Bratislavčan podniká v Brazílii: V Riu platíte za čakanie v rade

Zo Slovenska sa presťahoval do Ria de Janeiro. Otvoril tam hostel a pomenoval izbu po Bratislave.

Výhľad z Cukrovej homole na záliv Botafogo.(Zdroj: FOTO – THORSTEN KESCHELIS)

Do Ria odišiel ako audítor, vlani si tam však otvoril hostel. Bratislavčan JURAJ VAJDA hovorí, že v Brazílii sa najskôr otvorí prevádzka a až potom sa vybavujú povolenia.

Ako ste sa ako slovenský audítor dostal do Brazílie a k svojmu hostelu?

„Zo Slovenska som odišiel v roku 2004 do Barcelony. Pôvodne na dva roky, nakoniec z toho boli štyri a niečo, pracoval som pre PricewaterhouseCoopers a mal som chuť na zmenu. Raz som bol na výlete v Brazílii, učil som sa surfovať na severovýchode krajiny. V zozname som si našiel adresu miestnej kancelárie PwC. Zaklopal som im na dvere, povedali mi, že tam pre mňa nemajú nič, no, že by mi vedeli pomôcť. Po vyše roku, množstve telefonátov, nejakých videokonferencií, emailov a čakania na ambasáde som sa presťahoval do Ria. To sa písal rok 2008 a som tu dodnes. Stále pracujem pre PwC a dohliadam pri tom na beh hostela.“

Bolo ťažké vymeniť krajinu?

jurajvajda_res.jpg„Je iné ísť na dovolenku do Chorvátska, na dva mesiace na výmenný pobyt alebo odsťahovať sa bez spiatočnej letenky. Keď mi teraz niekto povie, že býval tam a tam, tak sa ho opýtam, či mal faktúru na elektrinu alebo aspoň telefón na svoje meno. Veľa vecí nefunguje tak, ako ste zvyknutí. V Španielsku napríklad nemajú zvyk dávať na zavreté dvere obchodov otváracie hodiny. V Riu zas ľudia veľmi zle prijímajú, keď poviete, že nemôžete prísť na oslavu, kam vás pozývajú, lebo musíte niečo robiť alebo ísť inam. Urazia sa. Treba povedať, že prídete a nikam neisť, vtedy je to v poriadku. Najdôležitejšie však je, že na novom mieste nemáte pri sebe ľudí vo vašom veku, s ktorými by ste mali spoločnú minulosť. Musíte si ju teraz tvoriť s novými ľuďmi.“

Prečo ste si vybrali práve Rio?

„Nelákal ma karneval a ani mulatky, aj keď je to pádny argument, uznávam. V Barcelone som sa zamotal s jednou ženou z Brazílie a vyzeralo to vážne. V roku 2006 som si kúpil letenku, že pôjdem na Vianoce do Brazílie za jej rodinou, nakoniec som ale pár dní pred odletom nenašiel pas. Dodnes tomu nerozumiem. Ona potom prišla, ja som medzitým zaobstaral zásnubný prsteň, no môj kamarát mi ho zabavil a povedal, že ak budem pripravený, nech si ho vypýtam. Má ho dodnes. Všetko bolo nakoniec inak, po návrate z Brazílie som v Barcelone spoznal Mexičanku Liz, s ktorou som dodnes.“

Prišli ste do Brazílie pracovať ako audítor, zrazu však máte hostel. Ako to?

„Hovorme radšej o Riu, nie o Brazílii. Znamenalo by to zovšeobecnenia, ktoré tu nie sú namieste. V Brazílii sú obyvatelia, ktorí majú spoločné len pasy a keby nemuseli tak ani to. Rio Grande do Sul, Santa Catarina sú štáty s prevažnou väčšinou európskych prisťahovalcov. V Riu, São Paulo, Espiritu Santo je to zamiešané približne pol na pol, smerom na severovýchod do tmavne, mení sa hudba, chute, jedlá, jazyk a aj pohľad von oknom. Napríklad Bahia má len asi desať percent obyvateľov, ktorí nie sú čierni alebo Indiáni. Dobré na tom je, že každý si v krajine nájde, čo sa mu páči.“

A aké je Rio?

