SME
Streda, 8. február, 2023 | Meniny má Zoja

Vychádzky po Bratislave: Historické hrobky zničila križovatka

Z Ondrejského cintorína mal byť park. Za socializmu nazvali zmenšenie cintorína rekonštrukciou.

Pri hrobe Bratislavského Robinsona.Pri hrobe Bratislavského Robinsona. (Zdroj: SME - GABRIEL KUCHTA)

Niekdajšie bratislavské cintoríny ustúpili výstavbe. Jeden bol na Račianskom mýte, druhý pod zimným štadiónom.

BRATISLAVA. Zapnúť čelovku, zažať kahance aj lampáš. Svietiť je povinné, dáva pokyny sprievodca. Asi štyridsiať ľudí ho nasleduje, vykročia do tmy. Po niekoľkých metroch zastavujú na osvetlenejšom mieste.

Atmosféru dotvára plápolajúce svetlo kahancov, no aj svetlo a spev z priľahlého gréckokatolíckeho Chrámu Povýšenia vznešeného a životodarného kríža.

Sprevádzať tmou sa rozhodol Ivor Švihran, ktorý spolu s autorkou mapy kultových miest Pavlínou Morháčovou organizujú vlastivedné prechádzky po Bratislave. Na dušičkovú sobotu sa zámerne vydali na jeden z najstarších bratislavských cintorínov a zámerne potme.

Práve vďaka nej dostáva spoznávanie Ondrejského cintorína, ktorý v Bratislave založili ešte v roku 1787, iný rozmer. Dopĺňa ho aj dušičkovské svetlo a pokoj.

Cintorín parkom

Odpočívajú
Známe osobnosti
  • Ján Melkovič (1939 – 2004), hudobný skladateľ, herec;
  • Július Satinský (1941 – 2002), herec, komik, spisovateľ;
  • Rudolf Manderla (1884 – 1968), bratislavský podnikateľ, mäsiar;
  • Schöner Náci – Ignác Lamár (1897 – 1967);
  • Vavro Šrobár (1867 – 1950), politik, lekár;
  • Ferko Urbánek (1858 – 1934), spisovateľ, dramatik;
  • Jakub Palugyai (1819 – 1886), hotelier a vinár;
  • Karol Jetting (1730 – 1790) cestovateľ a bratislavský Robinson.

Neosvetlený historický cintorín na Ulici 29. augusta v bratislavskom Starom Meste patril pôvodnej k mestskej Farnosti svätého Martina, približuje dejiny cintorína Švihran.

Vznikol namiesto pôvodného, no vtedy už preplneného Cintorína svätého Ondreja. Šľachtici, obchodníci, známi mešťania a osobnosti, tí všetci na ňom počas stáročí hľadali svoj pokoj.

Zmenila to paradoxne rekonštrukcia, tak aspoň v 70. rokoch 20. storočia nazývali úpravu a zmenšenie plochy historického cintorína.

Hrobky museli ustúpiť výstavbe Karadžičovej ulice neďaleko autobusovej stanice. Viaceré s nemeckými a maďarskými nápismi či hrobky bohatých rodov v čase normalizácie zmizli.

„Pôvodne pokračoval cintorín asi 15 metrov ďalej,“ hovorí Švihran pri nedobrovoľne presunutej hrobke známeho vinára a hoteliera Jakuba Palugyaia v dnešnom rohu cintorína.

Zvyšky tiel pre dopravnú stavbu v 70. rokoch na cintoríne exhumovali, niektoré presťahovali do urnového hája v Krematóriu, niektoré sa stratili.

Švihran hovorí, že veľkolepý plán s cintorínom šiel ešte ďalej. „Cintorín sa mal zmeniť na park, bola to súčasť väčšieho urbanistického konceptu v 70. rokoch, počítal s megalomanskou stavbou veľkých vládnych budov od stanice až po nábrežie, súčasťou mali byť aj parky, Ondrejský cintorín stál v ceste.“

Robinsonov príbuzný

Pravidelne sa na Ondrejskom cintoríne pochovávalo ešte v 50. rokoch 20. storočia, dnes tam pribúdajú len hroby významných osobností.

Zastavujeme sa pri hrobe najznámejšieho chlapca z Dunajskej, herca, spisovateľa a komika Júliusa Satinského.

Neďaleko odpočíva Ignác Lamár, legendárny bratislavský Schöner Náci. Aj ten sa po smrti sťahoval, z Lehníc, kde dožil, ho previezli na Ondrejský cintorín v roku 2007.

