Skrat na akumulátore bol príčinou požiaru osobného auta Škoda 120, ktoré včera ráno zhorelo na Dlhých dieloch. Majiteľ vozidla ráno štartoval motorové vozidlo a zistil, že sa mu dymí spoza zadného sedadla. Odklopil ho a príval vzduchu vyvolal požiar. „Snažil sa to uhasiť bundou, nemal totiž hasiaci prístroj. Na to by však klasický, aký sa nosí v motorovom vozidle, nestačil. Až potom zavolal hasičov. Kým prišli z Dúbravky, auto kompletne zhorelo. Bol to silný napäťový prúd, ktorý nemáte šancu uhasiť, ak to neurobíte okamžite,“ povedal zisťovateľ príčin požiarov Jozef Vereš. (mh)
FOTO SME – ĽUBOŠ PILC
V najväčšej pojednávacej miestnosti Justičného paláca už na lavici obžalovaných sedelo veľa lotrov, ktorí sa zodpovedali z najzávažnejších trestných činov – viacnásobných brutálnych vrážd, lúpeží, znásilnení či únosov. Väčšina do poslednej chvíle zatĺkala svoju vinu a všemožne sa usilovala predlžovať súdne konanie, aby sa oddialilo vynesenie rozsudku. Skúsení zločinci na to najčastejšie využívajú inštitút vznášania námietok voči sudcom a prokurátorom, vymieňajú svojich obhajcov a maria súdne konanie aj rôznymi bizarnými výhovorkami. Na jedného v súdnej sieni nepriaznivo pôsobili „tajomné sily“, inému prekážali „odpočúvacie zariadenia“ namontované v svietidlách a boli aj takí, ktorí sa dušovali, že na pojednávaní sedí hypnotizér. Do mozaiky naposledy zapadol aj argument z vraždy obžalovaného Juraja Drozda, ktorý požiadal predsedu senátu o zmenu termínu hlavného pojednávania, lebo v určený deň mal mať nepriaznivé biorytmy.
Súdne konanie sa predĺžilo, ale napokon dospelo k záveru. Trestný senát krajského súdu uznal v júni tohto roku 44-ročného nezamestnaného Juraja Drozda vinným zo spáchania vraždy a odsúdil ho na trinásť rokov v tretej nápravnovýchovnej skupine.
Juraj Drozd z Prievidze sa začiatkom roku 2001 nasťahoval do unimobunky v objekte skládky dreva na Rajtákovej ulici v Bratislave. Prvého februára tam spolu s Miroslavom K. popíjali a keď už boli poriadne podgurážení, začali sa hádať. Po slovnom konflikte nastúpili päste. Počas bitky Juraj chytil nôž s 20-centimetrovou čepeľou a prudko ním svojho protivníka najmenej päťkrát bodol do oblasti pravého ramena a chrbta. Po tomto útoku nasledoval ďalší, už so sekerou, ktorou Juraj svoju obeť najmenej sedemnásť ráz udrel do oblasti hlavy, krku a hrudníka. Na následky mnohopočetných poranení hlavy Miroslav skonal.
Vrah chcel stopy svojho činu zahladiť, naložil mŕtvolu na fúrik a odviezol ju na blízku skládku dreveného odpadu a pilín. Domnieval sa, že na jar, keď sa odpad bude páliť, zhorí aj telo nebožtíka a na vraždu sa nepríde.
Na druhý deň ráno však prišli do kameňolomu robotníci, ktorí si všimli, že v unimobunke je veľa krvi a chýba Miroslav K. Juraj Drozd im vysvetľoval, že krvavé stopy sú po ich nočnej bitke pre dlžobu a Miroslav po indicidente odišiel do mesta.
Robotníci mu však veľmi neverili, prehľadali okolie kameňolomu a na skládke našli mŕtvolu. Okamžite zavolali policajtov, ktorí podozrivého Juraja Drozda zadržali a po obvinení zo spáchania vraždy šiel do vyšetrovacej väzby.
Obžalovaný prehovoril až na hlavnom pojednávaní. Povedal, že v osudný deň bol s Miroslavom v meste na nákupoch a po návrate domov pozerali televíziu a popíjali. Miroslav vraj mal strach zo stretnutia s mužom prezývaným Siki a keď ten naozaj večer vošiel do unimobunky, okamžite sa pobili.
Bitka to vraj bola „ako remeň“, obaja utrpeli rôzne zranenia a dokonca aj on ako „rozhodca“ utŕžil nejaké škrabance. Potom však obaja bitkári odišli a odvtedy ani jedného nevidel.
Drozdovmu príbehu však súd neuveril, uznal ho vinným z trestného činu vraždy a vymeral mu zaň trinásťročný nepodmienečný trest. Ten mu v minulých dňoch na odvolacom konaní potvrdil aj Najvyšší súd, takže rozsudok je už právoplatný. Ktovie, či aj vo výkone trestu bude mať vrah dni s nepriaznivými biorytmami.
JURAJ DONOVAL
