Psíčkari si budú asi musieť naštudovať nariadenia všetkých mestských častí, ak sa budú chcieť so svojimi štvornohými miláčikmi prejsť po Bratislave. Každá časť si totiž pohyb psov upraví inak. FOTO SME - PAVOL FUNTÁL
Majitelia psov si pravdepodobne onedlho budú musieť naštudovať všeobecne záväzné nariadenia všetkých mestských častí, v ktorých sa budú chcieť so svojím štvornohým miláčikom pohybovať. Na mestskej rade minulý týždeň totiž neprešiel návrh hlavného mesta, aby sa podmienky týkajúce sa chovu psov stanovili centrálne.
Ak mestské zastupiteľstvo 19. septembra prenesie túto kompetenciu na mestské časti, môže sa stať, že Petržalčan, ktorý pôjde so psom povedzme do Horského parku, sa dostane do problémov. Nie je totiž vylúčené, že sa nariadenia budú podstatne líšiť. Napríklad v tom, kam možno a kam nie psa vodiť, kde musí byť na vôdzke a kde sa môže pohybovať voľne. Kto nebude poznať pravidlá, môže ich nevedomky porušiť a dostať pokutu.
Mestské časti nesúhlasili s tým, aby mesto stanovilo podmienky vedenia psa, ak ostatné s tým súvisiace povinnosti, ako je označenie priestorov, osadenie kontajnerov na psie exkrementy a ich zber, zabezpečovať nechce. Vedúca referátu životného prostredia v Novom Meste Miriam Kamhiyehová vysvetľuje: „Aj my sme boli proti, lebo ak existujú dve nariadenia o tej istej veci, nefunguje to dobre. Už máme skúsenosť s odpadmi.“
Narastie byrokracia
Ak mestské zastupiteľstvo schváli pripravované stanovisko, všetko, čo súvisí so psami v meste, budú zabezpečovať mestské časti. Aj kontajnery na zhromažďovanie psích výkalov na miestach, kde bude povolený voľný pohyb psov, a priebežné odstraňovanie ich obsahu. V každej mestskej časti Bratislavy to bude iné. Zatiaľ nie je dohodnutý ani jednotný spôsob označenia. Zbytočne narastie aj byrokracia. Každá mestská časť bude totiž musieť zvlášť vypísať výberové konania na dodávateľa kontajnerov i na dodávateľa služby.
Kam zaradiť exkrementy?
Problémom sú aj samotné exkrementy. Nie je celkom jasné, či ich treba považovať za biologicky rozložiteľný odpad, za odpad z čistenia ulíc alebo za infekčný, teda nebezpečný odpad. Od zaradenia závisí zber a nakladanie s nimi.
„Zo stanoviska, ktoré nám zaslalo ministerstvo životného prostredia, sa zdá, že by o tom mala rozhodnúť mestská časť. Ak sa budeme chcieť vyhnúť prípadnému riziku a označíme ho za infekčný, stúpnu nám náklady. A zúži sa aj výber dodávateľa služby, lebo na zber a nakladanie s infekčným odpadom musí byť špeciálne povolenie štátnej správy,“ hovorí vedúca referátu životného prostredia miestneho úradu v Novom Meste.
Zavedú centrálnu evidenciu psov
Evidenciu psov budú naďalej viesť mestské časti, budú vydávať evidenčné známky držiteľom psov a zabezpečovať priamy kontakt s chovateľmi. Novinkou je len návrh na vytvorenie centrálnej evidencie všetkých psov na území hlavného mesta.
Pavol Baxa z magistrátu ubezpečil, že občania preto nebudú musieť chodiť na ďalší úrad.
„Centrálnu evidenciu bude viesť mestská polícia a údaje jej dodajú mestské časti,“ vysvetlil.
Dodal, že mesto navrhlo vytvoriť centrálnu evidenciu preto, aby bola možná účinná kontrola. Podľa Miriam Kamhiyehovej je v meste oveľa viac psov, ako evidujú. V Novom Meste je ich oficiálne asi tritisíc, reálne však vraj aj dvakrát viac.
Priveľa značenia
Veľa psov sa pritom aj na rušných chodníkoch pohybuje voľne, bez vôdzky. „Keby sme tomu chceli zabrániť v súlade so zákonom, museli by sme každý chodník zvlášť označiť, niektorý aj na viacerých miestach,“ hovorí Kamhiyehová. Najlepším riešením by preto podľa nej bolo také uznesenie mesta, ktoré by určilo povinnosť označiť len dva druhy miest – miesta s povoleným voľným pohybom psov a miesta, kde by bol akýkoľvek pohyb psov zakázaný. Na všetkých ostatných (neoznačených) miestach by sa psy smeli pohybovať len na vôdzke.
Keby mesto zaviazalo mestské časti, aby toto ustanovenie zapracovali do svojich nariadení, bolo by to schodné riešenie aspoň jednej z nedomysleností v zákone.
JANA MARTINKOVÁ
