- Najskôr mala stáť na Námestí slobody, potom na Hurbanovom námestí;
- poslanci schválili Hrad alebo Gorazdovu ulicu;
- dnes schváli Hurbanovo námestie, no nie sochu.
BRATISLAVA. Nadživotní Cyril, Metod a Gorazd majú stáť na Bratislavskom hrade alebo na Gorazdovej ulici pri kostole Panny Márie Snežnej pod Kalváriou. Tak pred mesiacom rozhodli bratislavskí poslanci. Držali sa pri tom nových pravidiel umiestňovanie sôch a pamätníkov v Bratislave.
Dnes svoje rozhodnutie zmenili. Nová socha bude stáť na Hurbanovom námestí, ako však bude vyzerať, je nejasné.
Socha má stáť na Hurbanovom námestí už budúci rok v júli, keď bude oslava k 1150. výročia príchodu solúnskych bratov.
Bez poroty
Najsilnejší poslanecký klub v meste SDKÚ a Most-Híd presadzoval novú súťaž na súsošie.
Odvolával sa na kritiku odborníkov, ktorým sa nepozdávala socha Antona Gabríka z Modry. Ten vyhral súťaž, ktorú organizovala Matica slovenská, Spoločnosť svätého Cyrila, Metoda a Gorazda a Rada Konferencie biskupov Slovenska pre vedu, vzdelávanie a kultúru. Druhé kolo súťaže však prebehlo bez poroty, pripomenula hlavná architektka Ingrid Konrad.
„Odborníci povedali, že nezodpovedá moderným štandardom sochy,“ vysvetlila námestníčka primátora Petra Nagyová-Džerengová (Most-Híd). „Bratislava by si zaslúžila dielo svetového meradla."
Zuzana Bartošová, historička umenia, povedala, že socha v centre mesta by mala vyjadrovať ducha súčasnej doby a nie ako posudzovaný model doby spred 40 či 50 rokov. Nesprávne boli podľa Bartošovej už samotné podmienky súťaže. Dodala, že pri výbere sochy neboli, ako vraví Matica slovenská, žiadni kunsthistorici. „Bol tam len Ľudovít Petranský, ktorý ako kunsthistorik podporoval socialistický realizmus, bol to dvorný kunsthistorik sochára Jána Kulicha.“
Súťaž nebude
Návrh novej súťaže poslanci neschválili, primátor Milan Ftáčnik (nezávislý s podporou Smeru) povedal, že nová socha a súťaž sa do termínu budúcoročných osláv stihnúť nedajú.
Aká socha bude stáť v centre Bratislavy, dnes mesto nevie. K problému osádzania sa majú poslanci vrátiť o mesiac.
Bronzovú sochu, ktorú chcela osadzovať Matica slovenská, mala stáť 165-tisíc eur. Štát má dať v čase šetrenia na vierozvestcov 90-tisíc eur. Minister kultúry Marek Maďarič (Smer) však podmienil uvoľnenie peňazí potvrdením vlastníka pozemku o povolení osadiť súsošie.
Oholením brady ľudí kedysi trestali
Byzantskí učenci majú latinské šaty a sú oholení. Ich stvárnenie sa odkláňa od histórie.
BRATISLAVA. Nesprávne odevy, chýbajúce brady, historické nepresnosti. Stvárnenie vierozvestov vyvolalo diskusiu. Modelu súsošia Cyrila, Metoda a Gorazda od Antona Gabríka z Modry vytýkajú, že postavy nezodpovedajú byzantskej tradícii. Upozornila na to relácia Reportéri na STV.
„V 9. a 10. storočí bolo pre Byzantíncov nemysliteľné, aby klerik nemal bradu, aby sa holil,“ hovorí Andrej Škoviera, zástupca riaditeľa Slavistického ústav Jána Stanislav SAV. „Keďže svätý Gorazd sa stal jedným z členov byzantskej misie, rozhodne by mal mať bradu. Oholenie brady bolo vo východnom prostredí dlho pokladané za jeden za najťažších trestov.“
U gréckokatolíkov to na našom území platilo podľa Škovieru ešte aj v 18. storočí.
Dodáva, že nielen podľa brady, ale aj podľa odevu nie sú sochy byzantské. „Majú latinského bohoslužobné rúcha.“ Histórii vraj nezodpovedá ani dĺžka šiat.
Tajomník Matice slovenskej Peter Mulík podobu víťaznej sochy obhajuje. Poukazuje na sochy vierozvestov, ktoré sa tiež nedržali historického zobrazenia. „V umeleckých dielach môže ísť o porušenie formálnej objektivity.“
Za príklad dáva obraz Martina Benku (na obrázku), kde vierozvestovia majú dokonca slovenský odev či sochu Cyrila a Metoda, ktorú vlani odhalili v Nových Zámkoch.
Lucia Tkáčiková
