Juraj Luntzer sa vďaka svojej menšej psychickej odolnosti na medzináronom poli presadzoval len veľmi ťažko. FOTO – ARCHÍV
farby svojho klubu aj napriek lákavým ponukám najmä bohatých budapeštianskych klubov nikdy nevymenil.
Do reprezentácie Uhorska sa dostal v roku 1905 vďaka výkonu na domácich majstrovstvách vo svojej najsilnejšej disciplíne, hode diskom. Jeho náčinie doletelo do vzdialenosti 37,22 m. V nasledujúcom roku prvý raz prehodil 40-metrovú métu, vtedy hranicu extratriedy. Rok 1907 bol pre Luntzera mimoriadne úspešný. Kvalitnými výkonmi dosahoval popredné umiestnenia doma i v zahraničí a stal sa uhorskou diskárskou jednotkou, úspešný bol aj v oštepe a guli. V tom roku vytvoril kvalitný uhorský rekord výkonom 41,68 m a získal titul majstra Uhorska.
Nebolo preto pre nikoho prekvapením, že si vybojoval nomináciu na OH 1908 v Londýne. Budapeštianski funkcionári však nepochopiteľne uprednostnili iných a hrozilo, že Luntzer zostane doma. Po oprávnených protestoch atletickej verejnosti a finančnej pomoci materského PTE sa krivda nekonala a diskár na olympiádu napokon odcestoval. Nesklamal, ale šieste miesto priemerným výkonom 38,34 m nezodpovedalo jeho schopnostiam, aj keď v poli 41 diskárov zo 17 krajín bol z Uhorska najlepší. Za ním skončil napríklad aj jeho kolega z PTE František Ješina, vtedy študujúci vo Viedni, ale i ďalší slovenský rodák v uhorskom drese Móric Koczán, vtedy už člen BTC Budapešť. Víťazný Američan Sheridan hodil 40,89 m, vytvoril nový olympijský rekord, ale takéto vzdialenosti bratislavský rodák predtým doma viackrát už pokoril. Luntzerovým nepriateľom bola na veľkých podujatiach menšia psychická odolnosť.
Luntzer v Londýne štartoval aj v ďalších disciplínach – v hode oštepom a dokonca aj v gréckorímskom zápasení, ale neuspel.
Výborné výkony dosahoval náš diskár v roku 1910 (41,07 m) a v roku 1911, keď výkonmi 41,88, resp. 41,93 vytvoril uhorské rekordy. Podľa viacerých svedkov hádzal na tréningoch až za hranicu 43 metrov.
V roku 1912 reprezentoval Uhorsko na svojej druhej olympiáde – v Štokholme. Povestný svojou trémou opäť neuspel a priemerným výkonom obsadil v disku 18. miesto. Rovnaké umiestnenie dosiahol aj v hode diskom obojručne (súčet hodov ľavou i pravou rukou). Posledný majstrovský titul Uhorska získal v roku 1915 a ambície účasti na tretích olympijských hrách mu zlikvidovala prvá svetová vojna. Bratislavský silák, pochádzajúci zo starej meštianskej rodiny, železničný úradník, zomrel v roku 1942 pravdepodobne v Sedmohradsku.
Autor: IGOR MACHAJDÍK(Pripravujeme v spolupráci s Múzeom telesnej kultúry v Bratislave)
