SME
Štvrtok, 8. december, 2022 | Meniny má Marína

Kopčany. Izolovaný svet len niekoľko minút od centra Bratislavy

Len štvrť hodiny od historického centra Bratislavy je iný svet. Izolovaný, no nie zabudnutý.

Odrezané sídlisko Kopčany s ubytovňou a pár panelákmi.Odrezané sídlisko Kopčany s ubytovňou a pár panelákmi. (Zdroj: SME - GABRIEL KUCHTA)

Žiadna škola, škôlka či poriadny obchod. Obyvateľom z izolácie pomáha združenie Ulita.

BRATISLAVA. Musíte sledovať písmeno K na cestovnom poriadku hromadnej dopravy a keď zbadáte päť od ostatnej Bratislavy odrezaných panelákov dať znamenie. Už MHD s písmenom v grafikone predznamenáva cieľ jazdy, K ako Kopčany.

Signálom, že ste dobre vystúpili je drevená búda, akási krčma pri ceste.

Pred ošumelým panelákom sedí niekoľko Rómov.

Kedysi dedinka pri hraniciach, dnes kus sídliska s robotníckou ubytovňou, ktorý od ostatnej Petržalky odrezala cesta, niekdajšia fabrika, nadjazd aj železnica.

Na centrum Bratislavy, ktoré je vzdialené len niekoľko minút, zabúdate rýchlo. Sídlisko si žije vlastným a akýmsi odrezaným životom.

Ulita v ubytovni

Rómovia pred panelákom nás ochotne nasmerujú do sociálnej ubytovne bratislavského magistrátu. Pred jej vchodom si niekoľko detí točí dlhé švihadlo. Ďalšie vybiehajú z otvorených dverí a do vzduchu vykopnú loptu.

„Vždy otvoríme náš sklad so športovými potrebami a hrami, deti a mladí si ich môžu od nás požičať,“ hovorí Petra Hraňová, psychologička a koordinátorka Občianskeho združenia Ulita, ktoré od roku 2004 prevádzkuje v ubytovni magistrátu Komunitné centrum Kopčany.

V ubytovni bývajú sociálne slabšie rodiny s deťmi či mladí, ktorí vyšli z detských domovov, dokopy asi 250 ľudí.

Vchádzame do dvojizbového bytu, je síce malý, no je tu živo. Funguje tu totiž Ulita. V jednej miestnosti práve prebieha doučovanie.

„Deti na prvom aj druhom stupni si k nám chodia robiť úlohy,“ vysvetľuje Hraňová. „Starší si prídu vypracovať projekty na počítači a internete.“

Aktivity v nízkoprahovom klube sú rozdelené podľa veku. Deti sem chodia za učením či hrou, mladí a aj rodičia zas po radu. „Niekedy prídu ľudia s tým, že im končí zmluva v ubytovni a nemajú kam ísť. Ponúkame aj sprevádzanie na úrady a do inštitúcii,“ dodáva Hraňová.

Bez škôlky

Do Ulity vlani prišlo 167 detí a mladých, služby tiež využilo asi 90 dospelých.

V odrezanom svete Kopčian je centrum raritou. Okrem ulice a dreveného bufetu – krčmy je jediným miestom, kde sa dospelí aj deti stretávajú. Žiadne centrum voľného času, žiadna škola, škôlka či aspoň jej vysunuté pracovisko.

Deti musia putovať do vzdialenejších škôlok po Petržalke, často tam však nechodia. „Je to z rôznych dôvodov, so škôlkami v Petržalke je veľký problém, často hovoríme o tom, že by sa tu zišlo detašované pracovisko materskej školy,“ hovorí Hraňová.

Práve v tom, že nepoznajú detský kolektív a škôlku, štart v škole býva pre deti z Kopčian ťažký.

„Dieťa, ktoré chodí do škôlky pozná už tvary, čísla, farby, tak sa mu ľahšie začína, ako keď niekto prvýkrát funguje v nejakom kolektíve,“ dodáva psychologička.

Problémy sa s ním zvyknú viesť a hoci deti nie sú hlúpe, často končia v špeciálnych školách.

