BRATISLAVA. Európsky súdny dvor (ESD) v Luxemburgu by mal v januári vyhlásiť rozsudok vo veci pezinskej skládky. Verejné vyhlásenie rozhodnutia Súdneho dvora EÚ by sa malo uskutočniť 15. januára. TASR to potvrdila Zuzana Čaputová, advokátka spolupracujúca s Via Iuris a zastupujúca Pezinčanov.
Súdny dvor rozhoduje podľa závažnosti veci v trojčlenných, päťčlenných senátoch, alebo rozhoduje 13-členná Veľká komora ako v prípade pezinskej skládky. Jeho rozhodnutie bude záväzné aj pre ostatné členské krajiny EÚ.
Pezinčania a mesto Pezinok v spore žalujú Slovenskú inšpekciu životného prostredia, vedľajším účastníkom konania je spoločnosť Ekologická skládka.
Rieši otázky
Súdny dvor EÚ o veci rozhoduje po tom, ako sa v auguste 2010 vec z Ústavného súdu SR vrátila Najvyššiemu súdu (NS) SR na ďalšie konanie. Podľa NS SR Ústavný súd vo svojom náleze neprihliadol na európske právo v oblasti ochrany životného prostredia, pričom NS SR je nálezom Ústavného súdu viazaný.
Rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie bude však záväzné pre Najvyšší súd SR aj Ústavný súd SR.
V spore o povolenie na prevádzkovanie musí Najvyšší súd opätovne rozhodnúť po tom, čo konanie prerušil a odložil vykonateľnosť povolenia na skládku. Najvyšší súd totiž predložil Európskemu súdnemu dvoru päť predbežných otázok, ktoré sa týkajú výkladu a aplikácie európskeho práva v kauze pezinská skládka. Jedna sa týkala aj účastníctva približne 1200 Pezinčanov a mesta Pezinok v konaní o povolení skládky.
Podľa stanoviska generálnej advokátky ESD Julianne Kokott, ktoré je jedným z podkladov k rozhodnutiu, na základe európskeho práva má byť verejnosť informovaná v rannom štádiu prijímania rozhodnutí.
Je zavretá
Pezinská skládka, ktorá čaká na rozhodnutia súdov, je od augusta 2010 uzatvorená a nezaváža sa. Skládka vzbudila veľký odpor u miestnych obyvateľov. Tí sa preto okrem iného obrátili aj na Európsky parlament s petíciou, v ktorej upozorňujú na porušenie ich práv vyplývajúcich z Aarhuského dohovoru. Proti skládke aktivisti zorganizovali tiež niekoľko protestov v Pezinku, pred Úradom vlády SR či ministerstvom životného prostredia.
Vybudovanie a prevádzku skládky odobril Inšpektorát životného prostredia Bratislava. Podkladom pre toto povolenie bolo územné rozhodnutie vydané Krajským stavebným úradom v Bratislave, na čele ktorého bol Ján Man mladší (nominant Smeru), vlastník 130-tisíc m2 pozemkov pod navrhovanou skládkou a syn vtedajšieho predsedu predstavenstva spoločnosti Ekologická skládka (ES) Jána Mana, ktorá žiadala o povolenie skládky. Man mladší neskôr zo svojej funkcie na vlastnú žiadosť odstúpil.
