Súd potvrdil, že zákon nemyslí na všetkých ľudí v bytoch s regulovaným nájomným.
BRATISLAVA. Prví ľudia, ktorí dostali výpoveď v súvislosti s reštitúciami, môžu v najbližších týždňoch zostať na ulici. Krajský súd totiž minulý týždeň rozhodol, že nemajú nárok na náhradný byt.
Potvrdil tak názor magistrátu. Ten odmieta uznať nárok na náhradný byt všetkým, ktorí nájomnú zmluvu uzavreli po roku 1991.
Boja sa, kde dožijú
Nájomník, ktorý prehral súd, svoj problém nechcel medializovať. Povedal len, že proti rozsudku sa odvolá. Jeho susedia z domu na hradnom kopci sa však už teraz boja, že skončia rovnako. Mesto im totiž avizovalo, že od rozsudku bude závisieť aj osud ich žiadostí.
„Bývam tu už šesťdesiat rokov a napísali mi, že sa mám vysťahovať do konca septembra,“ hovorí dôchodca Ján Gabriel Vavrek (za chybné krstné meno sa ospravedlňujeme). Výpoveď dostal podľa zákona, ktorý prijala predchádzajúca vláda. Vysťahovaní nájomníci, ktorí nemajú iné bývanie ani peniaze, podľa neho majú nárok na náhradný byt od mesta.
Krajský súd však minulý týždeň potvrdil, že existuje výnimka. Zákon sa aj podľa ministerstva vzťahuje iba na tých, ktorí uzavreli nájomnú zmluvu do roku 1991.
„Nárok na náhradu majú len tí, kde nájomný vzťah vznikol ešte za bývalého režimu alebo najneskôr do roku 1991, a nehnuteľnosti, v ktorých sa tieto byty nachádzajú, boli alebo sú predmetom reštitúcie,“ vraví Martin Kóňa, hovorca ministerstva výstavby.
Dôchodca chce v pokoji dožiť. Problémy s bytom ho však veľmi stresujú.
FOTO SME - GABRIEL KUCHTA
Predalo ich
Fakty
Podielové domy
- 270 domov vydalo v reštitúcii Staré Mesto od roku 1991;
- svoje podiely potom predalo v 50 domoch, ktoré môžu byť problémové;
- v súčasnosti má podiely
v 22 domoch
Mesto však aj po roku 1991 nielen vracalo domy reštituentom, ale aj predávalo svoje podiely v nehnuteľnostiach. Len v Starom Meste je takýchto domov asi päťdesiat.
„My sme si tie byty odkúpiť nemohli, povedali nám, že dom nie je majetkovo usporiadaný,“ hovorí Vavrek. Nájomníkov tak predali aj so strechou nad hlavou a mnohí museli uzavrieť nájomné zmluvy s novými majiteľmi. Zákon, ktorý mal vyriešiť bývanie nájomníkov v reštituovaných domoch, však na nich nepamätá.
„Ambíciou zákona bolo riešiť nájomné vzťahy pretrvávajúce z čias najsilnejšej regulácie ceny nájmu bytu,“ tvrdí hovorca KDH Matej Kováč, ktorý odpovedal namiesto exministra Jána Figeľa. Ten zákon presadil.
Magistrát teraz ľuďom, na ktorých zákon zabudol, odmieta priznať náhradné bývanie. Mesto zatiaľ nemá byty, ktoré by mohlo ponúknuť. Ak však niekomu uzná nárok na mestský byt, ochráni ho pred vysťahovaním až do konca roka 2016.
Treba sa súdiť?
Magistrát i ministerstvo výstavby vyjadrili presvedčenie, že ľudia, ktorí nebývajú v reštituovaných bytoch, nemôžu dostať ani výpoveď podľa zákona bývalej vlády. „Môžu ju považovať za irelevantnú, pretože je z pohľadu tohto zákona neplatná,“ tvrdí hovorca ministerstva Kóňa. Ministerstvo i magistrát teda odporúčajú, aby sa obrátili na súd.
"Nájomca musí využiť súdnu cestu. Mal by napadnúť právoplatnosť výpovede na súde a súčasný vzťah k bytu by mal ostať nezmenený," tvrdí Andrassy.
V parlamente je práve novela zákona o reštituovaných domoch, tento problém v nej však neriešia. Primátor Milan Ftáčnik podľa jeho hovorcu navrhne také zmeny, aby aj ľudia s nájomnými zmluvami po roku 1991 mohli dostať náhradný byt. Problémom však môže byť, že by tak zlegalizovali aj ich výpovede.
Medzi nájomníkmi sú najmä starší ľudia. Tí si želajú len jedno – pokojne dožiť na mieste, kde bývajú už roky.