Hovorkyňa Petržalky Mária Grebeňová-Laczová na otázky ohľadom sídliska, jeho zmien, obnovy či škôlok neodpovedala, jedinou informáciou zo samosprávy bolo, že Petržalka rozširuje materské školy, no na zriadenie novej nemá peniaze.

Kopčany. Predsudky?

Do školy putujú deti z Kopčian rôzne po Petržalke, najčastejšie na Prokofievovu či Holíčsku.

„Vnímame stigmatizáciu tohto sídliska, deckám sa niekedy ťažko hovorí, že sú z Kopčian, lebo každý má hneď na to názor,“ hovorí Hraňová.

Minisídlisko spájajú ľudia aj s drogami. Hraňová vysvetľuje, že tu funguje kontaktné centrum pre užívateľov drog, ktoré je jediné v Bratislave.

„Rozprávame sa s mladými ľuďmi aj o užívaní drog, no je to len jedna z tém. Napríklad škola je pre nich oveľa väčšia téma, to riešia každý deň.“

Izolovaný svet

Keď Ulita v roku 2004 začínala, v klube často našli napríklad rozbité okno. Dnes sa to nestáva. Obyvatelia ho už prijali do svojho izolovaného sveta.

„Vandalizmus je asi logický dôsledok toho, že deti nevedia, čo vo voľnom čase robiť,“ vraví Hraňová. Cenné veci však v klube vyložené nie sú.

„Stáva sa, že niečo deti vezmú, no niekedy je to o tom, že sa chcú pochváliť, aké sú šikovné, keď si to nevšimneme a nakoniec vec vrátia. Mali sme aj prípad, že dieťa vzalo lepidlo a zistili sme, že ho potrebuje do školy, a žiadne doma nemalo.“

Ak niekto v klube niečo vezme alebo poškodí, dostane zákaz vstupu, kým vec neopraví alebo neodpracuje. „Snažíme sa deti naučiť správať sa zodpovedne k veciam,“ dodáva psychologička. „Aj tí, čo majú zákaz vstupu do klubu, nájdu nás vonku.“

Na ulici sú totiž často.

Sídlisko menia

Vonku preto robí Ulita terénnu sociálnu prácu, ide o akúsi kombináciu voľnočasových aktivít a rozhovorov.

„Niektoré deti sú vonku za každého počasia, doma často nemajú čo robiť,“ hovorí Lenka, terénna sociálna pracovníčka z Ulita.

Vďaka združeniu deti ulicu aspoň na čas opúšťajú, chodia na víkendovky či športové akcie.

Ulita chce spolu s obyvateľmi meniť sídlisko. „Robíme komunitné akcie,“ hovorí Hraňová. „Minulý rok sa podarilo presvedčiť petržalskú samosprávu, aby zrevitalizovali detské ihrisko, zabezpečili sme lavičky, tento rok sme sadili nové stromy. Chceme začať stavať nové športové ihrisko.“

Združenie má priestory v ubytovni prenajaté od magistrátu za symbolický nájomné, na činnosť majú peniaze z kraja, od štátu či nadácii. Fungujú aj vďaka darom a dvom percentám z daní.

Pre odrezaných obyvateľov Kopčian však robia veľa, spájajú ich s okolitým svetom.

doucovanie_res.jpg

Doučovanie v Ulite.

FOTO SME - GABRIEL KUCHTA

hra_res.jpg

Hra na Kopčanoch. Deti trávia väčšinu času na ulici. Zvládnuť nástup do školy im pomáha centrum Ulita, prebieha tu doučovanie.

