Primátor Ftáčnik: Ja som Širokému hotel nepredal

O cene akcií luxusného hotela nerozhodli nezávislí experti, ale finančné oddelenie magistrátu.

Primátor Bratislavy Milan Ftáčnik bol v rokoch 1998 až 2002 ministrom školstva, neskôr starostom Petržalky. Bol členom KSS, SDĽ a SDA. Za primátora kandidoval ako nezávislý s podporou Smeru.(Zdroj: SME - TOMÁŠ BENEDIKOVIČ)

Cenu 26-­tisíc eur za 40 percent firmy, ktorá vlastní hotel pri zimnom štadióne v Bratislave, určilo finančné oddelenie magistrátu. Vedenie mesta nedalo cenu stanoviť nezávislým expertom. Primátor MILAN FTÁČNIK blízky Smeru tvrdí, že akcie majú aj tak nulovú hodnotu. Keďže mesto podľa neho nemá milión eur na vykrytie strát hotela, muselo by súhlasiť, aby peniaze vložila iba firma Juraja Širokého a podiel mesta by klesol na 0,3 percenta.

Nerozmysleli ste si predaj akcií vo firme, ktorá má podiely v luxusnom hoteli vedľa zimného štadióna? Podpíšete uznesenie?

„Už som ho podpísal.“

Kritizovali vás za to okrem mestských poslancov aj experti na realitný trh. Ani ste nezvažovali, že by ste ho nepodpísali a tým nechali poslancov rozhodnúť opäť?

„Ťahá sa už viac ako pol roka a nikto nepredložil inú alternatívu. Zastupiteľstvu sme predložili dve alternatívy, ale tá druhá, o ktorej sme sa ani reálne nerozprávali, vychádzala zo situácie zhruba pred trištvrte rokom, keď strata spoločnosti bola nejakých 60-tisíc eur, čiže stačilo dať 60-tisíc eur a mohli sme v spoločnosti zostať a nádejať sa, že o desať rokov budeme mať veľké zisky. Dnes je tá strata vyššia, už by sme museli dať milióny, aby sme sa mohli nádejať, že budú veľké zisky. Niektorí poslanci, napríklad pán Ignác Kolek, tvrdia, že je nevýhodné predávať takýto podiel, lebo raz bude veľmi výnosný. Predstavuje si to tak, že mesto do podniku nič nedá, len bude brať na konci dňa zisky. Máme sa tváriť ako mŕtvy chrobák a nádejať sa, že o desať rokov bude ziskový podnik, kam sme vložili 13-tisíc eur a nič viac a prenajali sme pozemky pod hotelom na 50 rokov rozhodnutím zastupiteľstva pod vedením pána Ďurkovského za smiešnych 33 eur za rok?“

Hotel stojí na dobrom pozemku, to nie je malá položka.

„To nie je malá položka. Keby pán Ďurkovský pozemok vložil ako podiel mesta, mesto by sa tam udržalo. Už v novembri 2010 druhý investor v Tehelnom poli žiadal zvýšiť základné imanie, aby mohol postaviť hotel. A mesto vtedy povedalo, že nezvýši, že na to nemá peniaze. Boli sme v druhom roku hospodárskej a finančnej krízy, mesto sa odmietlo na financovaní investície podieľať. Keby vtedy vložilo pozemky ako nefinančný vklad, tú pozíciu by sme udržali, pretože pozemky by sa dali použiť ako záloha voči banke. Predtým ich však prenajali. Z tohto stavu sme teraz museli vychádzať. So spoločnosťou Tehelné pole má mesto zmluvu na prenájom pozemkov na 50 rokov, ktorá vôbec nenúti spoločnosť Tehelné pole, aby si čokoľvek od nás kúpila. Poslanci boli proti tomu, aby mesto vložilo peniaze a zvýšilo tak základné imanie. A zároveň nechceli, aby základné imanie zvýšil iba pán Široký, pretože by to urobil do takej výšky, že 40-percentný podiel mesta, tých 13-tisíc eur, by sa stal 0,3-percentným podielom.“

((a))

Ako by vás prinútili zvýšiť základné imanie?

