Článok pokračuje pod video reklamou
Príjmy na jedného obyvateľa veľkých mestských častí Bratislavy zaostávajú podľa ich starostov za mestskými časťami, ktorým pomáhajú.
BRATISLAVA. Uvádza sa to v tlačovej správe, ktorú agentúre SITA poskytla hovorkyňa Regionálneho združenia mestských častí Bratislavy Alžbeta Klesnilová.
Miera solidarity je podľa nich dôležitá, no príjmy na jedného obyvateľa veľkých častí sú oveľa menšie ako v obvodoch, ktorým pomáhajú. Podnet na prehodnotenie solidarity vyšiel z najväčšej mestskej časti Petržalka.
Solidárne tri percentá
Miera solidarity znamená pre veľké časti, že sa vzdávajú časti príjmov na dani z príjmov fyzických osôb a na dani z nehnuteľností v prospech Jaroviec, Rusoviec, Čunova, Devína, Lamača, Vajnôr a Záhorskej Bystrice.
"Miera solidarity predstavuje tri percentá a je zakotvená aj v štatúte Bratislavy," uvádza Klesnilová. Pre Petržalku, ktorá má najviac obyvateľov, však predstavuje mínus jeden milión eur z rozpočtu. Tohtoročné príjmy z daní podľa tlačovej správy ďaleko zaostávajú za predpokladmi a ani vyhliadky do budúcnosti nie sú najlepšie.
„Situácia v Petržalke je zlá,“ konštatoval na rokovaní predseda regionálneho združenia a starosta Petržalky Vladimír Bajan. Výpadok príjmov je podľa neho veľmi veľký aj napriek konzervatívnemu rozpočtu, ktorý mestská časť prijala na tento rok.
Na petržalskom miestnom úrade analyzovali všetky mestské časti z hľadiska príjmov z dane z príjmov fyzických osôb a dane z nehnuteľností. Zistili, že najmä Ružinov a Petržalka majú síce "slušný balík" peňazí, ale príjmy na jedného obyvateľa výrazne zaostávajú za mestskými časťami, ktorým pomáhajú.
Ako starostovia na schôdzi konštatovali, odráža sa to aj na službách občanom. S 114,35 eura na obyvateľa je na tom najhoršie Petržalka. V Starom Meste vychádza na obyvateľa 186,58 eura, v Ružinove 201,29 eura, v Novom Meste 205,96 eura, ale napríklad v malom Čunove je to 486,56 eura, v Devíne 443,86 eura, v Jarovciach 413,10 eura a len o niečo horšie sú na tom ostatné časti.
Menej ľudí, podobná rozloha
Viacerým starostom sa zámer na zníženie miery solidarity nepáči. Vajnorský starosta Ján Mrva síce uznal, že Petržalka má viac obyvateľov ako Vajnory, ale územie, o ktoré sa tieto dve mestské časti starajú, je zhruba rovnaké. Zníženie solidarity označil v prípade Vajnôr za likvidačné.
Starosta Jaroviec Pavel Škodler tvrdí, že synergický efekt z veľkého počtu ľudí je iný, ako je pri malých mestských častiach. Podobný názor vyjadril aj starosta Lamača Peter Šramko.
Prítomní starostovia sa uzniesli, že na riešenie citlivého problému vytvoria pracovnú skupinu, v ktorej budú rovnako zastúpení starostovia malých, stredných i veľkých mestských časti.
Keďže miera solidarity nie je len vecou dohody, ale aj štatútu mesta, ktorý schvaľuje mestské zastupiteľstvo, na jej prehodnocovaní sa mieni zúčastniť i primátor Milan Ftáčnik. So skupinou starostov sa stretne už najbližší týždeň.
