Tip z mapy kultových miest: Nespisovný kľud prináša pokoj

BRATISLAVA. Kedysi tu ťažili kameň, dnes sem chodia ľudia hľadať pokoj. Lurdská jaskyňa nad Hlbokou ulicou.

„Asi najpokojnejšie miesto v Bratislave,“ opisuje jaskyňu grafická dizajnérka Pavlína Morháčová. „Dá sa tam celé hodiny sedieť, pozorovať ten pokoj okolo, čítať si tie kamenné tabuľky, premýšľať.“

Zaradila ju na mapu kultových miest Bratislavy, ktorú vytvára. Nazvala ju príznačne, hoci nespisovne: „Kľud.“

Jaskyňa od grófky

Jaskyňu, ktorá v Bratislave pripomína zázrak z Lúrd, dala v bývalom mestskom kameňolome vyhĺbiť grófka Gabriela Szapáryová. Na jej otvorenie spolu s posvätením miesta aj sochy Panny Márie Lurdskej prišli v roku 1892 stovky pútnikov.

A ľudia sem chodia dodnes. Davy sa tu stretli napríklad vo februári 1945, keď prosili Pannu Máriu o ochranu počas leteckých náletov.

4200 tabuliek

Dnes sa dá na múroch jaskyne prečítať 4200 poďakovaní, hromadné aj osobné, za vytúžené dieťa či za ochranu vo vojne.

Ivor Švihran, ktorý s Morháčovou organizuje vlastivedné vychádzky po meste, upozorňuje napríklad na tabuľku manželky Šaňa Macha, ktorý spolupracoval s nacistickým Nemeckom a podieľal sa na prenasledovaní Židov. „Ďakovala, že jej manžela odsúdili len dlhoročné väzenie, a nie trest smrti,“ vraví Švihran.

Zjavenie Panny Márie z Lúrd pripomína v jaskyni na Hlbokej aj socha. Pôvodnú sochu darovali do jaskyne ženy z bratislavskej textilnej továrne. Keďže bola zo sadry, po otrasoch a bojoch o Bratislavu ju museli v roku 1946 nahradiť novou z carrarského mramoru. Vďaka za ňu patrí sochárovi Františkovi Gibalovi, autorovi známej sochy Janka Kráľa v rovnomennom petržalskom sade.

Vďaka patrí aj k najčastejším slovám na tabuľkách v jaskyni. V slovenčine, nemčine či maďarčine, význam poďakovania však ostáva.