Starostka Devína vraví, že dlhy malej mestskej časti rastú rýchlejšie ako ich spláca
Finančná skupina J&T vám koncom augusta odpustila dlh. Tvrdila, že šlo až o 15 miliónov eur. Aká bola podľa vás jeho hodnota?
„Pôvodne to bola zmenka voči Slovenskej sporiteľni v hodnote 183 miliónov korún. Zmenku som doteraz ako dlh nevykazovala, keďže sme ešte v roku 2009 požiadali súd o určenie výšky. Súd však začal konať až teraz, keď sme podpísali dohodu o tom, že im nedlžíme nič.“
Dlh voči J&T
zmenku na 183 miliónov korún vystavila Slovenská sporiteľňa v januári 1999;
21. mája 2002 ju postúpila na spoločnosť Thalia, ktorej majiteľom je cyperská firma, sídli však na rovnakej adrese ako J&T;
31. mája 2002 pohľadávku previedli na britskú firmu Rainsford & Colville;
29. novembra 2002 pohľadávku táto firma previedla na spoločnosti Kráľova hora, kde má na 100 percentny podiel záložné právo J&T Banka a na spolocnosť Lomnická, ktorú zakladala J&T Global, ktorej majiteľom vtedy bola J&T FINANCE GROUP;
6. decembra 2002 získala v dražbe Rainsford & Colville 205 796 metrov štvorcových na Kráľovej hore za 120 701 123 korún, teda asi štyri milióny eur
23. augusta 2012 spoločnosti Lomnická a Kráľova hora získali od mesta na výmenu za pozemky na Kráľovej hore pozemky v Petržalke a Ružinove v hodnote 18,5 milióna eur a odpustili Devínu dlh 183 miliónov korún, teda približne šesť miliónov eur. Skupina tvrdila, že dlh mal hodnotu až 15 miliónov eur.
Dlh nebol podľa vás reálny?
„Finančná skupina na základe tejto zmenky získala v roku 2002 pozemky v hodnote zhruba 280 miliónov korún, pričom pôvodná zmenka bola na spomínaných 183 miliónov. Preto ani predchádzajúci nútený správca tento dlh nevykazoval. No keď sme veriteľa požiadali, aby vyčíslil dlh mestskej časti voči ich finančnej skupine, odpoveď bola, že 320 miliónov korún.“
A to ako vypočítali?
„Tvrdili, že peniaze, získané v dražbe (280 miliónov), nepoužili na splátku istiny, ale na splátku príslušenstva, ktoré bolo v tom čase už vyššie ako pôvodných 183 miliónov. Mala som tri rôzne vyjadrenia právnikov v tejto veci. Jedno tvrdilo, že oni dlžia nám, ďalšie, že im dlžíme do desať miliónov korún a posledný hovoril, že by mohli mať pravdu. Ja sa domnievam, že dlh bol výťažkom z dražby vyrovnaný.“
Lebo za to dostali pozemky. Tie, kde si dnes jeden zo šéfov J&T stavia vilu?
„Predpokladám, že je to jeden z tých pozemkov, ktoré v roku 2002 získali.“
Najviac peňazí dlhujete Doprastavu. Za čo?
„Doprastav nám poskytol dve zmenky, na 36 miliónov a jednu štvormiliónovú, dnes si samozrejme uplatňuje nárok na ich splatenie. Presne v čase keď sme zmenky dostali, sa však na našom úrade udiali podozrivé finančné transakcie, kedy jedenásť kupcov nadobudlo za zvláštnych okolností pozemky v Devíne, ktorých trhová cena mohla byť v tom čase práve približne 40 miliónov.“
Aké podozrivé transakcie?
