Niekdajšie bratislavské cintoríny ustúpili výstavbe. Jeden bol na Račianskom mýte, druhý pod zimným štadiónom.
BRATISLAVA. Zapnúť čelovku, zažať kahance aj lampáš. Svietiť je povinné, dáva pokyny sprievodca. Asi štyridsiať ľudí ho nasleduje, vykročia do tmy. Po niekoľkých metroch zastavujú na osvetlenejšom mieste.
Atmosféru dotvára plápolajúce svetlo kahancov, no aj svetlo a spev z priľahlého gréckokatolíckeho Chrámu Povýšenia vznešeného a životodarného kríža.
Sprevádzať tmou sa rozhodol Ivor Švihran, ktorý spolu s autorkou mapy kultových miest Pavlínou Morháčovou organizujú vlastivedné prechádzky po Bratislave. Na dušičkovú sobotu sa zámerne vydali na jeden z najstarších bratislavských cintorínov a zámerne potme.
Práve vďaka nej dostáva spoznávanie Ondrejského cintorína, ktorý v Bratislave založili ešte v roku 1787, iný rozmer. Dopĺňa ho aj dušičkovské svetlo a pokoj.
Cintorín parkom
Odpočívajú
Známe osobnosti
Ján Melkovič (1939 – 2004), hudobný skladateľ, herec;
Július Satinský (1941 – 2002), herec, komik, spisovateľ;
Rudolf Manderla (1884 – 1968), bratislavský podnikateľ, mäsiar;
Schöner Náci – Ignác Lamár (1897 – 1967);
Vavro Šrobár (1867 – 1950), politik, lekár;
Ferko Urbánek (1858 – 1934), spisovateľ, dramatik;
Jakub Palugyai (1819 – 1886), hotelier a vinár;
Karol Jetting (1730 – 1790) cestovateľ a bratislavský Robinson.
Neosvetlený historický cintorín na Ulici 29. augusta v bratislavskom Starom Meste patril pôvodnej k mestskej Farnosti svätého Martina, približuje dejiny cintorína Švihran.
Vznikol namiesto pôvodného, no vtedy už preplneného Cintorína svätého Ondreja. Šľachtici, obchodníci, známi mešťania a osobnosti, tí všetci na ňom počas stáročí hľadali svoj pokoj.
Zmenila to paradoxne rekonštrukcia, tak aspoň v 70. rokoch 20. storočia nazývali úpravu a zmenšenie plochy historického cintorína.
Hrobky museli ustúpiť výstavbe Karadžičovej ulice neďaleko autobusovej stanice. Viaceré s nemeckými a maďarskými nápismi či hrobky bohatých rodov v čase normalizácie zmizli.
„Pôvodne pokračoval cintorín asi 15 metrov ďalej,“ hovorí Švihran pri nedobrovoľne presunutej hrobke známeho vinára a hoteliera Jakuba Palugyaia v dnešnom rohu cintorína.
Zvyšky tiel pre dopravnú stavbu v 70. rokoch na cintoríne exhumovali, niektoré presťahovali do urnového hája v Krematóriu, niektoré sa stratili.
Švihran hovorí, že veľkolepý plán s cintorínom šiel ešte ďalej. „Cintorín sa mal zmeniť na park, bola to súčasť väčšieho urbanistického konceptu v 70. rokoch, počítal s megalomanskou stavbou veľkých vládnych budov od stanice až po nábrežie, súčasťou mali byť aj parky, Ondrejský cintorín stál v ceste.“
Robinsonov príbuzný
Pravidelne sa na Ondrejskom cintoríne pochovávalo ešte v 50. rokoch 20. storočia, dnes tam pribúdajú len hroby významných osobností.
Zastavujeme sa pri hrobe najznámejšieho chlapca z Dunajskej, herca, spisovateľa a komika Júliusa Satinského.
Neďaleko odpočíva Ignác Lamár, legendárny bratislavský Schöner Náci. Aj ten sa po smrti sťahoval, z Lehníc, kde dožil, ho previezli na Ondrejský cintorín v roku 2007.
Pri náhrobku s plachetnicou, kde od roku 1790 odpočíva Karol Jetting, bratislavský Robinson, v tme stretávame režiséra a scenáristu Martina Šulíka s priateľmi.
