Obluda dáva jednoznačne najavo svoj antifašistický postoj. Vyžaduje si podľa vás dnešná situácia špeciálnu prezentáciu tohto postoja, keď by mal byť vlastný demokratickej spoločnosti?
„Vďaka konfliktu spred štyroch rokov, ktorý sa dosť medializoval, nám prischla takáto nálepka. Na druhej strane sa nehanbíme za svoje názory. Dnes si stačí prečítať napríklad diskusie pod článkami na sme.sk o rómskej osade pod Krásnou Hôrkou. Niektoré názory sú tam podľa mňa úplná žumpa, nechcelo sa mi veriť, kam sa až ľudia posunuli! Mám pocit, že napätie v spoločnosti sa práveže stupňuje, najmä protirómske nálady.“
Klub takmer ihneď po otvorení napadli. O útočníkoch je známe, že boli krajní pravičiari. Chceli vás ako prvý bratislavský podnik, ktorý otvorene prezentuje antifašistické názory, zastrašiť?
„Asi chceli vyskúšať, čo sa stane, keď sem nabehnú. Chceli ukázať svoju dominanciu. Lenže im to nejako nevyšlo a ešte aj boli dosť medializovaní. Odvtedy sa už nič podobné nestalo, je tu celkom kľud a fungujeme ďalej.“
Odrazili sa útoky aj na návštevnosti klubu?
„V tomto som bol práveže príjemne prekvapený veľkou podporou ľudí, ktorí nám hovorili, že sa nemáme nechať odradiť a odsudzovali to, čo sa stalo.“
Viem si však predstaviť, že napríklad rodičia mladších návštevníkov neboli nadšení, keď ich dieťa chcelo ísť na koncert do Obludy.
„Môže byť. Určitá mediálna nálepka tu stále je, takže Obluda nie je podnik pre každého. Vtedy sme mali otvorené ešte len pár mesiacov, no nič podobné sa už nezopakovalo. Cítime sa tu bezpečne, nie je to také dramatické.“
Steny alternatívneho klubu pokrývajú graffiti.
FOTO SME - GABRIEL KUCHTA
Pestrá ponuka
Obluda začínala ako punkový podnik, dnes sú tu už akcie aj hudobné štýly rôzne.
„Stále máme takú punkovú nálepku. Dnes je však ťažké povedať čo je punk a čo nie. Tento štýl už predsa existuje nejakých tridsaťpäť rokov a je z neho už veľmi rozvetvená scéna. Akcie organizované u nás sa nemusia punku dotýkať vôbec, práveže mám rád, keď je naša ponuka pestrá.“
Aké hudobné štýly už bolo v klube počuť?
„Bolo toho už naozaj veľa, všetko možné. Prevažuje síce hardcore punk, ale hralo tu už všetko od folku, ska, reggae, post-rock, rock’n’roll, psychobilly, metal, cez rap, drum ’n’ bass, breakcore, techno, nejaké disko úlety, bol tu už aj jazz. Mladí aj starí hudobníci tu hrali jazzové štandardy, prišlo sem jazzové publikum a bolo to zaujímavé.“
Ako reagovali jazzmani Obludu?
„Zdalo sa mi, že boli celkom spokojní. Hovorili, že sa im hralo dobre, zabávali sa aj na bare, tak dúfam, že sa tu také niečo ešte zopakuje.“
Začína štvrtá sezóna klubu. Ako ste prežili leto? Hudobné kluby vtedy pomerne živoria, keďže koncertov býva aj kvôli festivalom v meste pomenej.
„V lete je menej akcií, ale u nás fungovala záhrada a mali sme čas aj na dovolenku. Záhrada bola otvorená každý deň, lebo skejťáci z Asociácie skateboardingu Slovenskej republiky si u nás postavili rampu a jazdili tu celé leto. V Bratislave je totiž veľmi málo miest na skejtovanie. Rampu máme v záhrade už tretí rok a niekoľkí štamgasti sa vďaka tomu naučili skejtovať. Dokonca aj ja som sa naučil nejaké základy.“
Aké máte plány na túto koncertnú sezónu?