„Vy sa vlastne pýtate, ako by nás prinútili správať sa ako normálny akcionár. Chcete, aby som sa správal ako normálny akcionár, keď predávam akcie, ale keď v tej spoločnosti zostanem, vtedy už nechcete, aby som sa správal ako akcionár. Ani pán poslanec Kolek to nechce, lebo nehovorí, že dajme tam ten 1,5 milióna, ktoré treba dať, aby sme raz za to získali výnosy. Keby malo mesto voľné zdroje, mohlo by povedať, že vyrovná svoj podiel, bude sa podieľať ako 40-percentný akcionár aj na financovaní hotela, čiže pripustí, že na začiatku bude v strate, potom sa postupne pozbiera a raz sa mestu vráti jeho podiel a bude ešte brať aj zisky. Keby sme mali také mesto, ktoré si toto môže finančne dovoliť, určite to urobíme. Vtedy by som nepodpísal to uznesenie a navrhoval by som poslancom zostaňme tam, je to šanca pre nás niečo získať. Ale tie peniaze nemáme, nemôžeme tam vložiť ani euro, len si myslíme, že by sme z toho raz mohli mať peniaze. Za čo? V normálnom ekonomicky fungujúcom podniku, kde budete 60-percentný akcionár a mesto 40-percentný, čakáte, že keď vy dáte 60, mesto dá k tomu 40, aby sme dokopy mali 100.“

info
Hotel v číslach
Predaj akcií a pozemku
  • pri prestavbe Zimného štadióna Ondreja Nepelu sa Bratislava zapojila aj do výstavby hotela v susedstve;
  • za Andreja Ďurkovského prenajala firme Tehelné pole Juraja Širokého pozemky pod hotelom na 50 rokov za 33,19 eura na rok;
  • mesto vložilo aj 13­-tisíc eur do spoločnosti Tehelné pole a získalo 40 percent akcií;
  • mestské zastupiteľstvo teraz na návrh primátora Milana Ftáčnika rozhodlo o predaji pozemku firme za 1,037 milióna eur;
  • 40 percent akcií zároveň mesto predá za 26 560 eur;
  • Ftáčnik tvrdí, že inak by mesto muselo zvyšovať základné imanie firmy a doplatiť vyše milióna eur.

Prečo by sa mesto malo nechať tlačiť do zvyšovania imania súkromným podnikateľom, keď to je pre mesto neúnosné?

„A načo sme založili tú spoločnosť, ak sa môžem opýtať? Načo to mesto urobilo? Preto, aby rozvíjalo priestor Tehelného poľa. Ak do toho nechce vkladať peniaze, načo má v tej spoločnosti byť?“

Hovoríte, že podnik musí zvýšiť základné imanie, pretože je v strate. Toto tvrdenie ste si preverovali?

„Samozrejme, trištvrte roka sme čakali, pretože poslanci požadovali uzávierku za rok 2011 a rozhodnutie v mestskom zastupiteľstve padlo až v septembri preto, že v júni ešte tá uzávierka nebola. Medzičasom bolo valné zhromaždenie spoločnosti, ktoré osvedčilo stratu. Máme tam predsedu dozornej rady, pána poslanca Milana Černého z SDKÚ. Vrelo vám odporúčam, aby ste kontaktovali aj jeho, aby ste si nemysleli, že tu hovorím stranícky. To, že by tá strata bola umelo vyrobená, je normálne streštený pohľad. Pán Černý opakoval poslancom čísla, ktoré má ako predseda dozornej rady a opakoval aj, aká je hodnota každej akcie.“

Preverili ste, či sa pod stratou neskrývajú aj odpisy z investície, ktoré sa prejavia v prvých rokoch? V tom prípade to nie je strata, ktorú teraz niekomu fyzicky dlhujete. Nebol by tam teda problém s veriteľmi.

„Spoločnosť si zobrala úver a postavila za to hotel, vás zaujíma, komu ten hotel bude patriť, a ja sa pýtam, máme nato ako mesto, aby sme si ten hotel postavili? Banke treba vrátiť peniaze za hotel. Myslíte, že to bude zo vzduchu?“

To nespochybňujeme. Len sa pýtame, či ste si istý tou vyčíslenou stratou, podľa ktorej by mesto muselo do spoločnosti vložiť vyše milióna eur.

