Johna Franklina Howa vo Švajčiarsku, kde žije a maľuje, považujú za nezamestnaného, lebo ho nevidia chodiť do práce. Tvrdí, že jeho obrazy nikto nekupuje, lebo sú veľmi drahé, a nočné mory z nich nemá. Kreslenie ho navyše vyjde lacnejšie ako psychoterapia.
Obliehanie počítačov a hracích konzol bolo tri dni chronické. Surfovalo sa, hrali sa všetky krváky aj nekrváky, jazdilo sa na formule. Hráčom ste sa mohli prihovárať, koľko ste chceli, nevnímali, prípadne vracali otázku protiotázkou: „Čo?“
Nazrime na niektoré paluby
V piatok a sobotu hviezdneho času 245230(1).8604, čo je skutočný hviezdny čas oboch dní, bola sústavne preplnená Hlavná paluba lode. Na filmoch Frekvencia, A. I. umelá inteligencia, Zaklínač, Pán prsteňov, nehovoriac o predpremiére filmu Resident Evil sa sedelo, prípadne ležalo tak husto, ako to len šlo. V poslednom prípade – kto zo sci-fi fanúšikov by si nechal ujsť Millu Jovovichovú v horore podľa kultovej počítačovej hry?
Mangovňa sa používala zväčša na premietanie videopásem, stretávali sa tu fanatici Mangy a Anime, a teda aj do vojny klonov.
Dobré zábavky sa odohrávali na Holopalube. Páčilo sa Spievanie v krvavom daždi. Paluba musela mať otvorené všetky vstupy a zúfalci natlačení v chodbičke dostávali kŕče do lýtok, keď sa pokúšali nielen počuť, ale aj vidieť obrazový záznam k najšialenejším filmovým songom – od popevku sadistického zubára cez rapujúce Japonky a ruských metalistov až po sólo pre análny otvor… Zgustli si všetci, čo nenávidia muzikály. Extrémne silné žalúdky sa zase pripojili k Siedmim pažravým a s chuťou konzumovali chrobáčiky, červíky, črievka, mozočky a ďalšie špeciality, ktoré sa neodvažujeme menovať.
Obľúbeným miestom menších, úzko „žánrových“ prednášok bola paluba Omega 13. Niektoré boli náučné (čierna diera a cesty v hyperpriestore), plné dobrých rád od spisovateľov sci-fi alebo neprístupné do 18 rokov ako prednáška Romana Kresta „Randalfa“ na tému Sex vo fandome. Tvrdil, že sú medzi nami, jazdia na cony, potichu hľadajú a lovia, no niekedy to robia aj hlasno. Nedozvedeli sme sa kto a s kým, ale zato ako.
Michael Sheard besedoval usadený na stole a hompáľal nohami. V Brložisku potom vydržal niekoľko hodín podpisovať svoje fotografie a knihy. Ak ste si foto na podpis nepriniesli, nič sa nestalo, pokiaľ ste mali 150 korún. Admirál Ozzel totiž nezaprel amerického obchodného ducha a priniesol si fotografie so sebou. Za tie hodiny zrejme celkom slušne zarobil. Atrakcie letu na Istropláne
Hlavná paluba sa nevyprázdnila ani počas čítačiek a besied. Človek by si myslel, že beseda je pre fantastikov veľká nuda. Možno by bola, keby si pobesedovať neprišli sám MICHAEL SHEARD, známy ako admirál Ozzel z filmu Hviezdne vojny – Impérium vracia úder a John Franklin Howe, ktorého zase preslávili obrazy a ilustrácie J. R. R. Tolkienovho Pána prsteňov a ešte viac spolupráca na rovnomennej filmovej snímke.
Sheard je veselá kopa, rád navštevuje zahraničné „cony“ (odvodené od slova convention), ako scifisti svoje stretnutia nazývajú. Bol komunikatívny a zábavný.
Hoci Hviezdne vojny miluje, nepovažuje Georgea Lucasa za najlepšieho režiséra na svete a – prekvapenie – počas nakrúcania sa s ním na pľaci vôbec nestretol. Väčšinu práce totiž zaobstarávali pomocní režiséri. Takisto nikdy nevidel celý scenár, ktorý bol vysoko utajený. Vždy ráno v deň nakrúcania dostal len stránky, ktoré práve mali robiť.
Hviezdne vojny považuje za rozprávku, ale tak trochu aj za bibliu – najmä pre boj dobra so zlom. Popularitu má rád a ešte radšej má, že si ho pamätajú nie pod vlastným menom, ale oslovujú ho „admirál Ozzel“. Ctí si svojich fanúšikov. Veď či si to nezaslúži najmä jeden, ktorý videl Hviezdne vojny 285-krát, a to nie na videu, ale v kine?
Obliehanie počítačov a hracích konzol bolo na Istrocone od piatku do nedele chronické. Surfovalo sa, hrali sa všetky krváky aj nekrváky, jazdilo sa na formule. Krstilo, workshopovalo a popíjalo sa v čajovni
E. Tea ruum (E. T. Mimozemšťan? Čajovňa? Rum? Izba?) bola svedkom krstov knižiek – napríklad Alexandry Pavelkovej a Štefana Konkola, vernisáže a worskshopu so slovenskými maliarmi.
Inak sem chodili tí, čo mali chuť na posedenie pri šálke voňavého čaju a besedu s priateľom v tichšom prostredí.
Zastihli sme tu Luciu, Glipa a Rianu, náhodou z Bratislavy, čo zase nebola až taká samozrejmosť, pretože Istroplán bol plný ľudí z celého Slovenska, Česka, ba našli sa aj Rakúšania a Maďari.
Lucia študuje fyziku, ale sci-fi ju baví viac a bavilo ju oveľa skôr. Riana prišla predovšetkým na filmy a Glip, ktorý pracuje s počítačmi, sa sťažoval na premietanie filmu Zaklínač. „Prežil by som, keby sa na Hlavnej palube nedalo len dýchať, ani mi neprekážalo, že ak som chcel aké-také miesto na sedenie, musel som si ho obsadiť o polhodinu skôr. Nevydržal som však počúvať ten simultánny preklad.“ Nuž, všimli sme si, že mladí celkovo zdesene sledovali preklad tlmočníkov.
Juraj Maxon „MadMaxon“ je autorom Marilyn na pútači Istroconu 2002. Nápis Marilyn Manson na tričku napovedá, že ide o jedného z muzikantov, ktorým si pri maľovaní živí. Len „meštiaci sú z neho trochu na vetve“. V E. Tea ruume sme sa stretli s Jurajom Maxonom – „MadMaxonom“. Pokiaľ nežije v Istroplánoch alebo na conoch, žije v Bratislave a je autorom doteraz všetkých istroconáckych plagátov a mnohých knižných obálok. Sem-tam si zaletí vystavovať na Worldcony do Veľkej Británie, Holandska či Glasgowa. Zaujímalo nás, prečo je na plagáte tohtoročného Istroconu práve Marilyn Monroe a čo je to ťažkoidentifikovateľné na obraze v pozadí. „Pôvodne ide o jednu z ilustrácií k tretej časti Knihy krvi, hororových poviedok Cliva Barkera. To v pozadí, čo Marilyn požiera, je rakovina, ktorá v poviedke Syn celuloidu požiera filmové idoly a naberá ich podobu.“
FOTO – AUTORKA
