Hlavná architektka Bratislavy vypísala prvú architektonickú súťaž v meste. Zmeniť má areál múzea v Rusovciach.
- Banská Štiavnica s technickými pamiatkami okolia;
- Spišský hrad s okolitými pamiatkami , od roku 2009 aj Levoča a kostol Sv. Jakuba s oltárom Majstra Pavla;
- Pamiatková rezervácia ľudovej architektúry Vlkolínec;
- Historické jadro mesta Bardejov;
- Drevené kostoly v slovenskej časti Karpatského oblúka;
- Karpatské bukové pralesy;
- viaceré slovenské jaskyne.
RUSOVCE. Autá prechádzajú okolo, mnohí šoféri nevedia, zahraniční turisti tam zväčša nezablúdia. Pozostatky pevnostného systému Rímskeho Impéria Limes Romanus v bratislavských Rusovciach sú dnes takmer zabudnuté.
Sú síce súčasťou Múzea Antická Gerulata, ktoré patrí pod Múzeum mesta Bratislavy, no ako pripomenula hlavná architektka Bratislavy Ingrid Konrad, dokonca ani vozidlo spoločnosti Google, ktoré fotilo pre svoju službu panoramatických snímok ulíc Street View tam nezablúdilo. „To treba zmeniť,“ vraví. „Súčasný areál už nespĺňa požiadavky na spôsob prezentácie tejto svetovo významnej pamiatky.“
Z múzea sa má stať atraktívny a moderný areál. Taký je cieľ urbanisticko-architektonickej súťaže na rekonštrukciu areálu. Ide o prvú súťaž, ktorú v Bratislave vypísal úrad hlavného architekta.
Gerulata zmenu potrebuje, Rímsky vojenský tábor sa totiž pripravuje na zápis do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.
Gerulatu by malo byť vidno
Návrhy sa dajú prihlasovať do 11. marca, súťaž platí mesto spolu s mestským múzeom. „Mala by pomôcť nájsť atraktívnu prezentáciu celkového historického kontextu tejto svetovo významnej pamiatky v rámci lokality, aby bola nájditeľná a viditeľná,“ hovorí hlavná architektka.
Múzeum by sa malo podľa nej zmeniť na moderné a interaktívne, zároveň by malo kontinuálne zapadať do svetového konceptu prezentácie lokalít ostatných krajín na línii hraníc bývalej rímskej ríše.
Dobrým príkladom pre Bratislavu je vraj neďaleké rakúske Carnuntum, odkazuje na neho aj samotná Gerulata. Nedávno totiž v múzeu pribudol kameň – míľnik z Carnunta do Gerulaty.
Konrad pripomína, že v minulosti bola, žiaľ, väčšina územia tábora v Rusovciach zastavaná, zvyšok preto treba chrániť a zviditeľniť. „Výsledkom súťaže by mal byť výber spracovateľského kolektívu na projekt nového múzea.“
„Múzeum by malo po premene získať väčšie výstavné a aj administratívne plochy,“ hovorí Jaroslava Schmidtová z Múzea Antická Gerulata, ktorá je aj odborným garantom súťaže. V nových priestoroch by mali byť nové expozície a programy.
Expozícia sa má podľa Schmidtovej skvalitniť aj zavedením internetu. Peniaze na to schválili už vlani mestskí poslanci. „Pomocou dotykovej obrazovky sa bude dať Gerulata interaktívne prepojiť s ďalšími limitnými tábormi.“
Za rok tritisíc ľudí
V Gerulate sa dá počas sezóny múzea pozrieť stála expozícia, vlani bola v klenotnici aj výstava Všetky cesty vedú do Ríma – Dunajský Limes na Slovensku.
Múzeum je otvorené len v teplejších mesiacoch roka, čiže od apríla do októbra. Ročnú návštevnosť odhaduje Schmidtová na 3000 ľudí.
„Stála expozícia ukazuje Gerulatu a Slovensko z pohľadu Rímskej ríše, približuje Dunajský limes a našich najbližších susedov, predstavuje samotný kastel a vicus, čiže civilnú osadu, pohrebiská a zázemie kastela,“ vysvetľuje Schmidtová.
Výstava v klenotnici predstavovala slovenskú časť Limesu, ktorá sa pripravuje na zápis do zoznamu UNESCO.
