BRATISLAVA. Nájomníci bytov, ktorí bývajú v domoch reštituentov a tí im dali z bytov výpovede, mali do začiatku októbra zákonné právo požiadať o náhradné bývanie. Niektorí z nájomníkov však až po podaní takejto žiadosti zistili, že sa na nich nevzťahuje zákon z roku 2011, ktorý má celý problém vyriešiť. Taký je napríklad prípad manželov Krascsenitsovcov, ktorí bývajú v byte na Ulici 29. augusta v Bratislave.
"Cítime to ako krivdu a diskrimináciu," hovorí Valéria Krascsenitsová, ktorá až po chodení po úradoch zistila, že ich situácia je momentálne neriešiteľná.
Dostali ho neskoro
Spomínaný zákon 260/20011 o ukončení a usporiadaní niektorých nájomných vzťahov k bytom presne vymedzuje, na ktoré byty sa zákon vzťahuje. Jednou zo základných podmienok je, že musí ísť o taký byt, v ktorom nájom vznikol podľa jedného starého ustanovenia občianskeho zákonníka (hovorilo o zmene práv osobného užívania na nájom) a k účinnosti aktuálneho zákona z roku 2011 trvá.
V praxi to znamená, že ak nájomníci dostali nájomnú zmluvu do 31. decembra 1991, spĺňajú podmienku aktuálnej legislatívy na pridelenie náhradného bytu. Krascsenitsovci tento termín "prešvihli" o 41 dní, ale nie vlastnou vinou. Byt im pridelili po ôsmich rokoch čakania v poradovníku v januári 1992 napriek tomu, že mal byť pridelený najneskôr v druhom polroku 1991 a nájomná zmluva bola uzavretá až 10. februára 1992. "Čo nás vylúčilo z tohto zákona," dodáva Krascsenitsová.
O týchto prípadoch už vie aj rezort dopravy a výstavby. Pre nájomníkov, ktorých problém aktuálne predstavuje dieru v zákone, majú aspoň jednu dobrú správu. "Keďže na nájomné vzťahy uzatvorené po tomto termíne sa zákon 260/2011 nevzťahuje, nemôžu vlastníci týchto bytov dať svojím nájomníkom podľa tohto zákona výpoveď. Ak takáto výpoveď nájomníkom prišla, je z hľadiska slovenského práva neplatná," uviedol hovorca ministerstva Martin Kóňa.
Dodal, že vlastníci takýchto bytov môžu vzťah s nájomníkmi nechať v súčasnej podobe, po vzájomnej dohode im upraviť výšku nájomného alebo im dať výpoveď podľa Občianskeho zákonníka. To by však znamenalo, že sa im musia postarať o náhradné bývanie. "V žiadnom prípade však takíto nájomníci nemôžu po 30. septembri skončiť na ulici," dodal Kóňa.
Majú to dať na súd
Bratislavský magistrát týmto nájomníkom radí, že by sa v prípade výpovede od vlastníka mali brániť súdnou cestou. "Ich nájomný vzťah k bytu tak zostane za doterajších podmienok zachovaný," uviedol hovorca primátora Bratislavy Ľubomír Andrassy. Podľa jeho slov dokonca neprichádza do úvahy ani zvyšovanie nájmu podľa zákona 260/2011, ktorý umožňuje zvyšovať nájomné len v bytoch, v ktorých sa nájom skončí podľa tohto zákona. "Ako sa to však bude aplikovať v praxi a aký stav nastane po liberalizácii nájomného, nevieme prejudikovať".
Magistrát teraz nemôže takýmto ľuďom prideľovať byty, lebo sa budú prideľovať na základe právoplatného rozhodnutia, vydaného v správnom konaní. Mesto musí vychádzať z dikcie zákona, priznaním nároku na náhradné bývanie by bratislavský magistrát porušil zákon. "Riešenie tejto citlivej otázky je teda v rukách zákonodarného zboru, pretože mesto, verejná inštitúcia môže konať len v medziach zákona. Na túto nepríjemnú skutočnosť sme upozornili tvorcu zákona," dodal Andrassy.