„Rio de Janeiro alebo Zázračné mesto, ako ho Brazílčania s vrodenou skromnosťou nazývajú, je najnavštevovanejšie na kontinente. Okrem toho spolu so Sydney vedie v medzinárodných rebríčkoch najdrahšej priemernej ceny za hotelovú izbu.“

Predtým než ste sa pustili do podnikania, mali ste nejaké skúsenosti s hotelierstvom?

„Nemal, žiadne, ale mal som Liz (smiech). Videli sme, ako fungujú iné hostely, spravili sme si nejaké tabuľky a vyzeralo to dobre. Tak sme sa do toho dali a teraz, rok po otvorení, to stále vyzerá dobre. Po tom, ako som žil dva a pol roku v Riu, som potreboval nový impulz a rozhodnutie otvoriť si hostel, mi ich prinieslo nespočetne veľa. Myslím, že je zdravé, raz za čas zamiešať karty a dopriať si zmenu.“

Inšpirovali ste sa aj inými hostelmi v Riu?

„Mal som a ešte stále mám frajerku Liz, ktorá za mnou prišla z Barcelony do Ria, a keď sem prišla, našla si prácu v jednom hosteli na Copacabane. Pár mesiacov pozorne pozerala a počúvala (smiech). Keď potom hovorila, ako to tam funguje, vedeli sme, že by sme to vedeli urobiť aspoň tak alebo lepšie. Bez Liz by sa hostel možno neotvoril vôbec alebo ak áno, tak oveľa neskôr.“

Prečo práve hostel a nie hotel?

„Hostel má neuveriteľnú energiu, je to úplne iné ako hotel, akokoľvek malý a rodinný. V hosteli sa zmiešajú ľudia, ktorí prišli iba na víkend na pláž, s tými, ktorí sú na ceste polroka alebo aj dlhšie. Majú svoje príbehy. Vedeli ste napríklad, že existuje ostrov v Tichomorí, kde platí pravidlo, že budova môže byť len tak vysoká ako najbližšie stojaci strom? To všetko sa dozviete práve v hosteli.“

Bolo ťažké nájsť pre hostel ten správny dom a otvoriť ho?

„Kúpili sme starý ošarpaný dom, tých je v Riu dosť. No aj tak sme ten správny hľadali niekoľko mesiacov. Križoval som Rio na motorke, ulicu po ulici. V septembri 2010 som prvýkrát rozprával o zámere, od októbra do februára 2011 sme presviedčali jednu slovenskú banku, aby nám s tým pomohla, podarilo sa. V apríli sme potom kúpili dom, prvého júla sme dostali kľúče a potom som spustil stopky, lebo ostávalo veľmi málo času do festivalu Rock-in-Rio 2011, ktorý sa začínal koncom septembra.“

mesto_res.jpg

Takzvané zázračné mesto - Rio.

FOTO – THORSTEN KESCHELIS

Má cudzinec ťažké podnikať v Brazílii?

„V Brazílii je veľa príležitostí, je ale ťažké podnikať a mať istotu, že všetky papiere máte v poriadku. Máme na výber asi 50 rôznych daní, mestských, štátnych, federálnych, niekoľko rôznych DPH a je prinajmenšom diskutabilné, ktorú treba komu zaplatiť. Okrem toho tu veci trvajú vždy dvakrát tak dlho, ako bol najpesimistickejší odhad. Všetci totiž majú čas a myslia si, že aj vy máte. V Brazílii existuje dokonca zvláštna pracovná pozícia – despachante, voľný preklad by mohol byť asi „čakač v rade“ alebo „uvoľnovač“. Je to človek, ktorý sa živí tým, že má čas a vie, v ktorom rade ho má stráviť a pri akej príležitosti. Funguje to tu opačne, ako u nás. Najskôr otvoríte prevádzku a potom začnete pracovať na povoleniach. Nie vždy sa všetko podarí vybaviť na prvýkrát, na to majú v Brazílii pekné slovo. Tu nie sú veci nelegálne, ale neformálne.“

Využili ste toho takzvaného čakača?

