Chodí po Slovensku a fotí Rómov, ktorí sa snažia zmeniť. Po Rómoch a partizánoch ide ŠYMON KLIMAN spoznať Slovákov.
Projekt Partizáni ste tento rok rozšírili aj do Košíc, čo bude ďalej?
„Asi tri alebo štyri týždne som cez leto strávil v Košiciach a spovedal som tunajších partizánov. Keď mám voľný čas, tak chodím a navštevujem ich.“
Koľko fotografií ste tak urobili?
„Možno desať fotografií za týždeň, tak asi 30 až 40 košických partizánov som vyspovedal. Do Košíc som chcel dať košických partizánov. Myslím, že to je asi najlepší výlep, čo sa mi podaril. Plánujem ich fotiť stále ďalej a ďalej. Zo zoznamu žijúcich partizánov, ktorý má asi štyri strany, som obtelefonoval a našiel ľudí asi z 2,5 strany. Chcem sa vydať aj do iných miest. Ešte stále žijú po celom Slovensku.“
Niekoľkí partizáni zdobia aj múr v Prahe.
„V Prahe som ich chcel veľmi vylepiť v metre, no to nevyšlo. Nakoniec som ich vylepil na múr pri Vltave, na Kampe, no to je taký múr, že by som si ho rád vybavil aj legálne a celý ho oblepil.“
Vaše výlepy partizánov sú nelegálne, alebo si vybavujete povolenia, napríklad v Košiciach?
„V Košiciach išlo o akciu v rámci festivalu Street Art Comunication a oni vybavili povolenie.“
Tento rok mesto spolu s oslavami SNP slávnostne premenovalo Nový most no Most SNP, vaši partizáni boli pri tom.
„Pred akciou mi zavolali z mestskej organizácie Bratislavské kultúrne a informačné stredisko a obnovil som tunajší výlep, škoda, že nebol čas, aby som projekt posunul ďalej, len sme to opravili.“
Budú partizáni v Bratislave pribúdať?
„Mohli by (smiech), stále striehnem na dve veľké steny, kam by som ich chcel dostať, teraz je tam veľký baner, je však úplne neaktuálny.“
Kde to je?
„Ehm (smiech).“
Chcete to tam vylepiť nelegálne?
„Plocha patrí jednej skrachovanej spoločnosti.“
Partizáni pod Mostom SNP.
FOTO SME - GABRIEL KUCHTA
Partizán Ivan Albini schvaľuje váš projekt, no vraví, že mladí ľudia to nemusia pochopiť, chcelo by to vraj doplňujúce informácie.
„Tých výstav bolo viac a celé to smeruje k tomu, že by som chcel projekt vydať knižne, kde by som zhrnul všetky príbehy partizánov. Chcel by som sa venovať propagande, ovládaniu davov, manipulácii, to sú hlavné nástroje fašizmu. V Nemecku a vo všetkých krajinách, ktoré sa s fašizmom stretli, s tým aktívne pracujú, riešia, ako sa s ním vysporiadať, hovoria a učia sa o tom napríklad na školách, no u nás sa o tom akoby nehovorí vôbec.“
Aj partizán Albini spomínal, že sa o povstaní na našich školách neučí najlepšie.
„Myslím, že sa to učí veľmi zle, a všeobecne sa o tom vlastne vôbec nehovorí. Mne osobne je ľúto, že musím platiť účty, pritom tu mám takýto projekt, ktorý potrebuje plné nasadenie, Veľmi veľa hrdinov som kvôli tomu nestihol...“
Partizáni asi nie sú zárobkovým projektom.
„Nie, vôbec, jedine česká národná galéria to uvidela a kúpili päť mojich fotiek. Majú tak partizánov vo svojej zbierke, takáto podpora je super, ale zárobkové to nie je ani zďaleka.“
Výlep Partizánov v Košiciach.
Galéria sa ozvala sama, alebo ako k tomu prišlo?
