Už nielen sliepky a kravy, ale aj jelene a daniele žijú vo veľkých chovoch. Onedlho možno nájdete jelení biftek aj v hypermarkete.
V rohu veľkej haly sa k sebe tlačí zo tridsať jelenčiat. Majú okolo dvoch mesiacov, len pred pár dňami ich vzali od matiek. Vyzerajú prestrašené, svaly majú napnuté, keby mohli, už dávno by zmizli v kroví.
Lenže nemôžu. Žijú na farme, kde ich budúcnosť pozná len dve možnosti – buď z nich vyrastú šíritelia kvalitného genetického kódu, alebo skončia na pekáči.
Mäso a gény
Na to, ktorá z možností to bude, si musia ešte niekoľko mesiacov počkať. Keď povyrastú, začnú biológovia skúmať ich vlastnosti, aby medzi nimi identifikovali dokonalé jedince hodné rozmnožovania. Už teraz je však jasné, že túto poctu si vyslúži len málo z nich.
Napokon, hlavným biznis plánom farmy v dedinke Vištuk pri Pezinku je predaj mäsa. Špecializujú sa na jelene a daniele.
Farma patrí podnikateľovi Igorovi Ledeckému, známemu aj vďaka tomu, že vlastní vinársku značku Elesko. Aj preto sa farma začína hneď za plotom od vinohradov, takže tu dobre počuť zvuky dela na plašenie škorcov.
Cieľom nie je len zarábať na mäse, ktoré by sa podľa jeho plánov malo stať bežne dostupné aj v hypermarketoch, ale byť aj svetovým lídrom v pestovaní genetického kódu zdomácnenej divej zveri.
Jelenia farma: na mäso aj na spermie
Pozrite si fotogalériu >>
Milióny na spermie
Kto chce byť svetový, musí mať svetové vybavenie. V laboratóriu vo Vištuku je preto technika za vyše pol milióna eur.
Na obrazovke počítača kmitajú spermie. Mikroskop ukazuje zväčšenú inseminačnú dávku - v pár mililitroch tekutiny pláva 15 miliónov spermií prvotriedneho chovného jeleňa. Na druhej strane miestnosti sú v dvoch nádobách a v tekutom dusíku pri teplote mínus 196 stupňov ukryté spermie troch tisícok zvierat.
Šéf farmy, spermobanky i laboratória je molekulárny genetik Jaroslav Pokoradi. O svojich zverencoch vie takmer všetko, počíta aj to, koľko žuvov potrebuje jeleň, kým prehltne jeden hlt. Napríklad suché seno požuje 52-krát.
Jelene na pulty
Pokorádi má už dlhšie plán rozbehnúť po Slovensku chov jeleňov na mäso vo veľkom. „Ideálny stav by u nás bolo 500 farmárov a silná stavovská organizácia,“ hovorí nad tanierom plným dobrôt z mäsa zvierat zo svojej farmy. Slovenská asociácia chovu jeleňovitých má momentálne niečo cez 60 členov. Ich spojenie by im mohlo pomôcť pri rokovaniach s maloobchodnými reťazcami.
Dobrý príklad vidí Pokorádi v Rakúsku. Tam jelenie farmy fungujú ako rodinný podnik. Manželia sa starajú o jelene celoročne a sezónne si najímajú zopár pomocníkov. Mäso chovajú pre susedov z dediny, ale často aj sami pre seba.
„Najväčšia vstupná investícia farmára je oplotiť pozemok,“ vysvetľuje Pokorádi. Chovné zviera stojí od tisíc do dvetisíc eur, na hektári ich môžete podľa vyhlášky chovať šesť. Farmu tak dokážete zriadiť za pár desiatok či stotisíc eur, teda za cenu dvoch trojizbových bytov v Bratislave.
Chovatelia jeleňov veria, že úspech im prinesie kvalitné mäsko. „Je z mladých jeleňov, dá sa oveľa dôslednejšie spracovať. Toto mäso je oveľa menej tučné ako hovädzie alebo jahňacie,“ hovorí John Fletcher, šéf asociácie chovateľov farmových jeleňov vo Veľkej Británii. Svetovým lídrom v produkcii jeleniny je asi 40 rokov Nový Zéland. Produkcia v Británii, ale napríklad aj Poľsku, momentálne podľa Fletchera rýchlo rastie. Najväčší záujem o mäso je v Nemecku.