„To je len orientačné, ale stratou sme si istí z dvoch dôvodov. Najprv musíte splácať úver, ktorý si spoločnosť zobrala na výstavbu hotela. A súčasne musíte zabezpečiť bežnú prevádzku hotela v podnikateľskom prostredí v Bratislave, kde je obsadenosť hotelov relatívne nízka.“

Firma priebežne stále spláca všetky svoje záväzky. Strata môže byť len účtovná. Ak by aj nebola, rozmýšľali ste aj o tom, že nech teda firma zbankrotuje?

„Áno, a čo by sa stalo: hotel by zobrala banka, mesto by z toho nedostalo nič, ani 13-tisíc eur za naše akcie, ani banka by nekupovala pozemok, prečo by to robila? Mala by skvelú zmluvu na 50 rokov. Čo by z toho malo mesto?“

Vy si myslíte, že súkromný majiteľ by išiel s tým hotelom do krachu?

„Zachovali sme sa tak, aby sa to nestalo. Ak by firma mala záporné základné imanie, tak musíte vyhlásiť krach, na to je zákon.“

ftacnik2_res.jpg

Vychádzal som stále z toho, že hodnota našich akcií, ak sa nechceme zúčastniť na financovaní podniku, je prakticky nulová, tvrdí Ftáčnik.
FOTO: SME - TOMÁŠ BENEDIKOVIČ

V skutočnosti firmy vyhlasujú bankrot, až keď nevládzu splácať svoje záväzky. Kde beriete tú istotu, že v prípade bankrotu by skutočná hodnota podielu mesta očistená od záväzkov mestu priniesla menej ako tých 26-tisíc eur, za ktoré predávate akcie?

„Viete čo je to záporné základné imanie? Poznáte Obchodný zákonník a povinnosti spoločnosti? Firmy normálne nemajú záporné základné imanie, táto ho má. Ekonomicky sme zhodnocovali všetky alternatívy. Toto nie je firma, aké bežne pôsobia na trhu. Vznikla preto, aby niečo v tom priestore urobila, možno smerom k majstrovstvám, neviem, ja som tú firmu nezakladal, ale vznikla s tým, že nemá nič, len výhodné pozemky a zobrala si úver, aby mohla postaviť hotel.“

Súčasťou podmienok na začiatku boli práve tie výhodné pozemky.

„Prečo nedalo mesto tie pozemky do základného imania?“

Prečo ste to teraz neurobili vy?

„Je tam 50-ročný nájom. My sme s tým už nemohli voľne disponovať.“

Môžete vypovedať zmluvu.

„Nemôžeme, nie je tam dôvod na výpoveď.“

V NKÚ na to dôvod našli: stojí tam hotel, a nie športovo-relaxačné centrum, ako bola pôvodná dohoda.

„Preverovali sme to, je to v súlade s účelom zmluvy, je tam napísané športové a iné využitie.“

Máte síce nájomnú zmluvu na 50 rokov, ale aj tak teraz pozemok predáte, čo je tiež v rozpore s tou zmluvou. Ak sa dá teraz pozemok predať, určite by to šlo aj vložiť ho ako nemajetkový vklad.

„Dobre, vložili by sme tam asi milión eur, druhý partner chcel zvýšiť asi o tri milióny, to znamená náš podiel bol vyšší, ale mesto už žiadne iné voľné peniaze nemá.“

Prečo tri milióny. Aj podľa vášho materiálu by mesto vložilo niečo málo cez jeden milión. Pozemok sa predáva zhruba za toľko. Tam nehovoríme o veľkom rozdiele, to je asi 70-tisíc.

„Rozumiem, ale keď tam teraz vložím pozemok, budem sa podieľať na financovaní straty, ktorú podnik bude mať niekoľko rokov?“

Kto vás k tomu zaväzuje?

„Štyridsaťpercentný podiel, ktorý v tej spoločnosti mám, to je zodpovednosť mesta ako akcionára. Keď niekde vložíte 40 percent akcií, robíte to preto, že z nich chcete mať prospech, potom musíte najprv zniesť stratu, vkladáte peniaze a raz to začne zarábať. Keď nezačne, tak to skrachuje, to je situácia každej normálnej spoločnosti, aj spoločnosti Tehelné pole. Mesto však dnes nemá na to, aby sa mohlo podieľať tými 40 percentami na výsledku. Nemali sme nič okrem pozemku, ten bol viazaný nájomnou zmluvou. O jeho vložení sme reálne neuvažoval,, ani to nikto nenavrhol.“

ftacnik3_res.jpg

Majitelia tohto hotela sa obmenia.
FOTO: SME - TOMÁŠ BENEDIKOVIČ

Kontrolovali ste hospodárenie hotela - ako naozaj funguje a či robí všetko preto, aby zarábal a priniesol výnosy možno už o päť a nie o desať rokov?

