Článok pokračuje pod video reklamou
Samospráva chce nastaviť jednoznačné a jasné pravidlá tak, aby človek bez problémov vedel, kde môže voľne pustiť svojho štvornohého miláčika.
BRATISLAVA. Kde môžu majitelia psov nechať svojim štvornohým miláčikom voľný výbeh, by mali určiť obce vo svojich všeobecne záväzných nariadeniach (VZN). Na všetkých ostatných miestach by mali byť na vôdzke. Tvrdí to najväčšia bratislavská mestská časť (MsČ) Petržalka, ktorá tento týždeň poslala ministerstvu pôdohospodárstva i Združeniu miest a obcí Slovenska 20 pripomienok k návrhu zákona o chove psov.
Samospráva chce nastaviť jednoznačné a jasné pravidlá tak, aby človek bez problémov vedel, kde môže voľne pustiť svojho štvornohého miláčika a zároveň, aby sa obce a mestá vyhli nadmernému "otabuľkovaniu" svojich území.
Dnes môžu všade, kde nie je zákaz
"V súčasnosti môže pes pobehovať voľne všade tam, kde nie je označenie, ktoré to zakazuje," pripomína petržalská hovorkyňa Mária Grebeňová-Laczová. Mestská časť preto navrhuje, aby sa zakázal voľný pohyb psov na verejne prístupných miestach, a to, kde bude dovolený, by mali určiť mestá a obce vo svojich VZN. "Touto povinnosťou sa zamedzí väčšine konfliktov medzi človekom a psom alebo psami navzájom," hovorí starosta Vladimír Bajan.
Petržalka navrhuje upraviť aj evidenciu psov tak, aby sa psičkár nemohol vyhnúť plneniu zákonných povinností, ktoré sú s chovom a držaním psov spojené. Preto by mal držiteľ svojho miláčika evidovať v obci, kde má chovný priestor alebo zariadenie na chov. "Ak sa prechodne, po dobu viac ako šesť mesiacov, so psom zdržiava v inej obci, bude povinný v tejto obci psa zaevidovať a zároveň o zmene upovedomiť obec, kde bolo zviera evidované doteraz," vysvetľuje hovorkyňa. Obec, kde sa pes dlhodobo zdržiava, by tak získala viac peňazí, napríklad na koše.
Ďalší návrh samosprávy sa týka chovu psov v bytovom dome. K častým konfliktom medzi psami a ľuďmi dochádza podľa hovorkyne najmä v nebytových priestoroch, teda na schodisku či vo výťahu. "Tieto priestory navrhovaný zákon nerieši," pripomína. MsČ Petržalka upozorňuje na to, že nebezpečný či nežiaduci pes musí byť na vôdzke a mať nasadený náhubok. Tiež navrhuje, aby obce mohli prostredníctvom VZN rozhodnúť o zákaze chovu určitých plemien psov v bytoch s podmienkou, že zákaz bude obsahovať aj prechodné ustanovenie o jeho uplatňovaní.
Stratených utratia
Petržalská samospráva má pripomienky k návrhu zákona aj v časti odchytených túlavých, tzv. nebezpečných psov nezistených majiteľov. "Chceme eliminovať diskrimináciu majiteľov krížencov, ako aj psov čistokrvných, na ktoré držiteľ nemá papiere na preukázanie pôvodu," pokračuje Grebeňová-Laczová. Ak sa takýto pes stratí a odchytia ho, samospráva navrhuje, aby bol na 60 dní v karanténe. "Ak sa počas tejto doby jeho vlastník k nemu neprihlási alebo sa majiteľ nezistí, zviera bude utratené na náklady obce, kde ho odchytili," dodáva.
Ten, kto psa vedie, by mal mať pri venčení so sebou aj dostatočný počet pomôcok na odstránenie psích výkalov. Aj to navrhuje presadiť MsČ Petržalka. Pri identifikácii majiteľa psa, ktorý znečisťuje životné prostredie exkrementmi, navrhuje využiť DNA zvieraťa. Okrem toho dáva na zváženie zvýšiť sankčné poplatky za porušovanie ustanovení zákona zo 400 eur na 1400 eur, z 200 eur na 700 eur a z 1000 eur na 2000 eur a aj týmto spôsobom zdôrazniť význam zodpovedného prístupu chovateľov a držiteľov psov k starostlivosti o psa.
"V našich pripomienkach sa odrážajú dlhoročné praktické skúsenosti v teréne, návrhy vychádzajú nielen z legislatívy vyspelých európskych krajín, ale odrážajú aj správanie sa poctivých aj nezodpovedných držiteľov psov," tvrdí starosta Bajan.
