BRATISLAVA. Chlapec prestúpil do novej školy. Spolužiak z vedľajšej triedy sa rozhodol, že mu vysvetlí, kto má v škole hlavné slovo. Niekoľkým pokusom o bitku zabránili učitelia.
Nakoniec si dohodli „férovku“ po vyučovaní. Pred obecenstvom z oboch tried sa začala bitka. Obeť sa bránila naplno a útočník skončil bez oka. Reálny slovenský prípad. Šikanovanie nemusí mať fyzickú podobu, následky psychického týrania si dieťa alebo mladý človek tiež často nesú so sebou celý život.
V extrémnych prípadoch si obeť, ktorá nevidí pomoc ani útočisko, až siaha na život. A to aj v prípadoch, ktoré sa agresorom či skupinke spolužiakov vôbec nemusia vidieť „také hrozné“.
Proti šikanovaniu nie je imúnna žiadna škola, vyskytuje sa v základných i stredných, v bežných aj v elitných. Podoby a stupne šikanovania sú však rôzne. Žiadny rodič si podľa odborníkov nemôže byť istý tým, že jeho dieťa nebude týrané, samo nebude týrať iné dieťa alebo že sa s takýmito javmi nikdy nestretne.
„Problémy so správaním má približne desať percent detí,“ hovorí psychologička Eva Simková z Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie. „V prípade, že učitelia vypozorujú alebo sa dozvedia o týraní v škole, postupujú podľa metodického pokynu pre túto problematiku. V prvom rade musia poskytnúť ochranu obeti,“ hovorí psychologička. Napríklad, ak sa deje šikanovanie na toalete alebo v šatni, zabezpečiť tam dozor a podobne.
Metodické usmernenie odporúča ako jednu z možností preradiť agresora do inej triedy či skupiny. „Veľmi dôležitá je klíma a atmosféra v škole,“ hovorí odborníčka.
Školám odporúča všetky zistenia aj postup riešenia dokumentovať. Rodičom zas zaujímať sa o to, čo škola urobila a akú prevenciu proti šikane robí.
Školy majú často len formálne postupy. Riešia ju vo svojich školských poriadkoch, v rámci etickej výchovy či s pomocou školského psychológa, alebo preventistu. „V prípade výskytu problému pracujeme s celou triedou, snažíme sa vytvoriť takú atmosféru, aby sa žiaci nebáli povedať agresorovi, že si neželajú, aby sa tak správal, aby sa nebáli o tom hovoriť aj anonymne, či v podobe listu, alebo návštevy u školského psychológa, ktorý je povinný dodržať tajomstvo,“ hovorí školský psychológ Michal Hacaj.
Školské poriadky riešia problémy šikany a násilia rôzne, niektoré veľmi podrobne, iné natoľko všeobecne, že sa v nich pojem šikanovanie vôbec nevyskytuje.
V žiadnom prípade však prejavy šikany nesmú prehliadať ani podceňovať. „Takéto prípady riešime bezodkladne, ihneď ako sa o nich dozvieme alebo ich zistíme,“ hovorí riaditeľka ZŠ na Gessayovej ulici Viera Šuleková. „Mali sme prípad, keď sa chlapec vysmieval spolužiačke preto, že sa dobre učí, oznámila nám to mama žiačky,“ hovorí riaditeľka. V školskom poriadku majú aj odporúčania pre žiakov, ako postupovať v prípade, že sú obeťami či svedkami šikanovania, ale aj sankcie pre agresorov. Tým napríklad hrozí o dva stupne znížená známka zo správania.
Vážnejšie problémy, aj keď sa vyskytnú a riešia ich, školy nerady priznávajú. Polícia zasa presné čísla nepozná. Ide o rôzne klasifikované prečiny a trestné činy mladistvých. Niektoré sa ani k polícii nedostanú.
Pred kyberšikanou sa dá ťažko ukryť
Šikanujete na webe, alebo vás šiaknujú? Výskumný Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie v Bratislave a občianske združenie eSlovensko zistili, že mladí poznajú na webe najčastejšie nadávky, výsmech a ohováranie.
Mladí ľudia sami priznávajú, že na internete si najčastejšie „robia žarty z iných“, vysmievajú sa alebo nadávajú niekomu, fotografujú alebo nakrúcajú iných v trápnych situáciách a potom to zverejnia, uvádzajú autori.
