Bratislavské cintoríny sa plnia, čoskoro nebude kam pochovávať .
BRATISLAVA. V hlavnom meste by už o dva roky nemali kam pochovávať. Tvrdí to šéf pohrebníctva Marianum Miloslav Hrádek. Mestskí poslanci tak začali opäť riešiť otázku, kde by mal byť nový cintorín. Takúto úlohu si dalo zastupiteľstvo už v roku 2004, nič však nenaplánovalo.
„Potrebujeme ročne približne 350 nových hrobových miest,“ hovorí Hrádek. Voľných je zatiaľ asi 600 hrobových miest v Ružinove, čo podľa neho postačí najviac na dva roky. Magistrát pritom očakáva, že v najbližšom čase budú viac zomierať silné povojnové ročníky.
Dávne plány
Poslanci tak dnes začali diskutovať o tom, kde by mohol byť nový cintorín. Rezervné miesta sú nakreslené v územnom pláne už roky. Mesto sa ich však podľa hlavnej architektky Ingrid Konrad nesnažilo získať.
Mesto by mohlo stavať napríklad pri krematóriu, desiatky miliónov na výkup pozemkov a stavbu zatiaľ nemá.
Hrádek zase tvrdí, že súkromníci by zrejme o taký projekt záujem nemali, keďže by sa im investícia tak rýchlo nevrátila. Zákon tiež podľa neho pozná len obecné a cirkevné cintoríny.
Poslanci teda schválili, že rozšíria ružinovský cintorín, čo vyjde od jedného do dvoch miliónoveur. Aj tie však treba v budúcoročnom rozpočte nájsť. V tom prípade by sa práce mohli skončiť v roku 2014. Dovtedy však preskúmajú aj možnosti, kde by mohlo vyrásť nové pohrebisko.
Ružinovský cintorín chcú rozšíriť smerom k vrakunskému lesoparku o približne 2,3 hektára.
Je miesto pre nový cintorín?
Do úvahy pripadali lokality Rača Huštekl, Jarovce, lokalita od krematória smerom na Záhorskú Bystricu alebo ružinovský cintorín.
Kde by mohol byť cintorín
Alternatívy
- Predpolie krematória – náklady 28 až 33 miliónov; pôdu treba kúpiť od 5 vlastníkov;
- Jarovce – náklady 30 až 35 miliónov, 98 vlastníkov;
- Rača, Huštekl – stačil by len pre východ Bratislavy
Foto: SME
V prvých troch prípadoch by sa však cintorín staval na "zelenej lúke". "Predstavuje to obrovské množstvo finančných prostriedkov, koketujeme tu s čiastkou okolo jednej miliardy eur a návratnosť je v obdobím desiatkach rokov," povedal dnes poslancom riaditeľ Hrádek.
Výhodou rozšírenia Ružinova je oproti ostatným možnostiam aj možnosť napojenia na všetky existujúce inžinierske siete súčasného cintorína a plocha na nové hroby sa rozširuje na mestských pozemkoch, samospráva sa teda vyhne výkupu súkromných. "Oproti iným variantom sú náklady podstatne menšie," dodal Hrádek.
Súhlasí i Vrakuňa
Podľa pôvodného autora architektonického usporiadania architekta Kamila Čečetku i autora cintorínskej záhradnej architektúry Alfonza Tormu je potrebné zachovať pôvodný koncept architektúry cintorína. Architekti odporúčajú rozšíriť kapacitu cintorína o ďalšie kruhové sektory, ktoré budú oddelené zeleňou.
Alternatívu už odobrili aj Bratislavská vodárenská spoločnosť, Slovenský vodohospodársky podnik, SPP i bratislavská mestská časť Vrakuňa. Podmienkou vodohospodárskeho podniku je, že rozšírenie cintorína nesmie zasahovať do časti otvoreného koryta a pobrežia toku Malého Dunaja v šírke 10 metrov od ľavej brehovej čiary koryta.
Mestská časť Vrakuňa navrhuje rozšíriť pohrebisko aj do časti, kde rastie neudržiavaná zeleň a miesto slúži na stretávanie sa najmä drogovo závislých osôb.
Miesta na ďalších 10 až 15 rokov
Ružinovský cintorín by mal pri minimálnych odstupoch medzi hrobmi poskytnúť plochu na nové hrobové miesta na ďalších približne 12 až 15 rokov. Počas tohto obdobia musí podľa Hrádeka mesto postaviť nový celomestský cintorín.
Za posledných desať rokov sa Marianum snažilo situáciu s nedostatkom hrobov riešiť lokálnym rozširovaním jestvujúcich cintorínov. Využili sa malé priľahlé externé plochy, alebo hrobové miesta vznikli na úkor komunikácií či trávnatých plôch.
Problém však trvá ďalej, a to aj napriek tomu, že Bratislavčania už začali preferovať kremáciu pred pochovávaním do zeme. Tá tvorí 60 percent z celkového počtu pohrebov. "Dá sa tiež pochovávať do hrobov po neplatičoch, ale zosnulí si to zväčša neželajú, hroby po neplatičoch nechcú," povedal pre TASR Hrádek.
Autor: him
