S vierozvestcami na Bratislavskom hrade nepočítajú. Sochu pre problémy s miestom k výročiu možno ani neosadia.
BRATISLAVA. Iniciátori navrhovali najskôr Námestie slobody, potom trvali na Hurbanovom námestí. Magistrát zas v duchu novej koncepcie osadzovania sôch presadzoval Gorazdovu ulicu pri kostole Panny Márie Snežnej pod Kalváriou či Bratislavský hrad pri veľkomoravských vykopávkach.
Tieto bratislavské miesta spája jedno – patria k návrhom, kde malo stáť nadživotné súsošie svätého Cyrila, Gorazda a Metoda.
Kde a či vôbec budú nakoniec bronzoví vierozvestovia stáť, je však nejasné. Bratislavskí poslanci rozhodli, že patria buď na východnú terasu Bratislavského hradu alebo na Gorazdovu ulicu.
Iniciátori súsošia – Matica slovenská, Spoločnosť svätého Cyrila, Metoda a Gorazda a Rada Konferencie biskupov Slovenska pre vedu, vzdelávanie a kultúru, protestujú.
Matica: Neprijateľné
„Nijaká iná alternatíva nie je pre nás prijateľná, lebo nevystihuje dôstojnosť a vážnosť cyrilo-metodskej myšlienky v slovenskej spoločnosti,“ trvá na Hurbanovom námestí tajomník Matice Slovenskej Peter Mulík.
Iniciátori sa obávajú, že nezhody o umiestnení sochy môžu celé osádzanie zmariť.
Súsošie chce Matica postaviť už budúci rok pri príležitosti 1150. výročia príchodu solúnskych bratov na naše územie. Mulík vraví, že samotné Hurbanovo námestie má byť aj dejiskom osláv.
Socha za 165-tisíc eur už rastie v ateliéri. „Ministerstvo súsošie podporilo sumou 90-tisíc eur,“ dodal Mulík.
Nie je to úplne pravda. Minister kultúry Marek Maďarič (Smer) podmienil uvoľnenie peňazí potvrdením vlastníka pozemku o povolení osadiť súsošie, odkazuje ministrov hovorca Jozef Bednár.
Hurban v názve
Rada biskupov a Matica obhajovali Hurbanovo námestie pri Kostole svätej Trojice aj tým, že o tomto mieste rokovali ešte s bývalým primátorom Andrejom Ďurkovským. Bolo tiež v podmienkach výtvarnej súťaže, ktorú na súsošie organizovali.
Bratislava však minulý týždeň prijala koncepciu narábania s pamätníkmi a pomníkmi, poslanci preto argumentovali, že ju nechcú hneď pri prvom prípade porušovať.
Ján Budaj (Zmena zdola, DÚ) namietal, že námestie sa volá po Hurbanovi a po Cyrilovi a Metodovi.
„Je to zmätok,“ dodal Ivo Nesrovnal (SDKÚ). „V stredoveku tam bolo popravisko, dávať tam dejateľov je nevhodné.“
Negatívne stanovisko k Hurbanovmu námestiu dala aj staromestská kultúrna komisia. Staré Mesto by soche na námestí muselo vydať povolenie.
Hlinka do Ružomberka
Priestor pred kostolom trojice neodporúčala ani hlavná architektka Ingrid Konrad. „Námestie je nevhodné na umiestnenie tejto sochy. Nepopieram, že súsošie patrí do Bratislavy, no z hľadiska vízie mesta patrí na východnú terasu Bratislavského hradu.“
Architektka upozorňuje aj na názov súsošia, ktoré víťaz súťaže na vierozvestov, Anton Gabrík z Modry, nazval Rotunda. „Rotunda nás spája s Veľkou Moravou a Hradom. To, že tam prebiehajú rekonštrukčné práce, nie je argument.“
Proti soche a ani miestu naopak nenamietalo KDH. „V Ružinove máme bustu Andreja Hlinku, keby sme sa držali pravidiel, tak by sme ju museli dať do Ružomberku,“ argumentoval starosta Ružinova Dušan Pekár.