„Kontrolovali, máme zastúpenie v dozornej rade.“

Mali by ste mať aj v predstavenstve.

„Z predstavenstva odstúpili dvaja zástupcovia mesta ešte za pána Ďurkovského. Vzhľadom na spory, ktoré sme mali s poslancami, sme tam nikoho nezvolili.“

Tu asi ukázalo mesto svoju neschopnosť, keď má právo mať človeka v riadiacom orgáne a za vyše roka ho tam nevie dosadiť. Zrejme ste potom úplne nevedeli, čo sa vo firme deje?

„To vôbec nie je pravda, dozorná rada vie všetko, čo sa vo firme robí. Dozorná rada má prístup k všetkému zo zákona. Vyjadrenia predsedu dozornej rady boli presné, ekonomicky presne zhodnotil situáciu. Najprv som sa pýtal jeho, či si je istý, že alternatíva predaja akcií a pozemku je tá správna, alebo vidí nejakú inú cestu. Povedal, že inú alternatívu nemáme.“

Dozorná rada dozerá, ale predstavenstvo rozhoduje. Ako je možné, že ste za taký dlhý čas nedosadili zástupcov mesta do predstavenstva Tehelného poľa?

„Lebo poslanci nesúhlasili, aby sme tam dali našich zástupcov.“

Zástupcov mesta?

„Áno.“

Prečo ste nevyhlásili konkurz?

„Poslanci musia schváliť zastúpenie mesta v orgánoch, nesúhlasili.“

Keby ste prišli s konkurzom, predložili víťaza konkurzu, aký by mali argument, že toho človeka nechcú?

„Politický. Ja neviem, aký by mali argument, to sa musíte ich spýtať.“

A kto bol ten váš nominant a koľko bolo pokusov?

„My sme rokovali o zastúpení mesta v podnikoch pol roka. Do zastupiteľstva nastúpili poslanci, ktorí mali predstavu, že vo všetkých podnikoch budú poslanci, ako to bolo dovtedy, ako napríklad pán Zahradník v dopravnom podniku. Ja som povedal, že kým budem primátorom, budú v manažmente pracovať ľudia, ktorí sú odborníci. Preto sme urobili zmeny v OLO, BVS, dopravnom podniku až po polovici roka, lebo tomu najprv nikto nechcel rozumieť.“

Existovali konkrétni nominanti do Tehelného poľa?

„To si v tejto chvíli nespomínam.“

Keď poslanci s nimi nesúhlasili, tak asi s niekým konkrétnym nesúhlasili.

„Je to možné. To v tejto chvíli vôbec nepovažujem za meritum veci. Vy to hráte na to, že nemáme dosť informácií. My máme dosť informácií, aby sme vedeli, čo sa v tom podniku deje.“

ftacnik1_res.jpg

Situácia, ktorú sme zdedili rozhodnutiami môjho predchodcu, sa nedala riešiť inak, tvrdí primátor.
FOTO: SME - TOMÁŠ BENEDIKOVIČ

Tento hotel má konkurenčnú výhodu tým, že Slovan vstúpil do KHL. Má veľkú šancu nakontrahovať ubytovanie pre fanúšikov.

„Bohužiaľ, viacerí ruskí fanúšikovia bývajú vo Viedni, bolo to tak aj počas majstrovstiev, aj teraz.“

Nebola šanca pritiahnuť tých ruských fanúšikov do hotela?

„My nespravujeme hotel. Sme podielnikom v spoločnosti, ktorá ho vlastní.“

Môžete mať človeka v predstavenstve, takže teoreticky by ste mali mať na to vplyv.

„Ale Tehelné pole, a. s., riadi hotel? Riadi ho asi nejaký riaditeľ.“

Predstavenstvo je to, čo riadi.

„Predstavenstvo riadi spoločnosť Tehelné pole, hotel je niečo iné, to je majetok tej spoločnosti.“

Hovoríte, že ste nemohli urobiť nič, aby ste pritiahli zákazníkov?