„Projekt Partizáni bol v Prahe na výstave o portréte, no a česká národná galéria každoročne nakupuje diela mladých umelcov, a mali tam pravidlo, že každý rok kúpia aj jedného Slováka. Myslel som, že kúpia skôr Cigánov, no Milan Knižák vraj povedal, že Partizáni sú projekt, ktorý treba podporiť.“
Keď sme pri tých Cigánoch, váš projekt Beautiful People, na ktorom síce pracujete už dlho, vyvolal tento rok veľké reakcie. Veľkorozmerné fotografie si vystavil v centre Bratislavy. Čo bude ďalej?
„Na Slovensku je to veľmi kontroverzná téma. No chcem projekt vydať knižne,. Bude to fotografická kniha aj s krátkymi príbehmi tých ľudí. Sú to portréty ľudí, ktorí sa snažia o nejakú zmenu, ktorí chcú niečo v tej komunite spraviť.“
Fotíte Rómov už od roku 2008, keď ste začali s diplomovou prácou. Ste s nimi ešte v kontakte?
„Áno stále. Akurát teraz v decembri som si plánoval cestu do okolia Kežmarku, Košíc, do Moldavy na Bodvou, Kokavy nad Rimavicou, no mal som úraz (ukazuje na barle pozn. red.). Chcel som sa tam ešte porozprávať s ľuďmi a dopracovať tú textovú časť. Do knihy som k téme oslovil aj pár múdrych ľudí z Cambridge University United Nations, aby prispeli svojimi úvahami. United Nations nad tou knihou možno vezme záštitu.“
Koľko pekných Rómov ste nafotili?
„Veľa (smiech), v užšom výbere je asi tak 60 portrétovaných, z nich sa možno tak 40 aj s príbehmi dostane do knihy a možno menej. Uvidím, teraz som napríklad na Spiši objavil Róma Emila Adama, ktorý je pátrom a káže, celú bohoslužbu zmenil na taký baptistický americký spôsob, majú tam chválospevy, karaoke, celý kostol spieva a vzýva Boha, všetci spolu, čierni aj bieli. Jeho chcem ísť odfotiť, lebo to mi príde ako tá cesta, ktorou sa to možno dá zmeniť. Uvedomil som si, že na Slovensku je tých Cigánov extrémne veľa k pomeru k majorite, v takomto pomere ich u nás žije viac ako v Rumunsku, hoci tam ich je milión a pol. U nás je ich skoro desať percent.“
Rómovia, Partizáni, čo nový projekt. Plánujete niečo?
„No, plánujeme (smiech). Chcem vydať knižku slovenských rozprávok asi v roku 2014, ktoré zbieral ešte Samuel Czambel. Pôvodne som to chcel aj fotiť, no uvedomil som si, že k rozprávkam patria ilustrácie.“
Čítate tie rozprávky synovi?
„No sú napísané takým starým jazykom, že môj syn ich úplne nechápe, treba ich preložiť do dnešnej slovenčiny, teraz sme vo fáze výskumu, mal byť tam byť výklad starého jazyka a viac úrovní výkladov týchto rozprávok. Sú odlišné napríklad voči Dobšinskému, ktorý tie pôvodné texty veľmi upravoval.“
Toto sú krváky?
„Je to metal. Dom postavený z ľudských hláv a podobne.“
Bude to pre deti?
„Myslím, práveže áno, pre deti v dnešnom svete by to mohlo byť zaujímavé čítanie. Robím na tom s Tomášom Klepochom, ktorý by to mal aj ilustrovať.“
A čo nejaký nový fotoprojekt?
„Začal som fotiť Slovensko a Slovákov. Jedna časť by mala byť čisto o Slovákoch, portréty na jednoduchom pozadí. Začal som s nimi tento rok na Pohode, ale na Pohodu chodia ľudia, ktorí chodia na Pohodu a chcem zachytiť rôzne úrovne sociálnych vrstiev. Chcem fotiť ľudí v obchodných centrách, v rôznych mestách, dolinách. Druhá časť bude o Slovensku, to bude subjektívny až inscenovaný dokument. Dvakrát som išiel do Košíc okresnými cestami, vždy mi to trvalo pár dní a pri ceste sa deje toľko zaujímavých vecí, že je naozaj čo fotiť. Chcel by som spraviť asi päťtisíc portrétov a som len na začiatku.“
Beautiful People - pozri, ako vyzerala výstava v Bratislave
FOTO SME - GABRIEL KUCHTA