„V tom čase Devín nakupoval pozemky od pozemkového fondu za 600 korún za meter štvorcový. Týmto jedenástim „vyvoleným“ kupcom ich predal len za 660 korún za meter štvorcový, pričom ostatným kupcom sa predávali pozemky za 2200 korún. Navyše boli 18. decembra 1998 – presne v deň, kedy spomínaní 11 kupci prišli na úrad tieto lacné pozemky zaplatiť, na miestnom úrade zrealizované ďalšie podozrivé prevody peňazí. Devín uhradil faktúry istej fyzickej osobe, o ktorých sa domnievame že boli fiktívne, nakoľko boli vystavené za práce, ktoré v skutočnosti realizoval práve Doprastav. V príjmových pokladničných dokladoch ktorými 11 kupci platili za uvedené pozemky bola porušená číselná rada. Nechcem však zachádzať do detailov, keďže tieto sú uvedené v trestnom oznámení, ktoré je u nás k dispozícii a sú predmetom prebiehajúceho vyšetrovania.“
Aj ďalšie dlhy sú takéto pochybné?
„Skôr „nešťastné“. Napríklad Asset nám požičal desať miliónov no nepreveril si garancie, ktoré im mestská časť poskytla. Zrejme verili starostovi. V skutočnosti boli niektoré nehnuteľnosti založené dvakrát.... Slovenský odborový zväz – ten asi poskytol „kamarátsky“ úver starostovi Novotnému, ktorý bol dlhoročným odborárskym šéfom ešte za socializmu.“
Máte aj iné dlhy ako tie, ktoré vznikli pre nerealizovanú výstavbu?
„Ide o štátne peniaze poskytnuté ministerstvami – výstavby a financií. V roku 2002 nám poskytli dotáciu na odstránenie povodňových následkov. Starosta ich nezúčtoval zodpovedne, hoci boli účelovo viazané. Takéto peniaze – ak sa použijú v rozpore s účelom, štát vyžaduje späť. Našťastie, je tam klauzula, že príslušenstvo nenarastie viac ako o sto percent.“
Čo to znamená
Nútená správa
zaviedlo ju ministerstvo financií v roku 2005 na ochranu pred veriteľmi;
dôvodom sú vysoké pôžičky, ktoré si mestská časť brala na nerealizovanú výstavbu domov; dlhy potom splácali z ďalších pôžičiek
celkovo v rokoch 1997 až 2000 vystavili 23 zmeniek na 735 miliónov Sk;
výdavky Devína tak schvaľuje úradník ministerstva
Celkovo dlhujete 8,9 milióna eur. Ste v nútenej správe, darí sa vám dlh znižovať?
„Znižujeme ho pravidelne, každý rok z ušetrených peňazí. Máme konsolidačný program, v ktorom sme sa zaviazali, že každý rok vyčleníme z rozpočtu minimálne 7,5tisíca eur. Ušetrenú čiastku každý rok rozdelíme rovnomerne všetkým veriteľom. Hoci je to z hľadiska výšky nášho dlhu len symbolická čiastka, plníme tým literu zákona. Pokiaľ budeme takto postupovať aj naďalej, máme „šancu“ dlh splatiť niekedy počas najbližších sto rokov. Keď však k nemu pripočítame aj neustále narastajúce úroky a príslušenstvo, je táto šanca prakticky nulová.“
Z čoho splácate dlhy?
„Od mesta dostávame podiel na dani z nehnuteľnosti a príjmov fyzických osôb. Každý rok musíme zvyšovať dane a poplatky aspoň o symbolickú čiastku, aby sme dodržali zákon týkajúci sa obcí v nútenej správe. Dostávame ešte aj ďalšie „drobné“ na zeleň, škôlku, životné prostredie a podobné prenesené štátne kompetencie, tieto peniaze sú však účelovo viazané.“
Na Devín láka národná kultúrna pamiatka.
FOTO - SME
Snažíte sa aj prenajímať spravovaný majetok. Nikto z potravinových reťazcov si však u vás nechce otvoriť ani samoobsluhu.
