Návšteva krypty katedrály
Do krýpt sa dá dostať aj počas bežnej prehliadky katedrály.
Spolu s návštevou klenotnice stojí dve eurá.
Počas bežných dní sa dá navštíviť od 9.00 do 11.30 a poobede 13.00 do 18.00, štvrtok len do 17.00. V sobotu prehliadku obmedzujú svadby v katedrále.
BRATISLAVA. Tma. Zrazu je všade naokolo. Po chvíli sa objaví plameň sviečky a osvetlí najbližšiu stenu. Z tmy na nej vystupujú staré hrobové miesta.
Asi šesť metrov pod bratislavskou katedrálou svätého Martina je sieť krýpt a chodieb. Prístupné sú len niektoré. Časť ostala zasypaná, niekde zas bráni vstupu kanalizácia.
Tma v podzemí netrvá dlho, elektrina opäť naskočí a pokračujeme k mestskej krypte.
Prehliadku Dómu svätého Martina organizoval v nedeľu večer Bratislavský okrášľovací spolok v spolupráci s Arcibiskupským úradom v rámci Európskeho týždňa mobility počas Dňa peších. Záujem bol veľký, ľudia pred katedrálou čakali už takmer pol hodinu pred začiatkom nočnej prehliadky.
„Takto sa ľudia asi do kostola nikdy netlačili,“ komentovali účastníci akcie situáciu pri bráne po otvorení chrámu.
Do krypty museli preto ľudia vstupovať na etapy. Niektorí to vzdali.
A bola tma
Z kaplnky svätej Anny vedie do podzemia niekoľko schodíkov. Pochovávať tu začali v roku 1701, hroby pribúdali ešte aj v 20. storočí. Posledné kosti sem uložili v roku 2003, kedy ich našli počas archeologického prieskumu katedrály.
Sprievodca podzemím Patrik Baxa z Dómu svätého Martina ukazuje jednotlivé chodby – prístupnú mestskú a kapitulskú hrobku, arcibiskupskú vidno len cez mrežu. Nedostaneme sa ani do jezuitskej krypty a ďalších dvoch hrobových komôr.
Správca klenotnice a zbierok v dóme Roman Bajzík hovorí, že vedie pod cestou, kade premávajú autá a vedie tadiaľ aj mestská kanalizácia. Prehliadka katakomb katedrály je teda obmedzená.
Hlinka zmizol
Baxa obhliadku oživuje zaujímavosťami. V krypte bolo pochované aj telo Andreja Hlinku, počas okupácie Sovietmi v auguste 1968 však zmizlo. Po Hlinkovi ostala len prázdna prestrelená rakva, ktorú pred niekoľkými rokmi premiestnili z Bratislavy do Ružomberka.
Pod podlahou mestskej krypty zas Baxa upozorňuje na osárium čiže kostnicu.
„Po tridsiatich rokoch hrob otvorili a uložili do toho priestoru nového nebožtíka,“ vraví Baxa. Za tridsať rokov sa telo pri klíme, ktorá je v katedrále, rozložilo, kosti dali do kostnice a uvoľnili tak miesto pre ďalšieho mŕtveho.
Takto podľa Baxu pochovávali v každej tunajšej krypte, mŕtvi zostávali v hrobe len ak išlo o významné osobnosti. Ostatky takto premiestňovali až do zákazu exhumácií.
Netopier v dóme
Nad hlavou preletí netopier. Vyšli sme z podzemia, no do nočnej katedrály prináša kus temnej atmosféry. Správca klenotnice a zbierok vraví, že netopier v trojloďovom gotickom kostole, ktorý prešiel viacerými prestavbami, žije dnes len jeden.
Katedrála sa mení dodnes, jej rekonštrukcia tento rok pokračuje. Práve pracujú na Kaplnke svätej Anny, z ktorej je vstup do katakomb, hovorí statik Vladimír Kohút, ktorý rieši obnovu dómu.
Prepojenie katakomb s Bratislavským hradom zatiaľ neobjavili, no Bajzík ho nevylučuje. Niekoľké chodby sú dodnes zavalené a keďže sú tam zvyšky tiel, je tu problém s exhumáciou.
Zatiaľ sa tak nepotvrdili dohady, že všetky podzemné chodby v Starom Meste viedli nie do Ríma, ale na Hrad.
Ako to vyzeralo počas nočnej prehliadky? Klikni sem
Pozrite si fotogalériu >>