„Myslím, že nič nejaké veľkolepé. Bude viac koncertov a niekoľko stálych akcií. Napríklad Mikulášska tancovačka skupiny Čad, ktorá je stále populárnejšia a tento rok dokonca vyhrala hudobnú cenu v TV. Som teda zvedavý, ako to dopadne tento rok, či sa pomestíme.“
Koľko ľudí sa zmestí do klubu?
„To je rôzne. Klub je plný keď je dnu zhruba sto ľudí, ale dokáže sa ich sem natlačiť aj viac.“
Aké boli vaše najúspešnejšie akcie?
„Aktuálne boli určite najpopulárnejšie Vegánske hody, ktoré sú nosnou akciou nášho leta. Mikulášska tancovačka je každý rok tiež plná a potom sú vždy úspešné koncerty známejších kapiel, ako je napríklad slovenská punková legenda Davová Psychóza alebo Rozpor. Obľúbené sú aj oldies alebo ska párty.“
Podľa čoho vyberáte kapely a podujatia, ktoré sa u vás budú konať?
„Malo by ma to samozrejme zaujať a promotér by mal tiež vedieť, do čoho ide. Mal by si uvedomovať, že Obluda je dosť alternatívny priestor, aby nebol potom šokovaný alebo nemal nereálne požiadavky. Celkom sa inak pobavím, keď mi príde mail od manažéra kapely, ktorá síce ešte nemala ani jeden koncert, ale už má manažéra (smiech).“
Organizátori akcií vo vašom klube sú prevažne amatéri alebo profesionáli?
„Sú už aj takí promotéri, ktorí majú organizáciu koncertov ako hobby už dlhšie a sú teda u nás takými stálicami. Profesionalita organizátorov sa líši, väčšinou je to také jednoduchšie, DIY, ale niekedy u nás zorganizujú akciu aj promotéri, ktorí bežne robia veľké akcie.“
Snažíte sa nejako povzbudiť mladých, aby u vás uskutočnili svoj nápad na podujatie?
„Snažíme sa im vychádzať v ústrety a rozprávame sa s návštevníkmi o ich nápadoch. Väčšinou zistia, že organizovanie akcií nie je vôbec zložité.“
Do klubu sa zmestí viac ako sto ľudí.
FOTO - MATEJ SLEZÁK
Do it yourself
Spomínali ste princíp DIY, ktorý uvádzate aj v popise filozofie klubu na svojej webstránke. Čo to znamená?
„DIY je skratka pre do it yourself, urob to sám. Je to základná myšlienka alternatívnej scény. Všetko sa organizuje priamo a jednoducho, nepotrebuješ veci komplikovať vydavateľstvom alebo promotérskou spoločnosťou. Stráca sa bariéra medzi publikom a kapelou. Ľudia si sami organizujú koncerty pre kapely, ktoré majú radi, vydávajú o hudbe a životnom štýle vlastné periodiká, predávajú albumy.“
Odráža sa filozofia DIY aj na prevádzke klubu? Robíte tu väčšinu vecí vlastnoručne?
„Klub funguje veľmi jednoducho, lebo je malý. Ani by sa tu nedalo utiahnuť viac zamestnancov ako to býva vo väčších kluboch. Občas je možno náš prístup na úkor profesionality, ale v menších priestoroch sa to dá zvládnuť. Dá sa naučiť základy zvučenia aj robiť reklamu na internete či plagáty.“
Na princípe DIY asi fungujú všetky menšie kluby.
"Prevádzka klubu možno nie je taký dobrý príklad na DIY. Čo sa týka hudobnej scény, je dobrým príkladom napríklad to, že u nás už hrali kapely z celého sveta, zo všetkých svetadielov okrem Antarktídy. A napríklad kapely zo Slovenska zas idú hrať do Ameriky alebo Ázie. Niekedy síce musia doplatiť niečo z vlastného vrecka, ale je to pre nich skvelá príležitosť. Aj vydať album je možné v spolupráci labelov (vydavateľstiev, pozn. red.), ktoré môže tvoriť len jeden človek. Ten im prispeje na vytlačenie nosičov, za čo ich niekoľko dostane a distribuuje niekedy aj po celom svete.“
DIY scéne určite dosť pomáha internet.
