ČASTÁ. Veľký hrad v Malých Karpatoch, hrad Červený Kameň, začal otvárať svoje trináste komnaty. Ako agentúru SITA informoval Michal Lukáč z oddelenia marketingu Slovenského národného múzea - Múzea Červený Kameň, "trinásta komnata je symbolom tajomna, magickej atmosféry a často uzamknutých priestorov hradov a zámkov". Na hrade Červený Kameň, týčiacom sa nad obcou Častá neďaleko okresného mesta Pezinok, to však od tohto týždňa neplatí. Vďaka objektívu kamery, ako zdôraznil Lukáč, sa otvorí nielen jedna, ale dokonca trinásť výnimočných Trinástych komnát.
V snahe priblížiť nielen svoj zbierkový fond, ale i rôzne hradné zákutia čo najväčšiemu počtu návštevníkov, spustilo SNM - Múzeum Červený Kameň seriál Trinásta komnata. Prostredníctvom jeho trinástich častí postupne odhalí priestory, kam sa návštevník počas bežnej prehliadky len tak nedostane. Prvou Trinástou komnatou sa stala od pondelka 19. novembra Hradná knižnica.
Na jej návštevu sa dá ísť ľahko, kliknutím sem. Oko kamery postupne na hrade Červený Kameň zavíta aj za dvere hradnej lekárne, archívu, všetkých siedmich druhov depozitárnych priestorov, šatne kostýmov, navštívi aj povalu a aj pracovňu riaditeľa. Vďaka jedinečným záberom a sprievodnému komentáru priblíži projekt podľa Lukáča aké poklady hradné trináste komnaty už niekoľko rokov ukrývajú.
Dejiny hradu Červený Kameň sa začali v prvej polovici 13. storočia, keď česká kráľovná-vdova Konštancia Uhorská nechala na svojich majetkoch postaviť hrad. Stal sa známym pod menom Červený Kameň (nemecky Rothenstein, maďarsky Vöröskő) alebo tiež Bobrí hrad (nemecky Bibersburg). Najskôr bol hrad kráľovským majetkom, neskôr ho vlastnili viaceré uhorské šľachtické rody, medzi inými Matúš Čák Trenčiansky, Zápoľskí alebo Turzovci. Od Turzovcov získala hrad bohatá obchodnícka rodina Fuggerovcov. Tí zbúrali starý gotický hrad a na jeho mieste postavili renesančnú pevnosť, ktorá bola prispôsobená na účinnú obranu všetkého, čo pevnosť v rozľahlých pivniciach ukrývala. Vznikol tak bezpečný sklad tovarov, s ktorými Fuggerovci obchodovali po celej Európe. Pivnice dodnes patria k najväčším v strednej Európe. Neskôr hrad kúpili Pálffyovci. Žili tu vyše 360 rokov a svoje sídlo ďalej modernizovali.
História múzea na hrade Červený Kameň sa začala písať po odchode posledného vlastníka do zahraničia. Karol Pálffy hrad opustil v marci 1945, keď pred príchodom Červenej armády odišiel do Rakúska. Od roku 1948 sa na hrade začali zhromažďovať umelecké predmety z 31 zámockých objektov a dvoch kláštorov. Hrad bol verejnosti sprístupnený ako múzeum 22. októbra 1949. Zhoršujúca sa statika hradu si v rokoch 1976 až 1998 vyžiadala generálnu opravu budovy aj areálu. Od roku 1979 je SNM-Múzeum Červený Kameň súčasťou Slovenského národného múzea a špecializuje sa na kultúru bývania šľachty. Zoznámiť sa s nimi až do apríla denne okrem pondelka od 9:30 do 15:30.
Hrad sa volá Červený, pretože pôvodný kameň kopca - kvarcit, na ktorom ho postavili, má červenú farbu. Je použitý na viacerých miestach hradu. Zaujímavosťou hradu je napríklad najväčší koberec s plochou 44,12 m2, čo je plocha priemerného dvojizbového bytu. Historická knižnica na hrade obsahuje 14 312 kníh. Ak by sa uložili na jednu policu, musela by byť dlhá až 286 metrov.
Viac informácií o hrade Červený Kameň a o ďalších múzeách patriacich pod Slovenské národné múzeum možno nájsť ne webstránke - http://www.snm.sk.