Vo veľkej páľave SME odohrali obidva zápasy vo veľkom šoku – nikto v našom výbere netušil, že vieme tak dobre zahrať a dostať sa na tri dotyky pred súperovu bránu. Najviac prekvapený bol útočník Michal Friš, ktorý až na tomto turnaji zistil, že jeho úlohou je dávať góly. Dal ich šesť a stal sa hneď najlepším strelcom. Z dobre informovaného zdroja od organizátora Juraj B. sme sa dozvedeli, že pohár pre najlepšieho hráča nášmu legionárovi Edovi Wienkovi unikol len preto, aby sme aspoň jednu trofej prenechali našim súperom.
Ako sme teda prešli turnajom? Elegantne, najdramatickejšie chvíle sme prežívali vo chvíli, keď sme na ceste za Rusovcami prudko zabočili do Čunova. Najprv sme porazili organizátorov turnaja 3:1. Okrem gólov sme ukázali, že futbal sa dá hrať aj štýlovo, a priznali sme sa ku gólu rukou, hoci to nikto z našich súperov nevidel, a prehrávali sme v tej chvíli 0:1. Potom prišlo finále s denníkom Šport, ktorý sme nemilosrdne prevalcovali 11:3 po exhibičných parádach Kostolného a Krpelana a spolu s miestnymi deťmi sme si zakričali olé. Náladu nám už nemohli pokaziť ani naši futbalisti v Turecku.
(mch)