„Už sú na svete také úvahy, že založíme vlastné potravinové družstvo. Faktom je, že nevieme presvedčiť veľké potravinové reťazce aby k nám prišli, nakoľko majú svoje normy a ukazovatele. Zásadná otázka je počet obyvateľov. Hoci sú na Slovensku aj v menších sídlach ako je Devín fungujúce potraviny, my máme smolu v tom, že v blízkom okolí – Devínskej Novej Vsi, Karlovej Vesi sú viaceré nákupné možnosti. Takže obchodníci to majú prepočítané a neoplatí sa im ku nám prísť. Spoliehala som sa na projekt Tesco expres, ale ani ich nevieme presvedčiť. Pritom sem chodí veľa turistov, návštevníkov, záhradkárov. Pokiaľ by boli ochotní ísť do našich objektov, ktoré treba rekonštruovať, nájomné by sme im radi započítali, keďže ide o jasný verejný záujem.“
Problémom je i parkovisko pod hradom Devín, ktoré má sčasti súkromného majiteľa.
„V októbri 2010 sa nám podarilo dosiahnuť, že mesto zapísalo stavbu parkoviska pod hradom Devín ako mestskú komunikáciu. Problémom je pôda pod parkoviskom. Za asistencie doktora Valka tu zreštituovali pozemky po bývalých želiaroch, ktoré získalo družstvo podielnikov v Záhorskej Bystrici. Družstvo vzápätí predalo polovicu tohto pozemku agentúre vtedajšieho starostu a polovičku firme Roxy. Advokátske honoráre pritom platil známy developer. Na úrade máme kúpnu zmluvu medzi firmou Roxy a podielnikmi, z ktorej vyplýva, že tento obrovský pozemok získali za 320tisíc korún. O päť rokov ho ponúkli mestu s tým, že je to miesto, kde sa dejú spoločenské udalosti celonárodného významu a zároveň je to jediný prístup na hrad. Hádajte za akú cenu?
Za niekoľko miliónov?
„Za 250 miliónov korún. Obec je teraz vlastníkom stavby a správcom komunikácie a priľahlého parkoviska, hoci stojí na cudzom pozemku. Podľa zákona je tu dokonca možné i vyvlastnenie a vlastník pozemku by mohol získať náhradu. Keďže však vlastník pozemku podal sťažnosť voči postupu mesta, čaká sa na rozhodnutie krajskej prokuratúry. Okresná prokuratúra totiž zatiaľ rozhodla, že mesto postupovalo správne.“
Verejné WC pod hradom sú v katastrofálnom stave a zatvorené. Mesto ich chcelo opraviť. Ako to dopadlo?
„Celý tento zámer žiaľ padol. Urobila sa súťaž na projekt, a samozrejme zvíťazil najlacnejší. Ide tu však o územie v tesnom dotyku s národnou kultúrnou pamiatkou Devín a chodia sem turisti z celého sveta. Aj hlavná architektka bola toho názoru, že sa mala urobiť súťaž na zámer, ako by mal projekt vyzerať. Samotný projekt zhltol deväťtisíc eur a na realizáciu tak zostalo 81tisíc. S touto podmienkou vypísal Generálny investor Bratislavy súťaž na dodávateľa, no z prihlásených 13 záujemcov nevedel tento limit nik dodržať. Je to tam v hroznom stave, opadané, mokré, nevyhovuje to ani štandardom minulého storočia. Keď som oslovila stavebné firmy z Devína, najlacnejšia ponuka bola 122tisíc. Mesto však zamietlo navyšovanie schválených peňazí, takže sa budeme aj naďalej za národ pod kultúrnou pamiatkou nekultúrne hanbiť.“
Dohodnúť ste sa však dokázali s iným developerom. Nedávno ste podpísali novú dohodu so Skanskou, ktorá chce stavať na Devíne. Na čom ste sa dohodli?
„Bol to ústupok zo strany investora, ktorý má územné rozhodnutie na 23 štvorpodlažných domov. Rozsah výstavby však po dohode bude menší, v dolnej časti budú síce bytové domy – nie však 3+1 ale len 2+1 a v hornej časti územia budú rodinné domy. Čo je dôležité, počet obyvateľov klesol na polovicu – na cca 560.“
Aj J&T Real Estate chce stavať na Devíne, rozbieha projekt Zelené terasy. Hľadáte kompromis aj s nimi ?
„J&T má tiež územné rozhodnutie na štyri štvorpodlažné budovy. Verím že sa poučia zo skúsenosti so Skanskou a nebudú tlačiť do Devína stavby - bytové domy, ktoré sa sem nehodia.“
