BRATISLAVA. Pri riešení problémov s výstavbou v hlavnom meste sa za posledné obdobie veľa nezmenilo a terajšie vedenie mesta pokračuje v urbanistickom chaose toho predchádzajúceho. Myslí si to aktivista Matej Vagač z iniciatívy Bratislava otvorene (BAO).
Aj keď pripúšťa, že istý pokrok samospráva urobila, stále podľa neho chýbajú jasné koncepcie a participačné prístupy, ktoré by priniesli zmeny.
Aktivisti: Očakávali sme iné smerovanie
"Tá balkanizácia vydávania povolení, nerešpektovania regulatívov a následného chaosu je zažratá pod kožu. Žiaden komunálny politik s tým nezačal otvorene bojovať," povedal pre TASR.
Iniciatíva podľa jeho slov očakávala od súčasného primátora Milana Ftáčnika výraznejšie iné smerovanie, ale exprimátor Andrej Ďurkovský "dokázal hlboko zakoreniť verejnosť ignorujúce princípy do práce úradníkov," tvrdí Vagač.
Verejné prezentácie
Mesto ale spustilo verejné prezentácie investičných projektov, ktorými chce zapojiť obyvateľov Bratislavy do rozhodovania o tom, ako bude metropola vyzerať. Developeri v Zrkadlovej sále Primaciálneho paláca už odprezentovali napríklad projekt Vydrice, Zuckermandlu či obnovy Hlavnej železničnej stanice. Aktivista tieto prezentácie prirovnáva k potemkinovskej dedine.
"Občania nemali možnosť dopredu si naštudovať projekt napríklad na webe, aby mohli konštruktívne diskutovať. Developer tam potom poukazuje svoje obrázky, najlepšie pohľady z vrtuľníka, s usmiatymi ľuďmi, zelenými fasádami a projekty bez jasných a konkrétnych parametrov," opisuje situáciu Vagač s tým, že prezentácie sú "z donútenia" a žiaden participatívny prístup nezachytil. "Nikto na týchto prezentáciach ani nestanovil, ako sa bude nakladať s pripomienkami občanov," dodal.
Kollárko - prezentácia ešte nebola
Ku Kollárovmu námestiu, kde chce mesto postaviť podzemnú garáž a vyrúbať tak tretinu parku, však verejná prezentácia ani nebola. Aj to aktivisti vyčítali mestu.
Samospráva sa však odvolala na bývalé vedenie, ktoré pozemok mesta na tento účel prenajalo. Pozemok je podľa územného plánu parkom.
"Občania boli niekoľko rokov predchádzajúcim vedením mesta informovaní o pripravovanej výstavbe podzemných garáží a aktivisti na pravidelných stretnutiach s primátorom Ftáčnikom nikdy túto otázku neotvorili," uviedla v auguste hovorkyňa magistrátu Daniela Rodinová.
"Naša iniciatíva protestuje proti podzemnej garáži na Kollárovom námestí už od roku 2009," reagoval Vagač.
Sporný dom na Beblavého
Bratislava otvorene upozornila aj na stavbu architekta Dušana Fischera na Beblavého ulici pod hradom. Dnes je zastavená, chybný je podľa stavebníka územný plán, čo mesto nevylúčilo. Staromestský hovorca Tomáš Halán tvrdí, že momentálne sa čaká na vyjadrenie pamiatkarov a doklady od stavebníka. "Ale už postavil nosnú konštrukciu strechy," podotkol Vagač.
Na otázku TASR, ako dnes návštevníci Bratislavy podľa neho vnímajú celkový urbanizmus mesta, Vagač odpovedal: "Všetci tí, ktorí sa neobmedzia len na návštevu malého historického jadra, zreteľne zaevidujú chaos, nekoncepčnosť, nekultivovanosť, zanedbané verejné priestory a zeleň, špinu a mesto plné reklamného smogu - bilbordov."
Panorámu mesta podľa jeho slov veľmi poškodzuje napríklad River Park. "Je to megalitická stavba, z pohľadu občana nepotrebná. Developeri niečo iné predkladali v architektonickej štúdii, niečo iné nakreslili pre stavebné povolenie a niečo iné postavili a súčasne zlegalizovali," podotýka.
Aktivista však tvrdí, že ak by stavebné úrady chceli, majú aj účinnejšie páky na zastavenie stavby developera, hoci je stavebný zákon deravý.
"Ale tu si ľudia myslia, že rodinkárstvo a isté "zainteresovanie" je prirodzená súčasť života. Developerovi je vždy ľahšie nájsť toho "svojho" úradníčka, čo mu dáva pečiatky. A pritom by stačilo, ak by boli ľudia zodpovednejší a aktívnejší. Ale to je v rovine morálnych rozhodnutí, ktoré musí robiť každý sám. Bratislava však patrí všetkým, nielen developerom," uzavrel.