„Viete, ako dlho hrá Slovan KHL? Kedy sme mali získať tých zákazníkov? Ale súhlasím s vami v tom, že raz to môže byť výnosný podnik. Len rozporujem teóriu, že do toho nič nevložím, len sa budem nádejať, že z toho budem brať výnosy. To proste tak nefunguje, že jeden platí a druhý berie výnosy.“

Ale výsledok je, že mesto prišlo o 40 percent akcií v hoteli za 26-tisíc eur. Nezdá sa vám to málo?

„Je to otázka, akú hodnotu majú tie akcie. Váš expert tvrdí, že niekoľkomiliónovú. To budú mať v čase, keď ten hotel splatí všetky svoje záväzky a to nebude do piatich rokov. Dnes by sme tie akcie predali niekomu, kto by si povedal, chcem ísť podnikať v hotelierstve, verí tomu, že toto je hotel, ktorý bude mať podstatne vyššiu obsadenosť, ako majú bežné hotely v Bratislave, vloží do toho veľké peniaze a ešte solídne zaplatí mestu, ďalších niekoľko miliónov dá do firmy, aby vyrovnal stratu, splatil úvery a dostal ten podnik do stavu, keď bude prinášať peniaze. Nájdete niekoho takého dnes v kríze? Keď my máme ako mesto problém predať dnes bežný pozemok alebo budovu, lebo často sa nikto neprihlási?“

Otázka je, či ste niekoho hľadali, alebo sa aspoň pýtali na hodnotu akcií cez prieskum trhu.

„Podľa akcionárskej zmluvy je povinnosť ponúknuť akcie tomu, kto s nami spoločnosť založil.“

Cenu si však pred ponukou partnerovi s predkupným právom môžete otestovať. Potom, ak to za tú cenu druhý akcionár nekúpi, môžete to predať tomu, kto ponúkol tú najvyššiu cenu. „Vychádzali sme z nominálnej hodnoty akcií, vynásobili dvoma a povedali, že to je dobrý predaj,“ takto ste opísali vznik ceny 40 percent akcií za 26-tisíc eur. Takto sa ohodnocujú akcie?

„Áno, vychádzali sme z toho, že akcie majú symbolickú hodnotu toho 0,3-percentného podielu, ktorý by sme mali v tom momente, keby sme povolili zvýšiť imanie druhému akcionárovi. Zvýšiť imanie spoločnosti káže ekonomická logika - aby mohla splácať svoje záväzky a nádejať sa na budúce výnosy. Keby sme súhlasili so zvýšením imania druhého investora, nič by sme nepredali, ostali by sme 0,3-percentným akcionárom. To je náš reálny podiel, lebo nechceme dať peniaze a ešte tvrdíme, že tie akcie majú hodnotu.“

To už však operujete tým, že by ste súhlasili so zvyšovaním imania.

„Ale keby sme nesúhlasili, tá spoločnosť by sa dostala do konkurzu, nedostali by sme nič, ani 26-tisíc eur.“

Máte znalecký posudok, ktorý hovorí, aká je hodnota toho podielu?

„Znalecký posudok sa nerobí pre hodnotu podielu. Ktorý znalec to vie povedať?“

To už je technický detail, ako to nazveme. Či objednáte externú analýzu na zhodnotenie reálnej straty a reálnej hodnoty a podľa toho určíte hodnotu akcií. Čo iné ste urobili pre cenu ako to, že ste vynásobili nominálnu hodnotu dvoma?

„Priznám sa, že o tomto nemám až takú detailnú vedomosť, pretože ten materiál pripravovali pracovníci finančného oddelenia. Ja som vychádzal stále z toho, že hodnota našej akcie, ak sa nechceme zúčastniť na financovaní podniku, je prakticky nulová.“

To je účtovná hodnota.

„Áno, ale aj reálna hodnota, pretože ten, kto by si ju chcel kúpiť a to je môj partner, ktorému ju mesto musí ponúknuť, mi povie, prepáč, ale ty nemáš nič v ruke, za čo chceš mať viac?“

Investori často testujú hodnotu investícií predtým, ako ich ponúknu na predkupné právo.