Pri náhrobku s plachetnicou, kde od roku 1790 odpočíva Karol Jetting, bratislavský Robinson, v tme stretávame režiséra a scenáristu Martina Šulíka s priateľmi.

Hovorí, že sviečku sem chodia zapaľovať pravidelne, žartom dodáva, že Robinson bol jeho rodina.

Ústup. Sťahujeme!

Počas tmavej prechádzky niekoľkohektárovým cintorínom zisťujeme, že sa nesťahovali len náhrobky, ale napríklad aj pohrebná kaplnka, ktorá dnes stojí neďaleko gréckokatolíckeho kostola. Švihran prezrádza, že pôvodne stála na cintoríne zo strany Mlynských nív.

„Rekonštrukcii“ cintorína ustúpil neskôr aj pôvodný barokový vstupný portál cintorína.

Ústup cintorínov nie je v Bratislave ničím výnimočným. Výstavba ciest a sídliska prekryla niekdajší cintorín na Račianskom mýte, na mieste pohrebiska, kde kedysi pochovávali najmä žobrákov a zločincov, zasa postavili športoviská, dnes tam stojí zimný štadión aj hotel podnikateľa Juraja Širokého.

Plán zostal na papieri

Ondrejský cintorín výstavba úplne nezničila, plán s parkom ostal len n papieri. Hoci sa tu už pochováva dnes len výnimočne, na Dušičky cintorín žiari.

Pri hrobe sa rozlúčime ešte so sochárom Aloisom Rigelem, autorom viacerých pomníkov na cintoríne i s hercom a hudobným skladateľom Jánom Melkovičom.

Za sebou nechávame svetlá ako spomienky.

Doplával sem aj Robinson

Plachetnica na náhrobku láka turistov. Pripomína, že aj Bratislava mala svojho Robinsona.

BRATISLAVA. Trojsťažňová plachetnica vyrytá do pieskovca a život ako z románu. Na Ondrejskom cintoríne odpočíva aj bratislavský Robinson Karol Jetting.

Hoci hodnovernosť zážitkov jeho dobrodružného života aj jeho samotného niektorí spochybňujú, v roku 1983 zrekonštruovali náhrobok a plachetnica na rozbúrenom mori odvtedy láka ľudí spoza plota cintorína. Dobrodruhovi prichádzajú viacerí zapáliť sviečku.

Karol Jetting sa narodil v Bratislave v roku 1730. Počas cesty do Viedne pomohol raz anglickému bankárovi, ktorý ho aj s matkou za odmenu zamestnal v Londýne. Práve tam sa Jetting postupne začal meniť na Robinsona.

Vyplával z Londýna do afrického Senegalu, jeho plachetnica však stroskotala. Posádku zajali a Jetting skončil ako otrok. Po úteku a púti cez Saharu sa nakoniec vrátil späť do Londýna.

Jeho rozprávanie z cesty vyvolalo senzáciu, no Robinsonom sa stal až potom, čo jeho loď počas plavby do Marseille prepadli piráti a Jetting skončil na neobývanom ostrove.

Po niekoľkých mesiacoch ho vraj náhodne zachránila loď, ktorá plávala okolo.

Opäť sa šťastne dostal späť do Londýna, do rodnej Bratislavy prišiel až v roku 1789, kde o rok neskôr aj zomrel.

Vietor z plachiet mu však nezobrali ani po smrti, plachetnica pláva na jeho náhrobku.

Lucia Tkáčiková

cintorin_res.jpg
Nočná vychádzka po Ondrejskom cintoríne.
FOTO SME - GABRIEL KUCHTA
vychadzka_res.jpg
kriz_res.jpg
Výklad o histórii Ondrejského cintorína vo svetle "čelovky" a sviečok.
FOTO SME - GABRIEL KUCHTA
prihrobe_res.jpg
Ani na cintoríne nechýbala tabuľka mapy kultových miest - M_P_BA
FOTO SME - GABRIEL KUCHTA
robinson_res.jpg
Pri hrobe Robinsona sme stretli aj režiséra a scenáristu Martina Šulíka s priateľmi.
dusicky_res.jpg
Dušičkové svetlá spomienok.
FOTO SME - GABRIEL KUCHTA
grof_res.jpg
Hroby významných rodov ustúpili výstavbe a "rekonštrukcii" cintorína. Dnes odpočívajú v Urnovom háji v krematóriu.
FOTO - IVOR ŠVIHRAN
schone_res.jpg
Bratislavského Schöne Náciho presťahovali na Ondrejský cintorín v roku 2007.
FOTO SME - ARCHÍV
SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Bratislava