Hovorí, že sviečku sem chodia zapaľovať pravidelne, žartom dodáva, že Robinson bol jeho rodina.
Ústup. Sťahujeme!
Počas tmavej prechádzky niekoľkohektárovým cintorínom zisťujeme, že sa nesťahovali len náhrobky, ale napríklad aj pohrebná kaplnka, ktorá dnes stojí neďaleko gréckokatolíckeho kostola. Švihran prezrádza, že pôvodne stála na cintoríne zo strany Mlynských nív.
„Rekonštrukcii“ cintorína ustúpil neskôr aj pôvodný barokový vstupný portál cintorína.
Ústup cintorínov nie je v Bratislave ničím výnimočným. Výstavba ciest a sídliska prekryla niekdajší cintorín na Račianskom mýte, na mieste pohrebiska, kde kedysi pochovávali najmä žobrákov a zločincov, zasa postavili športoviská, dnes tam stojí zimný štadión aj hotel podnikateľa Juraja Širokého.
Plán zostal na papieri
Ondrejský cintorín výstavba úplne nezničila, plán s parkom ostal len n papieri. Hoci sa tu už pochováva dnes len výnimočne, na Dušičky cintorín žiari.
Pri hrobe sa rozlúčime ešte so sochárom Aloisom Rigelem, autorom viacerých pomníkov na cintoríne i s hercom a hudobným skladateľom Jánom Melkovičom.
Za sebou nechávame svetlá ako spomienky.
Doplával sem aj Robinson
Plachetnica na náhrobku láka turistov. Pripomína, že aj Bratislava mala svojho Robinsona.
BRATISLAVA. Trojsťažňová plachetnica vyrytá do pieskovca a život ako z románu. Na Ondrejskom cintoríne odpočíva aj bratislavský Robinson Karol Jetting.
Hoci hodnovernosť zážitkov jeho dobrodružného života aj jeho samotného niektorí spochybňujú, v roku 1983 zrekonštruovali náhrobok a plachetnica na rozbúrenom mori odvtedy láka ľudí spoza plota cintorína. Dobrodruhovi prichádzajú viacerí zapáliť sviečku.
Karol Jetting sa narodil v Bratislave v roku 1730. Počas cesty do Viedne pomohol raz anglickému bankárovi, ktorý ho aj s matkou za odmenu zamestnal v Londýne. Práve tam sa Jetting postupne začal meniť na Robinsona.
Vyplával z Londýna do afrického Senegalu, jeho plachetnica však stroskotala. Posádku zajali a Jetting skončil ako otrok. Po úteku a púti cez Saharu sa nakoniec vrátil späť do Londýna.
Jeho rozprávanie z cesty vyvolalo senzáciu, no Robinsonom sa stal až potom, čo jeho loď počas plavby do Marseille prepadli piráti a Jetting skončil na neobývanom ostrove.
Po niekoľkých mesiacoch ho vraj náhodne zachránila loď, ktorá plávala okolo.
Opäť sa šťastne dostal späť do Londýna, do rodnej Bratislavy prišiel až v roku 1789, kde o rok neskôr aj zomrel.
Vietor z plachiet mu však nezobrali ani po smrti, plachetnica pláva na jeho náhrobku.
Lucia Tkáčiková
V spolupráci s M_P_BA
Nočná vychádzka po Ondrejskom cintoríne.
FOTO SME - GABRIEL KUCHTA
Výklad o histórii Ondrejského cintorína vo svetle "čelovky" a sviečok.
FOTO SME - GABRIEL KUCHTA
Ani na cintoríne nechýbala tabuľka mapy kultových miest - M_P_BA
FOTO SME - GABRIEL KUCHTA
Pri hrobe Robinsona sme stretli aj režiséra a scenáristu Martina Šulíka s priateľmi.
Dušičkové svetlá spomienok.
FOTO SME - GABRIEL KUCHTA
Hroby významných rodov ustúpili výstavbe a "rekonštrukcii" cintorína. Dnes odpočívajú v Urnovom háji v krematóriu.
FOTO - IVOR ŠVIHRAN
Bratislavského Schöne Náciho presťahovali na Ondrejský cintorín v roku 2007.
FOTO SME - ARCHÍV