„Aj hej, ale fungovalo to aj dvadsať rokov dozadu. Všetko sa dalo zorganizovať aj s klasickou poštou a cez známych.“
Koľko rokov sa vy pohybujete na punkovej scéne?
„Nejakých trinásť, štrnásť rokov.“
Pridaná hodnota
Aký je typický návštevník Obludy?
„To je ťažké určiť. Sú rôzni, prevažujú však mladí ľudia. Nedá sa ale povedať, že by sem chodili iba pankáči alebo alternatívni ľudia. Ja mám práveže pocit, že sem chodia aj bežní ľudia, ktorých zaujme nejaká naša akcia, zapáči sa im tu a potom sa vrátia.“
Čiže Obluda nie je len o jednej partii ľudí, ktorí chodia na všetky akcie.
„Vôbec nie. V Bratislave nie je nejako veľa zaujímavých priestorov, tak sem mnohí ľudia prídu aj zo zvedavosti a keďže nehryzieme, tak sa väčšinou vrátia (smiech).“
Nedávno vznikla Oblude nová konkurencia v podobe klubu Fuga.
„Áno, ale je dobré, že tu je niečo nové. Uvidíme, či sa nám táto konkurencia stane osudnou, ale zatiaľ fungujeme v pohode. Je možné, že sa počet ľudí na scéne zvýšil. Vo Fuge však vychádzajú skôr z elektronickej scény a my z punkovej.“
Obluda však nie je len o hudbe. Organizujú sa tu aj diskusie, premietania dokumentov, či už spomínané Vegánske hody.
„Áno, tie Vegánske hody sú celkom reprezentatívna akcia. Cez leto tu bol aj festival Cyklobranie, ktorý chcel podporiť rozvoj cyklodopravy v meste. Počas neho mali cyklisti na záhrade zváračský workshop a vyrobili takzvané freakbikes, zorganizovali aj orientačné preteky po meste. Na minirampe sa konali skejtbordingové súťaže. Na záhrade sme mali aj letné kino, kde sme premietali rôzne nezávislé filmy a dokumenty, na čo sa chytalo dosť veľa ľudí a k premietaniu si väčšinou pripravili aj jednoduché vegánske občerstvenie. Boli tu aj diskusie, prednášky, vernisáž. Úspech mala aj Burza muziky, čo bola celkom dobrá komunitná akcia, na ktorú prinieslo veľa ľudí svoje malé distro s cédečkami, tričkami alebo aj obyčajní ľudia priniesli veci, ktoré ich už doma nebavili a vymieňali si ich medzi sebou.“
Dostávajú tu teda priestor aj podujatia, ktoré majú určitú pridanú hodnotu.
„Áno, síce je scéna zo základu o hudbe, ale je na ňu nabalených veľa názorov, napríklad ekologických, politických, ľudskoprávnych, práva zvierat, či taký rezonujúci antifašizmus. Čiže alternatívna scéna nie je len o hudbe, je za tým aj niečo viac.“
Cez leto sa na záhrade klubu skejtuje.
FOTO - www.obluda.sk
Život bez drog
Mnohí si spájajú punk a alternatívnu scénu s drogami. Aká je realita?
„Ako som už spomenul, punk a rock’n‘roll sa vyvíja už desaťročia. V rock’n‘rollovom štýle zohrali istú úlohu aj drogy, ale u nás v Oblude to nie je žiadne drogové doupě. Osobne ani nepoznám nikoho, kto by bol závislý na drogách. Na druhej strane, aj alkohol je droga. Myslím si však, že užívanie tvrdých drog na scéne už dnes príliš nefunguje, závislí sú skôr na okraji spoločnosti niekde medzi bezdomovcami a prostitútkami.“
Keď si človek pozrie program vášho klubu, tak tu hrajú aj kapely vyznávajúce straight edge, čo je životný štýl bez akýchkoľvek drog.