Brzda aj rekonštrukcia
S vierozvestami na Bratislavskom hrade však Kancelária Národnej rady SR dnes nepočíta.
Soňa Pötheová, riaditeľka komunikačného odboru, vraví, že tento zámer ani neevidujú. Upozorňuje aj na prebiehajúcu rekonštrukciu Bratislavského hradu. „Prvoradým záujmom je rešpektovanie možnosti štátneho rozpočtu a dokončenie nevyhnutných úprav v areáli hradu.“
Gorazdova ulica na Kalvárii je podľa Matice nevhodná, lebo je mimo centra mesta, Hrad zas komplikuje rekonštrukcia. „Na hrade socha nie je možná, lebo bude pokračovať jeho rekonštrukcia. Je možné, že nebudeme mať nijaké súsošie,“ komentoval Mulík.
Posudok na sochu
Okrem umiestnenia sa niektorým poslancom nepáčila ani podoba sochy. „Súhlasíme, aby na verejnom priestranstve bolo umiestnené súsošie. Nie sme však presvedčení o tom, že zvolené miesto je to najsprávnejšie a už vôbec nie sme presvedčení o umeleckých kvalitách navrhnutého diela,“ povedal Sven Šovčík, predseda SDKÚ a Mosta-Híd, najsilnejšieho politického klubu v meste. Chcel, aby sochu posúdili odborníci. Keďže však do osádzania diela neostáva veľa času, svoj návrh nakoniec stiahol.
Richard Gregor, kurátor a kunsthistorik o súsoší povedal, že má žiaľ veľmi nízku umeleckú hodnotu. „V súťaži, z ktorej vzišlo, neboli zohľadnené odborné kritériá,“ dodáva.
Bratislava už má pravidlá na sochy
Hlavné mesto dnes nevie, aké má sochy. Chaos má ukončiť koncepcia.
BRATISLAVA. Osadiť či premiestniť sochu je ako umiestniť stánok PNS. V hlavnom meste sochy a pamätníky povoľujú stavebné úrady v rámci svojich mestských častí. Vizuálna stránka stojí často bokom, dôležité je mať povolenia.
Bratislava tak nevie, aké a kde má sochy.
Chaos, neustále sťahovanie a aj evidenciu sôch by mala zmeniť nová koncepcia narábania s pomníkmi, pamätníkmi a výtvarnými dielami. Pripravil ju Mestský úrad ochrany pamiatok, minulý týždeň ju schválili mestskí poslanci.
Hoci nemá žiadnu oporu v zákone, samospráva sľubuje, že sa bude týmto návodom riadiť.
Koncepcia určuje, kde sochy osadiť, dielam vymedzuje aj ochranné pásmo. Nemôžu stáť pri bilbordoch, verejných záchodoch, smetiakoch a ani rušných cestách.
Pomníky a pamätníky delí koncepcia podľa veľkosti, rieši aj odstupy od iných artefaktov. Pri posudzovaní pamätných tabúľ, pomníkov, pamätníkov a výtvarných diel musia po novom predložiť aj vizualizáciu. Do pamätných tabúľ na súkromných domoch však samospráva zasahovať nebude.
Samozrejme, že aj koncepcia má svoje výnimky. Sú nimi napríklad pamätné tabule na domoch, ktoré nie sú majetkom obce. Do nich nemôže samospráva podľa zákona zasahovať.
Princípy koncepcie pri umiestňovaní sôch, Bratislava nielen schválila, ale už aj uplatnila. Išlo o osadenie veľkého súsošia Gorazda, Cyrila a Metoda na Hurbanovo námestie.
Mestský ústav ochrany pamiatok tvrdí, že na Hurbanovo námestie možno umiestniť sochu, no mala by byť menšia než sú plánovaní nadživotní vierozvestovia, mali by mať 2,7 metra.
Lucia Tkáčiková
Detail zo sochy Rotunda od Antona Gabríka
FOTO SME - GABRIEL KUCHTA
