BRATISLAVA. Petržalka ako bludisko. Jedna z legiend hovorí, že to bol zámer socialistického staviteľstva. Aby imperialisti, ktorí napadnú mierumilovné Československo cez Rakúsko, zablúdili. Skutočné príčiny orientačného zmätku sú iné.
Moderné vs. tradičné
Uličky sa zbiehajú k širším bulvárom a tie ústia do námestí. Takéto riešenia zástavby známe z iných miest Petržalka nepozná.
„Na moderných sídliskách neexistujú tradičné priestory ako je námestie či ulica. Nahradili ich rozsiahle zelené plochy, v nich voľne stojace budovy navzájom prepojené abstraktnou sieťou ulíc. Urbanistická štruktúra moderného sídliska je spravidla nehierarchizovaná. Človek zvyknutý na tradične mestské či vidiecke prostredie má potom v rámci modernej urbanistickej štruktúry celkom prirodzene problém s orientáciou,“ hovorí teoretička architektúry Henrieta Moravčíková, spoluautorka knihy Atlas sídlisk.
Orientovať sa však dá aj v prostredí moderne riešených sídlisk. Podľa hustoty, výšky či členitosti zástavby pozornejšie oko postrehne aj odlišné stvárnenie obytných okrskov či blokov. Takto vyšiel moderný urbanizmus v mestách od Viedne cez Paríž po brazílske Sao Paulo. V Petržalke to tak nevyšlo.
Plány na výstavbu sídliska vznikali koncom 60. rokov, vypísali aj medzinárodnú súťaž. V súťaži nezvíťazil jeden návrh, ale hneď päť. Porota súťaže vypracovala odporúčanie, na základe ktorého sa mali zo všetkých piatich návrhov využiť ich najväčšie pozitíva. Práve tie neskôr zapracovali architekti Stanislav Talaš a Jozef Chovanec do územnoplánovacej štúdie Petržalky.
Hlavnú os nepostavili
"Podľa spomínanej územnoplánovacej štúdie mala byť jadrom mestského sektoru Petržalka komunikačná os, akýsi mestský bulvár, ktorá prechádzala stredom územia, zhruba v polohe dnešného Chorvátskeho ramena. Od nej sa mali odvíjať jednotlivé obytné okrsky. Každý z nich pritom charakterizovali inak tvarované zoskupenia bytových domov vytvárajúce rozlične veľké polouzavreté obytné štruktúry," vysvetľuje Henrieta Moravčiková.
Začalo sa búraním takmer všetkého, čo na pravom brehu Dunaja bolo. Padla pôvodná zástavba, marhuľové sady a lužné lesy. Výstavbu v 70. rokoch však poznačila ekonomická kríza. Hlavná os sa nikdy nezrealizovala. Miesto nej ostalo prázdno, ktoré sa neskôr premenilo na hlavný zelený koridor tejto mestskej časti. Je zrejmé, že sídlisko postavili bez ťažiska, ktoré malo predstavovať aj hlavný orientačný element, v tomto prípade líniu.
„V Petržalke sa počas výstavby extrémne šetrilo. Odlišnosti znamenajú zvýšenie nákladov, a tak tu unifikácia nadobudla obrovské rozmery,“ vysvetľuje Moravčíková.
Možnosťou, ako sa akotak orientovať, je dnes farebnosť obnovených fasád. Aj tá je však chaotická. Podľa architektky je to premárnená veľká príležitosť. Zmysluplná koncepcia farebnosti jednotlivých okrskov, blokov či domov mohla podľa odborníkov podporiť nielen orientáciu v rámci sídliska ale aj pocit prináležitosti k miestu u jej obyvateľov.