„Bol by som veľmi rád, keby ten váš expert, ktorý sa vyjadroval v novinách, nehovoril o niekoľko miliónoch a nič viac. Nech povie svoj odhad, koľko by za to bol ochotný dať, nech to povie nahlas a nech to zdôvodní, koľko miliónov by on za to dal ako podnikateľ a nech zdôvodní prečo. To bude ten znalecký posudok.“

To by ste sa mali skôr pýtať vy investorov v realitnom odbore.

„Toto nie je bežná realita, je to hotel.“

Je to investícia, ako ju využijete, je otázka investora. Vy ste za ňu ani neskúsili získať vyššiu cenu, vynásobili ste dvoma účtovnú hodnotu a predali.

„Vychádzali sme z toho, že to má prakticky nulovú hodnotu, lebo nie sme schopní sa podieľať na spolufinancovaní toho podniku.“

ftacnik4_res.jpg

Zatiaľ je hotel stratový.
FOTO: SME - TOMÁŠ BENEDIKOVIČ

Čiže vás viedla zodpovednosť a ekonomická logika. Výsledok je taký, že súkromník získa hotel v širšom centre Bratislavy, hneď vedľa štadióna, ktorý postavil za výhodných podmienok vďaka dohode s mestom a mesto mu ho na základe ekonomickej logiky a zodpovednosti predá za 26-tisíc eur?

„My sme mu predali právo spravovať dlh, pretože musí najprv vrátiť peniaze, ktoré do toho dal alebo ktoré si požičal.“

Veď dlh môže postupne splácať z podnikania.

„On ho môže vykryť tým, že zvýši imanie a požičia si v inej banke, aby splatil tej prvej, a potom bude zarábať z hotela, z čoho iného vzniknú peniaze?“

Z prevádzky toho hotela.

„Áno a zatiaľ je ten hotel stratový. Raz možno bude ziskový, ale najprv sa musí zaplatiť úver, za ktorý ho postavil.“

A možno je ten hotel iba zle manažovaný, možno ho niekto tuneluje.

„A tuneluje ho prečo? Aby získal za 13-tisíc podiel, že raz z neho bude mať výnos. Vy si myslíte, že je zle manažovaný?“

Ja neviem, vy by ste mali mať preverené čísla.

„Máme ich preverené. Pán poslanec Černý ako predseda dozornej rady je dobrá adresa. Urobte rozhovor aj s pánom Černým, ten do toho vidí. Odpovie aj na tieto otázky, aké tu kladiete.“

My nehovoríme, že je zle manažovaný alebo tunelovaný. My sa len pýtame, čo všetko vlastne viete o tom, či to je reálna strata, účtovná strata a koľko by v skutočnosti mesto prípadne malo do tejto firmy vložiť peňazí.

„Ten podnik má nábehovú dráhu, o ktorej vie povedať reálne poslanec Černý, aj nám hovoril, že stúpa šanca, že sa hotel dostane aspoň na nulu, ale potrebuje na to čas, bude mu to trvať, dovtedy niekto musí splácať.“

foto
Pozrite si celý rozhovor s Milanom Ftáčnikom na videu (piano)

Mesto ako 40-percentný akcionár nedokáže ovplyvniť investičnú stratégiu nejakej firmy?

„Ale veď tá stratégia môže byť aj najlepšia možná. Podľa mňa je taká, že sa snaží, aby ten podnik mal plus, veď musí splácať úvery, prečo by robil umelú stratu, čo myslíte, že banku to presvedčí. Banka povie, že zaplať.“

Možno to presvedčí mesto, aby predalo svoj podiel.

„Stále tomu nerozumiete. Za koľko sme mali predávať ten podiel, kto nám dá tie milióny a za čo?“

Povedzte jedného experta, ktorý vám odkryl tú hodnotu?

„Vychádzali sme toho, že hodnota je prakticky nulová, pretože sme do toho celého podniku vložili13-tisíc eur.“

Čiže vaše finančné oddelenie to určilo.

„Určili sme ju tak, ako som vám to povedal, čiže za akcie sme získali dvojnásobok nominálnej hodnoty.“

Neskúsili ste nejako overiť, že je to naozaj dobrá cena?