Farmy sú však už dvadsať rokov aj v Českej republike a hoci veľkú časť farmárov tvoria poľovníci, značná časť ich kolegov z lesa farmy neschvaľuje. Môže za tým byť napríklad konkurenčný boj dodávateľov diviny.
Divina verzus zverina
Divina je označenie pre zver, ktorá žije vo voľnej prírode. Zo zvierat z fariem je zverina. „Ak v reštaurácii dostanete divinové menu, neviete, koľko malo to zviera rokov, aké malo zranenia, alebo čo malo v sebe,“ hovorí Pokardi. Mäso z farmového chovu podľa neho nie je staršie ako dva roky a zvieratá sú pod dohľadom veterinárov.
Jednoducho spĺňa vyššie hygienické normy. Podľa Pokorádiho sa aj z mäsa na tanieri dá určiť, z akého chovu zviera pochádzalo. Genetik verí, že farmy divokých zvierat môžu spôsobiť, že gordon bleu z diviaka či Jelení tatarák sa stane bežne dostupným tovarom.
Poľovníci však s pohľadom na kvalitu zveriny nesúhlasia, veria len divine. „Takto získané mäso nedosahuje kvalitu diviny z voľne žijúcej zveri,“ hovorí Imrich Šuba, šéf slovenských poľovníkov. Rozvoj fariem podľa neho nastať môže. „Je tu záujem o intenzívnu produkciu mäsa a parožia pre farmaceutov či na výrobu rôznych predmetov.“
Chovať, chovať
Chovy už u nás dostali vlastnú ministerskú vyhlášku a kompletné pravidlá. Šuba však stále považuje za riziko, že sa zdomácnené jelene dostanú mimo farmy.
„Vypúšťanie do prírody je nielen zakázané, ale aj ohrozuje pôvodnú genetiku jeleňa žijúceho vo voľnej prírode,“ vysvetľuje Šuba. Kazí to podľa neho pohľad na poľovníctvo aj v očiach nepoľovníckej verejnosti. Klamanie strelcov, ktorým ponúknu lov na divú zver a nakoniec strieľajú na farmové jelene, prirovnáva Šuba k čiernemu obchodu s drogami.
Chovatelia však v poľovačkách na zdomácnené zvieratá problém nevidia, dokonca by si takýto zárobok dokázali predstaviť. Geneticky sa dajú napríklad vyselektovať aj kusy s najkrajším parožím. Podobný lov sa však u nás zatiaľ nerobí.
Vo Vištuku hovoria, že im nijaké zviera doteraz neušlo. Naopak za exotickými laňami sa na farmu dobíjali jelene z Malých Karpát, ploty však vydržali.
A čo na to ochranári? Hoci Pokoradi tvrdí, že má s nimi dobré vzťahy, nadšení jeho chovom nie sú. „Sloboda zvierat je v princípe proti akémukoľvek veľkochovu a chovu vysokej na farmách nevynímajúc,“ povedala Romana Březinová zo Slobody zvierat. Farmovým chovom u nás sa zatiaľ podrobnejšie nezaoberali.
V Česku vo veľkom
V Česku momentálne funguje okolo 400 farmových chovov jeleňovitej zveri. Polovicu tvoria jelene, polovicu daniele. „Pôvodný zámer bol na pánty, teda na nezrelé parohy. To narazilo na Európsku legislatívu,“ povedal Luděk Bartoš, viceprezident Asociácie farmových chovov jeleňovitých v Českej republike.
Parohy chceli pôvodne predávať predovšetkým do Číny. Hlavným produktom nakoniec v Česku zostal predaj živých zvierat, predaj zveriny tiež len rozbiehajú.
„Potravinové reťazce by mali veľký záujem, ale zatiaľ predávajú mäso z Nového Zélandu.“ Predaj tamojšieho mäsa viazne na slabšej organizácii farmárov. „Vždy sa nás pýtajú, koľko nám viete dať týždenne ton, ale spejeme aj k tomu,“ myslí si Bartoš.