FOTO SME – GABRIEL KUCHTA

kopcany_res.jpg

nohy_res.jpg

skoky_res.jpg

nakopcanoch_res.jpg

Kopčany – to je len ubytovňa, krčma a pár panelákov.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Bratislava

Inzercia - Tlačové správy

  1. Šéf sporiteľne: Synovia ma inšpirujú, čo čítať a koho sledovať
  2. Kapor a rezne vo sviatočnom menu? Poradíme, čo s použitým olejom
  3. Nový spoločník v živote? Podporíte ním deti, ktoré to potrebujú
  4. Vďaka kvalitným privátnym značkám na nákupoch zaručene ušetríte
  5. Aby na Vianoce nič nechýbalo
  6. Fénix - Kultúrna pamiatka roka 2023: Keď história opäť ožíva
  7. Nový vlakový cestovný poriadok z vášho regiónu v denníku SME
  8. Kríza ako odrazový mostík slovenských startupov
  1. Vďaka kvalitným privátnym značkám na nákupoch zaručene ušetríte
  2. Kapor a rezne vo sviatočnom menu? Poradíme, čo s použitým olejom
  3. Nový spoločník v živote? Podporíte ním deti, ktoré to potrebujú
  4. Auto do 14-tisíc už nekúpite. Zvážte radšej prenájom
  5. Aby na Vianoce nič nechýbalo
  6. Helenky prichádzajú na svetlo sveta s ďalšími novými bytmi
  7. Fénix - Kultúrna pamiatka roka 2023: Keď história opäť ožíva
  8. Vianočný darček na celý život. Darujte návod k vlastnému telu
  1. Polovicu dovolenky zaplatíme od pondelka za Vás 15 696
  2. Strážia ho divé opice. Gibraltár vás prenesie do Británie 7 608
  3. TRNKA: Esetov veľa nevznikne a ani ten jeden nemá Slovensko istý 5 908
  4. Vyberte si knihy s príbehom. Čo sa oplatí čítať na Vianoce? 4 992
  5. Nový vlakový cestovný poriadok z vášho regiónu v denníku SME 4 567
  6. Deti cestujú do exotiky zadarmo 4 284
  7. Štvrtý diel komiksu Posledný Follower v denníku SME 3 263
  8. Gizka Oňová: Pre mnohých som ideálna babka a lichotí mi to 3 095
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Blogy SME

  1. Metropolitný inštitút Bratislavy: Umenie vo verejnom priestore by nemali nahrádzať vyprázdnené atrakcie
  2. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Ľudia nosia vo vreckách nože a ešte sa tým chvastajú.
  3. Oskar Kaman: Ako magistrát (ne)získal 1,6 milióna eur do rozpočtu
  4. Michal Feik: Zmena klímy v mestách. Výsledky prieskumu obyvateľov
  5. Martin Gajdoš: Prečo sa o trhovisko na Žilinskej oplatí bojovať?
  6. Jozef Drahovský: Priechod na druhý svet je v Bratislave
  7. Róbert Thomas: Budíček! Vstávajte, prišli smetiari
  8. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Novomestská parkovacia: Firma bez kontroly, ktorá nepodnikala, iba míňala
  1. Grácz Ján: Po 62 odberoch končím s dobrovoľným darovaním krvi. Všeobecná zdravotná odmieta otcovi preplatiť liečbu. 23 314
  2. Věra Tepličková: Ako som cestovala vlakom 12 938
  3. Věra Tepličková: K zubárovi lacnejšie, len keď si dáte vyšetriť pipíka 9 917
  4. Ján Valchár: Prvý decembrový blog alebo láska je láska 3 357
  5. Post Bellum SK: Poprava sa konala 3. decembra 1952 v ranných hodinách 2 949
  6. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět 2 595
  7. Ján Valchár: Defekácia Putina a ruské nádielky Svätého Nikolaja 2 381
  8. Viktor Pamula: Spolky v Spišskej Novej Vsi I. 2 251
  1. Monika Nagyova: Trapas na Bibliotéke
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 52. - Arktída - Expedícia na lodi Zaria do Sannikovovej zeme (1900 - 1902)
  3. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět
  4. Jiří Ščobák: Je 6 000 mrtvých v Kataru moc?
  5. Monika Nagyova: Staré dievky z Luníka IX
  6. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia
  7. Jiří Ščobák: Nechci se otužovat, ale v praxi to trochu dělám
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 51. - Antarktída - Prvá Byrdova antarktická expedícia (1928 - 1930) - 3/3, Prelet nad južným pólom
SkryťZatvoriť reklamu