Inzercia - Tlačové správy

  1. McDonald's opäť medzi lídrami v ankete Najzamestnávateľ roka
  2. Európu sužuje chrípka nebývalých rozmerov. Ako sa chrániť?
  3. Nový diel komiksu Posledný Follower v denníku SME
  4. INDEX: Prečo stále nemáme diaľnicu do Košíc
  5. Vyšlo februárové Doma v záhrade
  6. Dom postavený z konope? Nápad, ktorý si zaslúžil envirocenu
  7. Turisti ešte v Egypte neobjavili veľa miest, hovorí delegátka
  8. Wüstenrot aktívne čelí výzvam trhu a mení svoj obchodný model
  1. Chýbajúce zuby? Toto je trvácne riešenie, ktoré nebolí
  2. Na bezpečnom internete záleží
  3. Ako vyzerá inteligentný bytový dom? Tajomstvo je v technológiách
  4. Podporujme imunitu aj vysokočistým beta glukánom
  5. Môjobchod posilňuje svoju pozíciu v Košickom kraji
  6. Európu sužuje chrípka nebývalých rozmerov. Ako sa chrániť?
  7. Nový diel komiksu Posledný Follower v denníku SME
  8. O2 predstavilo novú generáciu O2 Paušálov
  1. Ktorá banka dvíha úroky na termiňáku? A čo pre to treba spraviť? 9 445
  2. Dom postavený z konope? Nápad, ktorý si zaslúžil envirocenu 3 677
  3. Dodajte vašej pokožke šťavu 3 260
  4. Chýbajúce zuby? Toto je trvácne riešenie, ktoré nebolí 1 335
  5. Ako skĺbiť remeslo a moderné technológie? Inšpirujte sa Bajkery 1 017
  6. Wüstenrot aktívne čelí výzvam trhu a mení svoj obchodný model 650
  7. McDonald's opäť medzi lídrami v ankete Najzamestnávateľ roka 577
  8. Šetriť energiu sa oplatí. Špecialisti poradili, ako na to 566
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Blogy SME

  1. Metropolitný inštitút Bratislavy: Umenie vo verejnom priestore by nemali nahrádzať vyprázdnené atrakcie
  2. Oskar Kaman: Ako magistrát (ne)získal 1,6 milióna eur do rozpočtu
  3. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Ľudia nosia vo vreckách nože a ešte sa tým chvastajú.
  4. Michal Feik: Zmena klímy v mestách. Výsledky prieskumu obyvateľov
  5. Martin Gajdoš: Prečo sa o trhovisko na Žilinskej oplatí bojovať?
  6. Róbert Thomas: Budíček! Vstávajte, prišli smetiari
  7. Jozef Drahovský: Priechod na druhý svet je v Bratislave
  8. Post Bellum SK: Kaviarne: dobrá adresa, politika aj štamgasti
  1. Peter Sarkocy: 4 dôvody prečo by som si už nekúpil Škodu Enyaq 29 922
  2. Štefan Vrátny: Pohľad zvonku na Budajove vzťahy s ŠtB 17 634
  3. Richard Sulík: Ako sme vyriešili najväčší problém tejto krajiny a teraz ponúkame reštart 8 649
  4. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť Vb - bludy a klamstvá) 8 542
  5. Jana Melišová: Vdýchava drevu nový život a dušu 4 605
  6. Rastislav Jusko: Krvavá minulosť komunistickej prokuratúry. Je nám súdené prežiť ju znova? 3 419
  7. Igor André: Dve poznámky ku „rómskemu Kanaánu“ vo Veľkej Británii 2 604
  8. Ľudmila Križanovská: Veľká Británia a USA sú najväčšie zlo na svete 2 502
  1. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Východniarom tu čas beží rýchlejšie
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 56. - Arktída - Edmund Hillary, Neil Armstrong a ich výlet na severný pól (1985)
  3. Jiří Ščobák: Bude rok 2023 na Slovensku ekonomicky príjemný? Aká bude inflácia na konci roka?
  4. Martina Hilbertová: Keď prišla na Slovensko, nechcela žiť. Pomohlo jej divadlo
  5. Monika Nagyova: Plesy nie sú pre singles
  6. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 55. - Antarktída - Ako sa vydali Vivian Fuchs a Edmund Hillary naprieč Antarktídou (1955-1958)
  7. Jiří Ščobák: Je nový II. pilier dlhodobo udržateľný? Ktoré zmeny sú pozitívne a ktoré negatívne?
  8. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Potuluje sa tu starý blázon
SkryťZatvoriť reklamu