BRATISLAVA. Bratislavským cyklotrasám chýba prepojenie a mnohokrát vedú odnikadiaľ nikam. Tých, ktoré slúžia cyklodoprave, je navyše málo a majú nekvalitný povrch.
Cyklotrasy v hlavnom meste takto hodnotí občianske združenie Cyklokoalícia. Aby sa situácia vyriešila, treba podľa nej najprv zmeniť myslenie. "Cyklisti do mesta patria a cyklistika nie je len o rekreácii, ale najmä o doprave," povedal pre TASR Michal Malý zo združenia. Čiastočne sa to už podľa neho podarilo.
Priorita: Cyklotrasy do práce a školy
Práve cyklotrasy, ktoré slúžia na presun bicyklom za prácou, školou, či nákupmi považuje združenie za najdôležitejšie. Chce, aby sa cyklodoprava stala integrálnou súčasťou mestskej dopravy. Aj mesto chce takto znížiť počet áut na cestách, tento rok na cyklodopravu vyčlenilo 491.000 eur.
Dnes sa však podľa Malého musia najprv odstrániť chyby z minulosti, kedy cyklotrasy pri výstavbe budov či rekonštrukciách ciest ignorovali, hoci boli zapísané v územnom pláne.
Malý tiež pripomína, že cyklotrasy treba viesť v línii s ostatnou dopravou a nie po chodníku, kde sa problémom stávajú vjazdy a výjazdy.
"V tomto sme len na začiatku. Ale ani v iných krajinách nemali cyklochodníky vždy. Napríklad v Holandsku ich začali budovať až v sedemdesiatych rokoch," dodal. Cyklokoalícia tiež navrhla mestu 11 prioritných trás, ktoré spoja mestské časti a centrum a potrebné zmeny sú pritom lacnejšie a rýchlejšie, napríklad tzv. historický okruh. Niektoré sa už realizovali alebo sa realizujú.
Príklad: Viedenská cesta
Príkladom kvalitnej cyklotrasy je podľa združenia Viedenská cesta. "Je to bezpečné prepojenie pre rodiny s deťmi aj turistov smerujúcich z Rakúska alebo z Maďarska."
Ďalšou kvalitnou je podľa združenia Petržalské korzo. Tých problémových je ale viac. Niektoré sa podľa Malého robili neefektívne, minulo sa na ne veľa peňazí a nie sú vyhovujúce.
"Napríklad cyklotrasa na Trenčianskej ulici, ktorá vedie stredovým zeleným pásom a je prerušená troma križovatkami. Fakticky teda ide o niekoľko neprepojených cyklotrás," tvrdí Malý. Paradoxné je podľa neho to, že cyklotrasa je vybudovaná v relatívne bezpečných medzikrižovatkových úsekoch, no cez križovatky už musia cyklisti prejsť cez niekoľko priechodov pre chodcov a nie plynule s ostatnými vozidlami. "Trenčianska ulica je navyše upokojená vnútrobloková komunikácia s nízkou intenzitou dopravy, kde nebolo nutné cyklistov segregovať," dodal.
Bariéry do cesty
Cyklistom tiež prekážajú na trasách rôzne bariéry. "Pri zastávke Botanická záhrada pod mostom pre peších a cyklistov trasa ústi do zastávky a stĺpov mosta," opisuje Malý. Ako ďalej uvádza, na Páričkovej ulici zase zvislá značka oddeľuje na chodníku pohyb chodcov a cyklistov, no následne je na ňom zriadené parkovanie. "Pritom priestor je úzky aj pre chodcov, nie ešte pre cyklistov či vozičkárov," poznamenal Malý.
Na ostatných cyklotrasách chýba zase dostatočné značenie. Malý hovorí napríklad o Devínskej ceste.
"Tam je len pár značiek Pozor cyklista, pričom je na ceste povolená rýchlosť 70 kilometrov za hodinu. A stáva sa, že ani tú vodiči nerešpektujú," hovorí. A cyklistom jazdu podľa neho znemožňujú aj zjednosmernené ulice či zákazy vjazdu. "Niekde bol prirodzený pohyb cyklistov prerušený administratívnym úkonom. Potom si musia vybrať medzi cestou legálnou a bezpečnou."
V súčasnosti je v hlavnom meste okolo 200 kilometrov cyklotrás. "Do oficiálneho čísla sú však započítané aj lesné trasy a také, akou je napríklad Devínska cesta, kde sa človek necíti bezpečne. Čiže to nie je úplne férové číslo," myslí si Malý. V počte ale nie sú na druhej strane započítané cesty, ktorými cyklisti radi jazdia, hoci nie sú oficiálnymi cyklotrasami, napríklad dopravne upokojené zóny.
