Na Slovensku je dnes sedem pojazdných parných lokomotív. Šesť z nich sa počas víkendu predstavilo v pohybe na festivale v bratislavskej štvrti zvanej Rendes, čo je historický názov osady na rozhraní Rače a Vajnor. Začala vznikať od roku 1883, keď tu postavili zriaďovaciu železničnú stanicu (rendeső znamená zriaďovacie nádražie).
Záujemcovia sa sem z Petržalky mohli dopraviť historickým motorovým vlakom s vozňom Modrý šíp z roku 1934. Z hlavnej stanice zas chodil každú hodinu motorový vozeň nazývaný Hurvínek, ktorému železničiari hovoria aj Splašený kufor. Je to vraj absolútny nezmar. Vyrábali ho od 40-tych rokov pre dopravu na lokálkach a vydržal až do 80-tych rokov.
Tisícky návštevníkov festivalu (prišlo ich rekordne veľa) videli okrem našich parných lokomotív aj dieselový rušeň NOHAB z Maďarska zo začiatku 60-tych rokov. V nedeľu k nemu pribudol modro-bielo-červený rušeň z Čiech s prezývkou Albatros, ktorý drží českoslovenký rekord parných lokomotív. V roku 1962 vo Velíme pri Kolíne na veľkom skúšobnom železničnom okruhu dosiahol rýchlosť 164 kilometrov za hodinu. V tom čase jazdili parné rušne maximálne 100 km/h.
Druhú českú lokomotívu z roku 1930 s prezývkou Hulík, ktorú volajú aj Ušatá, charakterizoval Jiří Kubáček ako „domeček plný koleček“. Pre fajnšmekrov je zaujímavá tým, že je to jedna z mála konštrukcií ČKD, ktoré zvíťazili nad Škodovkou, ktorá sa špecializovala na výrobu rýchlikov. ČKD pritom vyrábali nákladné rušne. Tieto lokomotívy boli veľmi kvalitné a slúžili až do ukončenia parnej prevádzky.
Budúci rok by na festival mali spolu s turistami prísť aj parné vlaky z Rakúska a Nemecka. Z Norimbergu jeden čakali už tento rok, ale pre povodne neprišiel.
JANA MARTINKOVÁ
