FOTO - ŠTARTFOTO
S hádzanou začal v Levoči. Priviedol ho k nej otec, ktorý ho trénoval až po starší dorast. V tom čase prišiel do Bratislavy študovať, a tak začal hrať za ŠKP. Reč je o 25-ročnom hráčovi bratislavského ŠKP RADOVANOVI SUCHOM (na snímke). Neskôr hral v Trnave, kam ho stiahol tréner Hargaš a potom sa opäť vrátil do ŠKP. Po ukončení školy odišiel za bratom Dušanom do Nemecka, kde strávil dva roky. Dušan dodnes pôsobí v tíme piatej ligy TSV Rödelsee vo funkcii hrajúceho trénera.
Ako sa vám po dvoch rokoch hrá na Slovensku?
„Po dlhšom čase som chcel vhupnúť do kvalitnejšej hádzanej, a tak som znovu v ŠKP. Som rád, že sa tu vytvorila dobrá partia. Všetci vieme, o čo ide. HIL-ka je náročná súťaž, v ktorej sú všetky družstvá vyrovnané.“
Prečo ste sa vrátili opäť do ŠKP?
„Väčšina známych či trénerov mi pri vzájomnom stretnutí vyčíta, že som mal možnosť hrať aj inde. Na Slovensko som sa vrátil najmä kvôli priateľke Alici, ktorá je z Bratislavy. V ŠKP som sa vždy cítil dobre. S každým som vychádzal férovo. Aj môj odchod či príchod boli korektné.“
Na aké obdobie máte s policajtmi podpísanú zmluvu?
„Na jeden rok s ročnou opciou. Uvidíme, aká bude vzájomná spokojnosť.“
Tréner Štefan Katušák pred sezónou spomínal, že bude mať zvýšené nároky na štyroch nosných hráčov vášho tímu. Medzi nimi ste aj vy. Ako sa vám darí plniť úlohy trénera?
„Je pravdou, že ak podá jednotlivec nadštandardný výkon, strhne tým celý kolektív, od čoho sa odvíja výsledok zápasu. Cítim určitú nervozitu, pretože je to obrovská zodpovednosť a ja vlastne hrám HIL-ku prvý raz. Uvedomujem si, že mladý tím potrebuje aj moju podporu, no zatiaľ cítim, že to z mojej strany ešte nie je ono.“
Pred sezónou sa v ŠKP otvorene vravelo, že bude fungovať na amatérskej úrovni. Tréningy mali byť len vo večerných hodinách. Aký je teda chod mužstva?
„Sme rozdelení do dvoch skupín. Zmluvní hráči sú profesionáli a ostatní chodia do zamestnania či do školy. Na dopoludňajších tréningoch sa schádzame my a študenti. Večer sa stretávame všetci. Tréner však nechce, aby boli ostatní ukrátení, a tak majú individuálny program v posilňovniach.“
Ako vyzerá váš deň?
„Okrem tréningov som od septembra začal vyučovať v Základnej škole na Záporožskej ulici telesnú výchovu na polovičný úväzok. Nemyslel som si, že práca pedagóga je taká náročná. Vyrastal som v iných pomeroch. V tom čase boli aj rodičia ku svojim ratolestiam kritickejší. Uvedomujúc si správnosť výchovy sa často v problémových situáciách postavili na stranu pedagóga. Dnes je to naopak.“
Ako vám chutil legionársky chlebík v Rödelsee?
„Hádzaná bola a je v tomto malom mestečku veľmi populárna. Na ligový zápas príde často aj štyristo ľudí napriek tomu, že klub je v amatérskych podmienkach. Podarilo sa nám postúpiť o ligu vyššie. Dobrosrdečnosť miestnych ľudí však vo mne zanechala veľký dojem.“
Mali ste po príchode jazykovú bariéru?
„Samozrejme, no absolvoval som trojmesačný intenzívny kurz a po ňom sa celkom dalo komunikovať. Prekvapili ma najmä spoluhráči, ktorí veľmi rýchlo pochytili mnoho slovenských výrazov. Raz ma privítali vetou: ‘Ako sa máš ty staré psisko‘.“
Nemci sú povestní pivári, naučili vás vychutnávať tento zlatistý mok?
„Rödelsee je vinárska oblasť. Každý tretí obyvateľ je vinár. Pivo som síce ochutnal, no bol som riadne sklamaný. Nepresvedčili ma o tom, že ho majú kvalitné.“
MIROSLAV HÝLEK