„Ako sa dá overiť cena? Urobiť si biznis plán a zistiť, že za najbližších 20 rokov by sme museli vložiť povedzme päť miliónov eur a my už teraz vieme, že na to nemáme. Lebo naši predchodcovia nám nechali mesto, ktoré nemá na žiadne veľké investície, ale musí samo splácať dlhy, ktoré nám zostali. Mesto nemá ani na to, aby postavilo okružnú križovatku vo Vrakuni, ktorá má projekt aj dodávateľa, ale mesto nemá jeden milión eur na to, aby ju postavilo, a to sú tam každé ráno 40-minútové kolóny.“

ftacnik5_res.jpg

Milan Ftáčnik nahradil na poste primátora Andreja Ďurkovského.
FOTO: SME - VLADIMÍR ŠIMÍČEK

Iste rozumiete tým pochybnostiam, keď si to politicky premietneme. Vy ako primátor podporený v kampani Smerom ste umožnili previesť 40 percent hotela, človeku, ktorý je považovaný za mecenáša Smeru. Tak to ľudia čítajú.

„To je úplne streštené. Keby som to urobil ja sám bez zastupiteľstva, potom by mohlo platiť to, čo ste povedali. Ja som o tom trištvrte roka diskutoval s poslancami, pred zrakom verejnosti a schválili to aj poslanci za SDKÚ, ktorí asi nie sú mecenášmi niečoho, ktorí do toho videli, pretože tam majú predsedu dozornej rady. To, čo ste povedali, je účelová politická interpretácia a musím ju odmietnuť, pretože, čo to s tým má?“

Čo je na tom nepresné?

„To, že som to neurobil ja. Tú istú dilemu riešil pán primátor Ďurkovský. Poslanci mi povedali: nechceme zvýšiť imanie, ako som to mal inak riešiť. Predložil som im alternatívu, ktorá pre mesto priniesla reálny výnos a sme v situácii, že aj takéto peniaze sú nám dobré.“

Bolo by podľa vás lepšie, keby čisto teoreticky nevznikol žiadny hotel vedľa štadióna, ale mestu by zostali pozemky?

„Toto je otázka, na ktorú by musel odpovedať môj predchodca. Nemám tú schopnosť vrátiť všetko pred to, čo rozhodol pán Ďurkovský.“

Ste spokojný s tým, že mesto prišlo o pozemky a má milión navyše?

„Situácia, ktorú sme v tejto oblasti zdedili rozhodnutiami predošlého zastupiteľstva a môjho predchodcu, sa nedala riešiť inak, než sme ju teraz riešili. Pričom to tvrdenie, že sme nevýhodne predali akcie, nie je doložené. Je to špekulácia, ktorá zaznela vo vašom denníku a nikto ju nedoložil žiadnym serióznym prepočtom.“

Vy nemáte seriózny prepočet na to, že tá cena je v poriadku.

„Ja som vám povedal prepočet. Ja som vám vysvetlil, prečo sme stanovili cenu akcií mechanicky, lebo majú takmer nulovú hodnotu. Mohli sme 50 rokov brať 33 eur za prenájom pozemkov pod hotelom, a to je trochu málo na to, čo sa tam odohralo. V tej situácii, v ktorej mesto je, nám mimoriadne pomôže aj ten milión eur. Druhý akcionár nám povedal, že sa na tom môžeme dohodnúť, ale má to súvisieť aj s celou tou spoločnosťou, s jej fungovaním, lebo inak on nemal dôvod kupovať ten pozemok, mal výhodnú zmluvu.“

kc.jpg
Bratislava Širokému hotel darovala, myslí si Konštantín Čikovský

Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz

To je dôvod, prečo sa o pozemkoch aj balíku akcií rozhodovalo v jednom uznesení? Tá dohoda bola v tom, že kúpim od vás pozemky ocenené znaleckým posudkom, ak sa budú predávať akcie, ktoré nemajú komplexný posudok o tom, aká má byť ich cena?

„O tej cene sme si už povedali, tie akcie nemajú hodnotu. Sú rovné hodnote toho, kto nemá vo vrecku vôbec nič.“

Hovoríte stále o rozhodnutiach vášho predchodcu. Vy budete rozhodovať o podobne veľkom projekte - národnom futbalovom štadióne. Pozemky pod štadiónom má mesto. Ako zaručíte, že v konečnom dôsledku nebude pán Kmotrík vlastníkom aj hotela, celého komplexu a napokon aj pozemkov?

