Dnes v Bratislave začala medzinárodná vedecká konferencia Mesto v roku 2112.
BRATISLAVA. Mesto by malo vysúťažiť každú svoju stavbu, ukázať rebríček, ako má architektúra do budúcnosti vyzerať, hájiť verejné záujmy a definitívne si priznať, že s investormi musí spolupracovať.
"Popredali sa im veľké pozemky, rozvoj mesta nemôžeme riadiť bez nich," hovorí hlavná mestská architektka Ingrid Konrad s tým, že Bratislava sa tak má chytiť roly mestského developéra.
Aj o týchto zásadách hovorila na medzinárodnej vedeckej konferencii Mesto v roku 2112, ktorá sa dnes začala vo Faustovej sieni v Bratislave.
Počas dvoch dní sa na nej bude hovoriť najmä o tom, ako by mali mestá vyzerať o sto rokov. Slovenskí, nemeckí a francúzski účastníci sa budú snažiť odpovedať na to, ako budú mestá čeliť klimatickým zmenám, ako najlepšie využiť obnoviteľné zdroje energie alebo či môžu digitálne technológie prispieť k tvorbe nových foriem miestneho riadenia.
Analýzy aj utópia
V akých budovách budeme bývať a aké formy mobility budú v našich mestách prevládať? Ako môžeme predvídať budúcnosť miest a ich plánovanie? Účastníci chcú zosúladiť faktami podložené analýzy a utopistické predstavy.
Konferenciu na pôde Bratislavy iniciovali zastupiteľstvá Francúzska a Nemecka. Otvorila ju hlavná mestská architektka Ingrid Konrad. "Jules Verne už okolo roku 1879 pochopil, keď napísal román Oceľové mesto, že takéto mesto nie je priestorom, kde chce človek žiť, a že aj priemyselná revolúcia, ktorá sa vtedy začala, neotvorila víziu príjemného mesta," povedala.
Viedenská kvalita života
Architektka vysvetľuje, že spokojnosť človeka so životom v meste vzniká v jeho súkromnom priestore. Len ak sa cíti príjemne vo svojom byte či dome, v záhrade, na balkóne, tak vie vyjsť do mesta a participovať na jeho tvorbe.
"Keď bola Viedeň vyhodnotená ako mesto s najlepšou kvalitou života, nebolo to preto, ako fungujú podniky a koľko ľudí je nezamestnaných. Tam mesto dokáže človeka privítať," vraví Konrad. Pri hodnotení sa podľa nej skúmali faktory, či sa človek vie rýchlo hospodársky usadiť, či tam nie je prehnaná byrokracia, či sa ľudia cítia bezpečne vo verejnom priestore, nepotkýnajú sa o výtlky, alebo majú kde zaparkovať.
"Takýmto smerom by sa mala uberať aj Bratislava, ktorá bola za posledných 20 rokov uzavretá sama do seba a nepozerala sa do zahraničia," vraví architektka. Či sa budú mať Bratislavčania v meste o sto rokov lepšie, to podľa nej závisí od nich. "Dnešná doba je zlomová. Keď sa neuchytí, tak urobíme sami sebe zle," myslí si.
Konferencia sa skončí v piatok napoludnie. Architektka chce, aby jej výsledky boli aplikované aj v praxi.
