Zamestnanec deratizačnej firmy kladie v Petržalke voskové vodovzdorné nástrahy. FOTO TASR – VLADIMÍR BENKO
v sa robí každý rok, avšak až po ochladení, zvyčajne v októbri. Záplavy zdvihli hladinu podzemných vôd, potkany vyhnali z úkrytov a prenikli do budov, kde je nebezpečenstvo, že sa usadia. Potkan sa totiž podľa Jaška do pôvodného úkrytu po opadnutí vody nevracia. V súčasnosti sa deratizuje v Starom Meste, Petržalke, vo Vrakuni, v Podunajských Biskupiciach a v areáli Slovnaftu. V nasledujúcich dňoch príde na rad aj Ružinov. Najviac zaplavené mestské časti Devín a Devínska Nová Ves deratizáciou už prešli. Jaško odhadol náklady na deratizáciu vonkajších priestorov v Petržalke na 400- až 500-tisíc, v Starom Meste na približne 200-tisíc, v menších mestských častiach od 50- do 80-tisíc korún. Celoplošná deratizácia má dve časti. Represívna, ktorej efekt je najrýchlejší, spočíva v kladení nástrah do funkčných dier a zabezpečení kanalizačných sietí. Druhým je preventívno-ochranný spôsob, keď sa do suterénov domov kladú nástrahy, aby potkany nemali šancu sa tam usadiť. V súčasnosti sa neodporúča používať mleté zmesi, sypké zrná a granule, ale voskové vodovzdorné nástrahy, atraktívne len pre hlodavce. Ľudia by s nimi nemali manipulovať. Potkany sú nebezpečné z dôvodu prenosu epidémie a nákazlivých chorôb. Taktiež spôsobujú ekonomické škody na zariadení a potravinách. Najčastejšie sa vyskytujúci potkan hnedý je všežravec, v núdzi sa stáva aj kanibalom. Jaško konštatoval, že potkan čierny, čiže krysa, je vegetarián a vyskytuje sa veľmi zriedkavo.
(tasr)