„Tá situácia je trochu iná, pretože v minulom volebnom období sa uzatvoril nájom pre spoločnosť Národný futbalový štadión, ktorý založili traja akcionári. A mesto im prenajalo pozemky opäť relatívne výhodne, ale nepatrí mu to, čo je nad tým. Štadión patrí Slovanu a ako sa to bude riešiť, tam sme sa ešte nedostali. My máme dnes len platnú nájomnú zmluvu, žiadne rozhovory s mestom o našom podiele na futbalovom štadióne nikto neviedol. Určite s nikým nejdeme zakladať spoločnosť, kde by mesto bolo 40-percentným akcionárom.“

Okrem štadióna sa tam hovorí aj o celom komplexe budov. Viete garantovať, že tie pozemky zostanú mestu?

„Pozemky zostanú mestu, kým sa nerozhodne urobiť niečo iné. Dnes ich mesto prenajalo na výstavbu štadióna a ak raz zistíme, že tam vyrástol národný futbalový štadión a budeme si chcieť udržať nad ním kontrolu, tak budeme trvať na tej nájomnej zmluve a budeme ju predlžovať tak, aby štadión stál na mestských pozemkoch. Ak sa rozhodneme, že je pre nás výhodnejšie tie pozemky predať, lebo tam už nikdy nič iné nebude než ten štadión a že ho tam chceme udržať prostredníctvom súkromného investora, tak sa mesto rozhodne, že ich predá. Ale urobí to na základe otvorenej diskusie a rozhodnutím mestského zastupiteľstva. Ale to je vec ďalekej budúcnosti. Model zimného štadióna, v ktorom mesto zaplatí zo svojich 50 miliónov eur, by sme si už nechceli opakovať.“

Budete žiadať podiel na spoločnosti?

„Vôbec o tom neuvažujeme, ale určite do toho nebudeme nič dávať.“

Čiže výsledkom pre mesto bude dlhodobý nevýhodný nájom?

„Nájom je platne uzavretý. Či je nevýhodný, to sa môžete pozrieť na tú zmluvu, na to som sa nepripravoval, čiže, ak máte záujem, my vám tú zmluvu poskytneme.“

Najčítanejšie na SME Bratislava


Inzercia - Tlačové správy


  1. Vyberte si dovolenku na Silvestra už teraz
  2. Tipy na rodinné výlety autom po Slovensku
  3. Recept na príjemné ráno od „majstra rozkoší“ Daniela Nekonečného
  4. Odteraz pri volaniach už nemusíte rátať minúty
  5. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť
  6. Návod, ako získať maximum pri nákupoch s kreditkou
  7. Mexická Oaxaca: Vonia čokoládou a jedinečnými pyramídami
  8. Dobrý internet v meste i na vidieku. Dostupný je takmer všade
  9. Na tieto veci sa oplatí myslieť pred odchodom na dovolenku
  10. Volkswagen Golf: Odpoveď na takmer všetky otázky
  1. Equadiff 2017 – svetová konferencia o diferenciálnych rovniciach
  2. Priemerné ceny bytov v júni boli vyššie ako pred rokom
  3. Problémy s počatím? Čo vás čaká na ceste za dvomi čiarkami
  4. Vyberte si dovolenku na Silvestra už teraz
  5. Tipy na rodinné výlety autom po Slovensku
  6. Modesta Real Estate sprostredkovala pre Emil Frey halu v P3
  7. Recept na príjemné ráno od „majstra rozkoší“ Daniela Nekonečného
  8. K-Classic – značka, ktorá pomáha!
  9. Pred 25 rokmi musela byť jazdenka zo západu
  10. Odteraz pri volaniach už nemusíte rátať minúty
  1. Odteraz pri volaniach už nemusíte rátať minúty 10 421
  2. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť 4 709
  3. Návod, ako získať maximum pri nákupoch s kreditkou 4 298
  4. Volkswagen Golf: Odpoveď na takmer všetky otázky 4 163
  5. Dobrý internet v meste i na vidieku. Dostupný je takmer všade 3 876
  6. Mexická Oaxaca: Vonia čokoládou a jedinečnými pyramídami 2 857
  7. Na tieto veci sa oplatí myslieť pred odchodom na dovolenku 2 691
  8. Vietnam: Krajina, ktorá rozmazná jedlom a uchváti históriou 2 259
  9. Nenaleťte pochybným predajcom jazdeniek 2 096
  10. Tipy na rodinné výlety autom po Slovensku 2 067