Stála exteriérová expozícia slovenského sochárstva vznikla spojením síl umelcov, ochranárov, zberateľov umenia a kunsthistorikov. Podporili ich aj staromestskí poslanci.
Najstaršou sochou v bratislavskej Galérii Horský park, ktorú v piatok sprístupnili v mimoriadne navštevovanej „zelenej“ zóne mesta, je Astronaut od Rudolfa Uhera.
Má presne päťdesiat rokov a zhruba toľko času uplynulo od vzniku myšlienky hľadať možnosti na vystavovanie sôch vo verejnom priestore.
Umelci sa spojili s ochrancami
„Ako vidno, táto idea nie je nová,“ povedala historička umenia Katarína Bajcurová. Sochy sú pod holým nebom doteraz prezentované či už vo forme sympoziálnych expozícií, alebo časovo limitovaných podujatí, akým je napríklad každoročná bratislavská akcia Socha a objekt.
„Teraz otvárame priestor, ktorý slúži stálej exteriérovej expozícii slovenského sochárstva 20. a 21. storočia.“
Vznik Galérie Horský park iniciovalo rovnomenné občianske združenie, ktoré spojilo výtvarníkov, umenovedcov, ochrancov prírody a zberateľov umenia.
„Lukratívny priestor sme konečne získali do dlhodobého prenájmu vďaka iniciatíve Nadácie Horský park a s podporou mestskej časti Staré Mesto,“ hovorí staromestský poslanec Kamil Procházka.
„Tu sa preťalo viacero pozitívnych prístupov, a vďaka tomu máme na pozemku, kde sa už schyľovalo k stavbe terasového domu, unikátnu galériu.“
Zatiaľ deväť autorov
Na ploche 3300 štvorcových metrov je momentálne vystavených trinásť diel od deviatich autorov.
Okrem spomínaného Uhera je to ďalší zakladateľ moderného slovenského sochárstva Jozef Kostka, potom umelci zo Skupiny Mikuláša Galandu Pavol Tóth a Andrej Rudavský, predstaviteľ konkretizmu Štefan Belohradský či všestranný avantgardista Stano Filko.
Rovnako ako on, aj Juraj Meliš je predstaviteľom konceptuálne zameranej sochárskej tvorby, kým Erik Binder, zastupujúci mladšiu strednú generáciu, je orientovaný výrazne multimediálne.
Samozrejme, nechýba Jozef Jankovič, od 60. rokov vedúca osobnosť slovenského sochárstva.
Pátranie po Kompánkovi
„Zo zakladateľských osobností tu zatiaľ chýba Vladimír Kompánek,“ hovorí Bajcurová, „musíme u zberateľov či dedičov pátrať po nejakom diele, ktoré by tu mohlo byť inštalované.
Problém je, že väčšinou pracoval s drevom, ktoré podlieha poveternostným vplyvom, iné diela sú síce napríklad z kovu, no pri svojich rozmeroch by sa mohli dať odniesť.
Z toho je jasné, že spoločným menovateľom našej výstavy je popri renomovanom autorovi a kvalitnom diele aj odolnosť exponátu nielen proti počasiu, ale aj zlodejom a vandalom.“
A tak sa odrazu možnosť výberu diel do stálej expozície nečakane zužuje. „Veľkorozmerných sôch je menej, akoby sa mohlo zdať,“ hovorí Jozef Jankovič, „najmä tých novších.
Problémom ich vzniku je nedostatok financií, a tak sa bude galéria snažiť získavať granty pre autorov.“
Zo súkromných zdrojov
Zatiaľ stojí financovanie Galérie Horský park na súkromných zdrojoch. „To sa tak často nevidí, jediné štátne peniaze, 1500 eur, išli na výrobu tlačovín,“ dodáva Alexandra Kusá, generálna riaditeľka Slovenskej národnej galérie, ktorá je odborným garantom a spolupracovníkom združenia.
Do Horského parku SNG požičala dva exponáty, ostatné diela sú majetkom autorov alebo Galérie Linea.
Postupne by sa v parku mali objaviť aj diela Ruda Sikoru, Juraja Bartusza, Milana Dobeša, Petra Rollera, Bohuša Kubínského či Štefana Papča.
„Myslím, že tento pozemok môže poňať ešte zhruba desať diel, samozrejme, ráta sa aj s občasnou výmenou exponátov,“ dodáva Jankovič.
Aj on oceňuje, že sa atraktívny verejný priestor rozšíril o prvok umenia, čím sa k výtvarným dielam dostanú aj „nechtiac“ ľudia, ktorí túto oddychovú lokalitu hojne navštevujú.
„Konečne máme aj my stálu open-air galériu, veď napríklad v Nemecku je takýchto sochárskych parkov asi stopäťdesiat.“
Autor: FOTO: Vladimír Šimíček