Musela odísť z triedy
Hoci agresori obvykle vystupujú anonymne alebo svoju identitu menia, väčšina obetí vie, kto je agresorom. „Kyberšikanovanie sa u nás vyskytlo voči jednej žiačke, aj voči jednej z našich učiteliek,“ priznáva jedna z oslovených riaditeliek bratislavských základných škôl.
Dievča, ktorého súkromie a časti oblečenia riešili na internete, nakoniec na jej vlastný návrh preradili do inej triedy. Za vulgárnym osočovaním učiteľky na sociálnej sieti bol podľa riaditeľky aj iný podtext. „Svojím spôsobom si tak ventilovali bezmocnosť,“ obhajuje správanie žiakov. Učiteľka nakoniec zo školy odišla, podľa riaditeľky z iných dôvodov.
Pred šikanou vo virtuálnom svete sa na rozdiel od bežnej šikany doma ukryť nedá, agresor vôbec nemusí mať fyzickú prevahu. Kyberšikana však tiež môže byť spojená s reálnou šikanou, napríklad fyzický útok na obeť si útočníci nahrajú a zverejnia na internete.
Pomáha web a linka
Na pomoc obetiam virtuálnej šikany funguje na čísle 116 111 linka Pomoc.sk ako súčasť nonstop Linky detskej istoty. Odborníci tam radia, ako riešiť problémy spojené so zneužívaním osobných údajov, ohrozujúce vzťahy na sociálnych sieťach či agresívne správanie smerujúce ku kyberšikanovaniu.
„Linku Pomoc.sk od januára do konca augusta vyhľadalo 381 detí, mládež, ale i dospelí, ktorí nás kontaktovali v záujme detí,“ hovorí Katarína Trlicová, odborná garantka Linky detskej istoty. Pomoc.sk je dostupná nielen telefonicky, funguje aj ako stránka www.pomoc.sk, aj ako chat alebo email.
Až dvanásť percent z nahlásených problémov na stránke pomoc.sk sa týka agresivity, násilia a kyberšikany cez internet. Poradenstvo je anonymné.
Kde hľadať pomoc:
Dospelí: triedny učiteľ, riaditeľ školy, rodičia, školský pedagóg, polícia
Telefónna linka 116 111 (bezplatná a nonstop) poradia v prípade zverejňovania a zneužívania osobných údajov a fotografií na internete, v prípade šikany na sociálnych sieťach, prostredníctvom e-mailov či mobilov a pod.
Centrá pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie (CPPaP)
BA 1 , Brnianska 47, 02/54 77 55 60 www.nasaporadna.sk
BA 2 , Drieňová 36, 02/43 63 25 88 internet.sk/cpppapba2
BA 3, Hubeného 25, 02/44 88 23 96 psychologickecentrum.sk
BA 4, Fedákova 3, 02/ 64 28 80 90 www.psychologickeporadenstvo.sk
BA 5, Hrobákova 3 02/ 62 31 22 49
Informácie a rady na webe:
www.prevenciasikanovania.sk
www.pomoc.sk
www. zodpovedne.sk
Rodič agresora správanie svojho dieťaťa často nevidí
Rodičia agresorov, ktorí spolupracujú na riešení problému, chápu, že pomáhajú svojmu dieťaťu.
BRATISLAVA. Štvrtáčka Monika sa doma opakovane sťažovala na spolužiaka, ktorý jej slovne ubližoval. „Hovoril jej také veci, že jej zomrie mama alebo že v noci zhoríme a podobne,“ spomína na problém v škole jej mama. Slovné útoky sa stupňovali a podľa dievčatka podobné veci hovoril aj iným.
Monikina matka o probléme informovala na rodičovskom združení. „Viacerí rodičia o tom vedeli, aj učiteľka si to všimla.“ Učitelia však podľa matky za obeť považovali práve trýzniteľa. Trápil tak viaceré deti a niektoré sa aj bránili.
Potom však zasiahli rodičia chlapca – tyrana. A situácia sa postupne zlepšila.
Pri riešení násilia v škole je spolupráca s rodičmi kľúčová, hoci docieliť spoluprácu rodičov agresora nebýva vždy jednoduché.
