BRATISLAVA. Projekt výstavby výškovej budovy na Šancovej ulici v Bratislave sa stále nehýbe. Investor projektu, spoločnosť Finep SK, momentálne hľadá optimálne riešenia ako projekt dokončiť, informovala riaditeľka spoločnosti Finep SK Olga Petkova. Podľa jej slov spoločnosť momentálne komunikuje s bankami o financovaní projektu. Kedy budú práce na stavbe pokračovať či termín dokončenia stavby Petkova povedať nevie.
Investor chcel pôvodne na Šancovej ulici vybudovať luxusné byty. Ako uviedla Petkova, zlá situácia na trhu ich však donútila projekt prehodnotiť. Spoločnosť aj naďalej uvažuje o výstavbe bytov, chce k tomu však pripojiť aj polyfunkčný objekt či občiansku vybavenosť. Spoločnosť by však budovu rada dostavala. " Je to na architektoch, aby našli optimálne riešenie," dodala Petkova.
Z osem na 22 poschodí
Podľa slov hovorcu Starého Mesta Tomáša Halána stavebné povolenie na výškovú budovu vydal bývalý Okresný úrad Bratislava I. ešte v decembri 2002. Staromestský stavebný úrad vydal pôvodne stavebné povolenie na osemposchodovú budovu spoločnosti Istroreal, ktorá získala neskôr dodatočné povolenie na 22 poschodí. Firma dokonca uvažovala o 34 poschodiach, no novým vlastníkom sa stala petržalská spoločnosť Stelo. Od nej odkúpila podiel česká spoločnosť Finep. Podľa Tomáša Halána má stavebník platné stavebné povolenie na 22. poschodí. To, že budova nebude mať viac ako 22 poschodí, potvrdila aj riaditeľka spoločnosti Finep Olga Petkova.
Stavbu budovy na Šancovej ulici najprv brzdili spory a neskôr úplne zastavila kríza. Ako uviedla Petkova, spoločnosť Finep o sporoch netušila, keď vstupovali do projektu. Proti stavbe budovy podali v minulosti žalobu Peter Hodál a Ondrej Dostál z Občianskej iniciatívy. Podľa nich nebolo územné rozhodnutie o zvýšení budovy z osem na 22 poschodí v súlade so zákonom.
Sporná stavba
Podľa Petra Hodála, aj keď vtedy neexistovala pamiatková zóna, stavebné úrady mali pri vydávaní územného rozhodnutia brať ohľad na pamiatkovú výstavbu v okolí stavby. "Zákon tiež hovorí o tom, že výstavba budovy musí byť v súlade s existujúcou výstavbou," povedal vtedy Hodál. Podľa žalobcov územné rozhodnutie na výškovú budovu získal stavebník v čase, keď existovala redukcia pamiatkovej zóny.
Krajský súd v Bratislave však neskôr rozhodol, že pamiatková zóna sa zužovať nebude a zachová si pôvodné hranice, aké boli pred rokom 2005. Podľa žalobcov to teda znamenalo, že stavba sa nachádza v pamiatkovom území a rozhodnutie je protizákonné. Krajský súd však v roku 2008 žalobu zamietol s odôvodnením, že bola postavená na teoretickom základe. Podľa slov Ondreja Dostála sa proti rozsudku odvolali, odvolanie však bolo zamietnuté. Ako ďalej dodal skúsili to aj na Ústavnom súde, sťažnosť však opäť zamietli. Vec sa riešila i na Najvyššom súde, podľa slov Dostála však opäť neúspešne.