„Straight edge je stručne povedané punk bez drog. Vzniklo to na začiatku 80-tych rokov v USA, kde začal byť punk údernejší a začali mu hovoriť hardcore. Jedna z týchto hardcore kapiel Minor Threat mala skladbu s názvom Straight edge, kde spevák Ian MacKaye hovoril o tom, že odmieta drogy, lebo chce mať kontrolu nad svojím životom. Napriek tomu, že nechcel zakladať nejaké hnutie, veľa ľudí sa jeho myšlienky chytilo a dnes je to už subžáner punkovej scény. Na Slovensku je najznámejšia kapela so straight edge členmi bratislavská hardcore kapela Abhorrence.“
Vyznávači tohto štýlu odmietajú len drogy alebo aj alkohol či mäso?
„Vegetariánstvo sa k tomu postupne nabalilo. Na začiatku to bolo iba život bez drog, legálnych aj nelegálnych, a odmietala sa aj promiskuita. Vyznávači tohto štýlu žili takým počestným životom (smiech).“
Je to v podstate pravý opak toho, čo si človek predstaví pod punkovým životom.
„Dá sa to tak povedať. Je to taká alternatíva k alternatíve.“
Straight edge vyznávate aj vy. Čo vám to dáva?
„Hej, som straight edge. Veľmi sa ani nepozerám, že čo by mi to malo dávať. Žijem tak ako to cítim. Niekto rád pije, niekto zas športuje (smiech).“
Ak by budovu klubu predali, prevádzkar by uvažoval nad náhradnými priestormi.
FOTO SME - GABRIEL KUCHTA
Pôsobiť na zmýšľanie
Mnohí tvrdia, že antifa je podobná ako opačná strana, najmä čo sa týka násilia.
„Hodnoty týchto dvoch skupín sú podľa mňa dosť protichodné. Nemyslím si, že by sa dali porovnávať.“
Nemyslíte si však, že fyzickými útokmi na nepriateľov len provokuje ich ďalšiu aktivitu?
„Osobne si nemyslím, že to tak je, ale nestaviam sa do pozície hovorcu Antifašistickej akcie Slovensko. Na tieto veci by som sa pýtal ich. Myslím si však, že keď s nejakým názorom nesúhlasíš, tak by si sa mal vyjadriť.“
Je však správne vyjadrenie názoru takým spôsobom, že si vyhliadnem miestneho neonacistu a zbijem ho?
„Antifašistický aktivizmus predsa automaticky neznamená, že si niekoho vyhliadneš a zbiješ ho. Existuje aj cesta osvety, diskusie. Radi v klube prezentujeme otvorené liberálne názory a antifašizmus do toho zapadá. Treba skôr pôsobiť na zmýšľanie ľudí.“
Čo vás motivovalo k založeniu Obludy po tom, čo v týchto priestoroch zatvorili krčmu?
„Občas sme v tej krčme organizovali koncerty alebo párty. Bola to síce taká štvrtá cenová, ale v Bratislave neboli iné malé priestory, kde by sa to dalo organizovať. Keď krčmu z ničoho nič zatvorili, tak sme sa opýtali majiteľa, čo sa deje. On nám priestory ponúkol na prenájom, tak sme to skúsili a vznikla Obluda.“
Mali ste vtedy skúsenosti s prevádzkovaním klubu?
„Ani veľmi nie, pracoval som síce párkrát za barom a organizoval pár akcií, ale nič viac. Napriek tomu to tu funguje, aj keď určite máme vždy čo zlepšovať.“
Aký máte vzťah s políciou?
„S tými tunajšími policajtmi sa už po našich začiatkoch poznáme. Máme myslím korektné vzťahy. Stalo sa však, že pred niekoľkými akciami kontrolovali policajti v okolí podniku ľudí. Povedal by som, že pritom prekračovali svoje právomoci.“
Nemohol to byť monitoring ľavicových extrémistov?
„Áno, môže byť, že niektorú z kapiel, ktoré tu hrali, vnímajú policajti ako ľavicových extrémistov, tak sa to tu týmto spôsobom snažili monitorovať. Určite sa vynakladajú veľké prostriedky na monitoring extrémizmu a na niečo ich potom musia míňať.“
Budova Obludy je podľa plagátu na jej stene na predaj.
„Máme to tu prenajaté, ale majiteľ nám zatiaľ predlžuje zmluvu. Ak by však budovu predal, určite by som uvažoval nad náhradnými priestormi. Aj keď takýto dobrý priestor blízko od centra aj so záhradou bude ťažké nájsť.“
