Miestom nekalého pôsobenia zlodejky Anduly bol aj hradný vrch.
vykrádačov bytov, záhrad a chatiek až po elegantných podvodníkov v oblasti obchodu, služieb či bankovníctva.
Kradli, hoci sa poznali
Kradlo sa však aj v minulosti. Napríklad už pred viac než poltisícročím, keď vlastné mesto obkolesovali pevné a vysoké hradby a keď tu žilo iba okolo 5000 obyvateľov, takže v Prešporku takmer každý každého poznal. Priame doklady o dávnych zlodejoch či o ľuďoch z okraja spoločnosti možno nájsť predovšetkým v Archíve mesta Bratislavy.
Jedným z mnohých takýchto svedectiev je aj po nemecky písaná listina datovaná dňom 22. mája 1439, ktorá je evidovaná pod signatúrnym číslom 1617. Ide o výpoveď zlodejky, ktorá sa ocitla pred prešporským súdom. Keďže nie je dlhá, ponúkame ju čitateľom v doslovnom preklade.
„Záznam o priznaní, ktoré učinila Andula, dcéra Mikuláša Phlugsredleinera z Brenera (čiže z Páleniska, ktoré vtedy bolo ostrovom na Dunaji), v piatok pred Turícami, roku atď. 39. Teda, po prvé priznala, že spolu s Reginou, ktorá žije s kúpeľníkom Viliamom, ukradli v Hainburgu dva závoje, jeden hodvábny a druhý bavlnený, ktoré potom spoločne založili u istej Krempnitzerovej v Trnave.
Teda, ďalej spoločne ukradli modrý kabát u istého Frübirta a jeho domácej v Marcheggu.
Teda, ďalej na hradnom vŕšku tu v Prešporku ukradli kabát, vankúš, podušku a dve prikrývky.
Teda, sviečkarke Gatzinovej ukradli kabát, vankúš a podušku a dve prikrývky.
Teda, ďalej horemenovaná Andula sama ukradla manželke maliara Lukáša z Prešporku 73 viedenských denárov, keď ju navštívila v Hainburgu.“
Andula (v origináli Andel či Andl), čo je vlastne zdrobnenina dnešného mena Angela – anjel, teda žiadnym anjelom nebola.
Faksimile listiny č. 1617 z Archívu mesta Bratislavy. Už letmý pohľad nasvedčuje, že jej prečítanie vzhľadom na písmo i jazyk je neľahkým orieškom aj pre odborníka.
Andulu a Reginu vyšľahali pri pranieri
Rozsudok sa síce nezachoval, no na základe zásad a praxe stredovekého zvykového práva možno predpokladať, že ju nepostihol hrdelný trest. Krádeže, ktorých sa dopustila sama alebo so spomínanou Reginou (čo inak v preklade znamená kráľovná), neboli totiž také vážne, aby sa nevyhnutne trestali smrťou.
Len na porovnanie: za jeden denár sa dal kúpiť menší chlieb či päť vajíčok, kurča stálo v priemere 6 denárov, hus 15 denárov, kabát mal hodnotu okolo 30 – 50 denárov. Andulu spolu s Reginou teda dozaista len vyšľahali pri pranieri na vtedajšom i dnešnom Hlavnom námestí a potom azda aj vykázali z nášho mesta.
Autor: VLADIMÍR SEGEŠ(autor je historik)
