BRATISLAVA. Miera solidarity veľkých mestských častí Bratislavy voči malým možno klesne z troch na dve percentá. Miera solidarity znamená pre veľké časti - Staré Mesto, Nové Mesto, Petržalka a Ružinov, že sa vzdávajú časti príjmov z dane z príjmov fyzických osôb a z dane z nehnuteľností v prospech Jaroviec, Rusoviec, Čunova, Devína, Lamača, Vajnôr a Záhorskej Bystrice. Na zmenu miery solidarity je potrebná zmena štatútu hlavného mesta. Bratislavské mestské časti by tento návrh mali prerokovať na novembrových zasadnutiach miestnych zastupiteľstiev.
Nápad z Petržalky
Podnet na prehodnotenie solidarity vyšiel z najväčšej mestskej časti Petržalka. V utorok by mali o tejto zmene diskutovať petržalskí poslanci. Tí na septembrovom zasadnutí požiadali starostu mestskej časti rokovať s primátorom, resp. poslancami mestského zastupiteľstva a ostatnými mestskými časťami o úprave štatútu hlavného mesta. Pôvodne chceli zníženie percenta solidarity na polovicu, jej minimálna výška v súčasnosti predstavuje tri percentá. O tejto požiadavke rokovalo aj regionálne združenie mestských častí.
„Situácia v Petržalke je zlá,“ konštatoval na rokovaní predseda regionálneho združenia a starosta Petržalky Vladimír Bajan. Pre Petržalku, ktorá má najviac obyvateľov, predstavuje miera solidarity v súčasnosti mínus jeden milión eur z rozpočtu. Výpadok príjmov je podľa Bajana veľmi veľký aj napriek konzervatívnemu rozpočtu, ktorý mestská časť prijala na tento rok.
Ako uviedol hovorca bratislavského primátora Ľubomír Andrassy, mestské časti majú na novembrových zasadnutiach miestnych zastupiteľstiev vyjadriť súhlas alebo nesúhlas s úpravou miery solidarity. Na prijatie návrhu štatútu hlavného mesta je potrebné prerokovanie s mestskými časťami a následné schválenie trojpätinovou väčšinou prítomných poslancov mestského zastupiteľstva. Ak so zmenou nebude súhlasiť najmenej 10 miestnych zastupiteľstiev, na schválenie je potrebná trojpätinová väčšina všetkých poslancov mestského zastupiteľstva. Mestské zastupiteľstvo by sa úpravou miery solidarity mohlo zaoberať v decembri. Nový štatút by v prípade schválenia mohol nadobudnúť platnosť od 1. januára 2013.
Starostovia protestujú
Viacerým starostom sa zámer na zníženie miery solidarity nepáči. Vajnorský starosta Ján Mrva síce uznal, že Petržalka má viac obyvateľov ako Vajnory, ale územie, o ktoré sa tieto dve mestské časti starajú, je zhruba rovnaké. Zníženie solidarity označil v prípade Vajnôr za likvidačné. Starosta Jaroviec Pavel Škodler tvrdí, že synergický efekt z veľkého počtu ľudí je iný, ako je pri malých mestských častiach. Podobný názor vyjadril aj starosta Lamača Peter Šramko.
Na petržalskom miestnom úrade analyzovali všetky mestské časti z hľadiska príjmov z dane z príjmov fyzických osôb a dane z nehnuteľností. Zistili, že najmä v Ružinove a Petržalke príjmy na jedného obyvateľa výrazne zaostávajú za mestskými časťami, ktorým pomáhajú. Petržalke vychádza na obyvateľa 114,35 eura, v Starom Meste je to 186,58 eura na obyvateľa, v Ružinove 201,29 eura, v Novom Meste 205,96 eura. Podľa výpočtov z petržalského miestneho úradu má Devín 443,86 eura na obyvateľa a Jarovce 413,10