Nominácie vo februári
Okrem Gerulaty sa o zápis do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva uchádza aj takzvaná Kelemantia čiže Rímsky vojenský tábor v Iži pri Komárne, ktorý, ako pripomína Konrad, bol jedinou rímskou limitnou pevnosťou tomto úseku hraníc na ľavej strane Dunaja.
„Už 1. februára by mal byť Slovenskom podaný nominačný projekt do Centra svetového dedičstva v Paríži,“ hovorí hlavná architektka o nominácii Dunajského Limesu na Slovensku.
O tom, či slovenské nominácie rozšíria zoznam, sa má rozhodnúť v júni budúceho roku. Konrad pripomenula, že by šlo o prvú pamiatku hlavného mesta v zozname svetového dedičstva.
Peter Škulavík z Pamiatkového úradu SR vysvetľuje, že pri nominácii ide o nadnárodný projekt. Keďže prvky hraníc Rímskej ríše prechádzajú viacerými krajinami. „Pohrančná línia oddeľovala Rímsku ríšu od barbarov.“
Rímsky vojenský kastel Gerulata tvorí spolu s kastelom Kelemantia súčasť Dunajského limesu na Slovensku, v rámci súboru rímskych pamiatok na strednom Dunaji. Celý systém opevnenia sa postupne zapisuje do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva.
Peniaze z grantu
Premenu múzea v Rusovciach nebude platiť mesto, časť pôjde z grantu z Ministerstva kultúry, ktorý už mestské múzeum získalo.
Hovorca ministerstva kultúry Jozef Bednár potvrdil, že ide o 20-tisíc eur z dotačného programu Obnovme si svoj dom. Peniaze majú ísť na dokumentáciu víťazného návrhu.
„Samotné zdroje na realizáciu projektu bude možné hľadať a žiadať v národných a medzinárodných programoch až po predložení projektovej dokumentácie na rekonštrukciu Antickej Gerulaty,“ dodáva Konrad.
Aj Európa má svoj čínsky múr
Limes Romanus prechádzal tromi kontinentmi, meral viac než päťtisíc kilometrov.
BRATISLAVA. Hranice Rímskej ríše sú porovnateľné s Čínskym múrom, opisuje, čo je to Limes Romanus Jaroslava Schmidtová z Múzea Antická Gerulata, ktorá je aj odborným garantom urbanisticko-architektonickej súťaže na rekonštrukciu areálu. V Európe merali asi tritisíc kilometrov, celková dĺžka však mala kilometrov viac než päťtisíc. Prechádzali územím troch kontinentov – Európy, Ázie a Afriky.
„Limes Romanus sú časťou spoločného kultúrneho dedičstva nielen krajín v oblasti Stredozemného mora,“ vysvetľuje Schmidtová. „Tvoril ich systém táborov légií, táborov pomocných jednotiek a strážnych veží, ktorý umožňoval mať pod kontrolou súvislé územie Rímskej ríše.“
Limes Romanus je už dnes súčasťou Zoznamu svetového dedičstva, patria tam však len jeho tri časti. Ide o Hadriánov a Antoninov val vo Veľkej Británii a Hornogermánsko-raetsky limes v Nemecku, dodáva Schmidtová.
Stopy Dunajského Limesu na Slovensku sa dajú nájsť v Bratislave. Sú súčasťou Múzea Antická Gerulata, ktoré leží neďaleko farského Kostola sv. Magdalény v malej zadunajskej mestskej časti Rusovce. V roku 1990 vyhlásili Rusovce za pamiatkovú zónu.
Najcennejšie sú tu podľa Schmidtovej rímske pamiatky, okrem nich však v Rusovciach dominuje neogotický kaštieľ s parkom, tri kostoly, cirkevné a svetské plastiky a barokové domy na hlavnej ulici. V súčasnosti sa v Rusovciach chystá územný plán zóny, ktorý by mohol zabrániť premene charakteru obce.
Lucia Tkáčiková
Múzeum v Rusovciach je otvorené od apríla do októbra.
FOTO - SME
Gerulata v pozadí s farským Kostolom sv. Magdalény.
Kaštieľ v Rusovciach okolo pamiatky prebiehal súd.