Väčšinou si rodičia detí, ktoré sa prejavujú agresívne, odmietajú pripustiť problém u vlastného dieťaťa. Niektorí, ako v spomínanom prípade, sú ochotní spolupracovať na riešení problému, lebo chápu, že pomáhajú vlastnému dieťaťu.
V prípade, že rodičia agresora nemajú záujem spolupracovať, a zistí sa, že sú to práve oni, ktorí priamo negatívne ovplyvnili správanie svojho dieťaťa, škola ich oficiálne oboznámi s možnými sankciami a s ďalším postupom, čo môže viesť v opodstatnených prípadoch k vylúčeniu zo školy, prípadne až k trestnému stíhaniu.
(vju)
Signály týrania vidieť
BRATISLAVA. Odborníci zosumarizovali znaky v správaní detí, ktoré naznačujú, že sú pravdepodobne obeťou agresie. Najčastejšie sa podľa psychológov stávajú deti terčom agresie vtedy, keď sa od skupiny odlišujú pre nejakú zvláštnosť, napríklad hendikep alebo fakt, že ide o výrazne dobrého žiaka.
Terčom útokov sa stávajú aj deti, ktoré sú v kolektíve nové, navyše ak ťažšie nadväzujú kontakty alebo majú v škole málo kamarátov. Môže ísť o dieťa zo sociálne slabšej vrstvy, menej atraktívne oblečené či hygienicky zanedbané, alebo také, ktoré provokuje agresiu vlastným správaním.
Učiteľ môže predpokladať, že žiak je terčom šikanovania, ak trávi prestávky osamotene, nemá kamarátov, pohybuje sa čo najviac v blízkosti učiteľa, pôsobí smutne, neisto, ustrašene alebo plačlivo.
Šikanované dieťa spolužiaci prehliadajú a odmietajú vedľa neho sedieť či spolupracovať s ním. Máva rozhádzané či poškodené veci, zhorší sa mu prospech a vyhýba sa škole.
Utrápené dieťa
Rodič obvykle varovné signály postrehne tiež – dieťa býva smutné, apatické, má výkyvy nálad, odmieta sa zveriť s tým, čo ho trápi. Začína byť agresívne voči súrodencom, reaguje podráždene aj na rodičov. Máva neurčité bolesti brucha alebo hlavy, ráno vracia, snaží sa zostať doma.
Ak dieťa nečakane prestane používať počítač, výrazne sa mu mení nálada pri čítaní esemesiek či e-mailov, vyhýba sa rozhovoru o tom, čo robí na počítači, uzatvára sa do seba alebo uniká do sveta počítačových hier, môžu to byť signály, že je terčom kyberšikanovania.
Stupne šikanovania:
1. stupeň: šikanovanie sa začína ignorovaním, prehliadaním obete, vylúčením zo skupiny, neustálymi miernymi nadávkami, posmievaním, ohováraním a intrigovaním, braním vecí. Takéto správanie sa klasifikuje ako psychické násilie.
2. stupeň: postupne sa začína objavovať a stupňovať fyzická agresivita - občasné, ale opakované strkanie, potkýnanie, naťahovanie oblečenia, ťahanie za vlasy, podtrhávanie stoličky, odstrkovanie, bitky, facky vyhliadnutej obeti.
3. stupeň: v triede sa vytvorí jadro - k hlavnému agresorovi sa pridajú ďalší, utvorí sa skupinka dvoch alebo troch šikanovateľov, ktorí už postupujú systematicky s cieľom upevňovať svoju moc a vplyv nielen nad vybranou obeťou, ale aj nad ostatnými spolužiakmi.
4. stupeň: rozvinuté šikanovanie: k agresívnej skupinke sa pridávajú ďalší a zvyšok triedy začína obeť z rôznych príčin ignorovať a úplne vylučovať zo svojej spoločnosti, dokonca sa aj zúčastňovať na šikanovaní. Šikanovanie sa v „nakazenej“ triede v podstate akceptuje ako normálne správanie a nadobúda každodenný charakter.
5. stupeň: všetci rešpektujú normy šikanovania, agresori strácajú posledné zvyšky zábran, šikanovanie u nich môže nadobudnúť charakter závislosti a v škole rozmer „malej epidémie“, ktorej riešenie si vyžaduje veľa energie a pomoc odborníkov. Navyše negatívne ovplyvní aj povesť školy.
(Zdroj: prevenciasikanovania.sk)