„Nie, ale zišiel by sa. Napríklad presvedčiť telekomunikácie, aby nám do hostelu zaviedli internet bolo dosť prácne. Práve vtedy menili káble na ulici, tak sme sa na to pýtali pracovníkov a vraveli, že nie je žiaden problém, aby nás napojili, že stačí len zavolať na centrálu a požiadať o to. Zavolali sme, no vypočuli sme si, že na našej ulici internet nie je a nevedia, kedy bude, máme vraj skúsiť o pár mesiacov. Tak sme šli opäť za robotníkmi na ulicu a o týždeň sme mali vysokorýchlostné spojenie hotové. S plynom to bolo podobné.“

V Riu budú v roku 2014 majstrovstvá sveta vo futbale aj najbližšie letné olympijské hry budú tu. Vplývajú na návštevnosť u vás aj takéto významné akcie?

„Rio je magnet. Je to najnavštevovanejšie mesto na kontinente. Už teraz. Obsadenosť hotelov je tu len ťažko pod 75 percent. Počas majstrovstiev alebo olympiády sa dokonca počíta s tým, že by sa dočasne pristavili zámorské výletné lode a používali by sa ako hotely. Mesto sa na nedostatok turistov nesťažuje, to sa skôr oni sťažujú.“

Na čo?

„Na taxikárov, ktorí si chcú privyrobiť, čašníkov, ktorí sa málo usmievajú, niektoré ceny, rady, aby boli po zotmení opatrní či zlú hromadnú dopravu. Nie, nie teraz nehovorím o Bratislave (smiech).

plaz_res.jpg

FOTO – THORSTEN KESCHELIS

Váš hostel je neďaleko slávnej Copacabany. Aká je a akí ľudia k vám chodia?

„Je to jedna z najslávnejších pláži na svete. Štyri a pol kilometra piesku po oboch stranách označený pevnosťami, ktoré kedysi slúžili na obranu vchodu do zálivu. Občas sem chodím, sadnem si a len sa dívam. Turisti sa tu miešajú so staršími domácimi ženami s ich slúžkami, mladí Brazílčania hrajú futbal na piesku, zamilované páriky si vymieňajú pozornosti, o kus ďalej si zas pozornosti vymieňajú prostitútky s turistami alebo miestnymi. Možno tam bude aj rodina z predmestia, ktorá prišla na piknik na pláž, doviezla si úplne všetko a keď skončia, tak úplne všetky odpadky na tej pláži nechajú, to sa však už pomaly mení.“

Váš hostel Lisetonga je blízko?

„Asi šesťsto metrov od pláže. V dňoch pracovného pokoja nejazdia po Copacabane autá, cesta patrí len korčuliarom, rodinám, bicyklom a rôznym pouličným umelcom. Inak tých dní pracovného pokoja tu máme celkom dosť. Napríklad počas majstrovstiev sveta je voľno každý deň, keď hrá Brazília zápas. Ja som si doprial voľno aj na zápasy Slovenska.“

Ubytovali ste už aj Slovákov alebo Čechov?

„Boli u nás tak šiesti Česi a Slováci. Našťastie iných národností chodí viac, Brazílčania nie sú na hostely veľmi zvyknutí, tých je ich u nás menšina. Národnosti v hosteli sa menia približne podľa toho, v ktorej časti sveta sú prázdniny.“

Aká návšteva vás prekvapila?

„Občas nás prekvapia starší ľudia, ktorých by sme bežne v hosteli nečakali. Raz sa u nás ubytoval aj vysokoškolský profesor, ktorý prišiel spraviť niekoľko prednášok na jednu z miestnych univerzít. Hostia sú rôzni. Napríklad dvaja Švédi si s nami za desať dní nevymenili ani jedno slovo, aby nám nakoniec povedali, že Lisetonga je skvelé miesto. Jeden Španiel sa zas tak rozohnil, keď mi vysvetľoval, že netreba byť materialistom, že chytil svoj telefón a hodil ho do pohára s vínom. Chytil aj druhý a hodil ho za plot na ulicu pod auto. Zastavili ho skôr, než sa dostal k tretiemu.“

Vedia vôbec v Riu, kde je Slovensko?

„Moji kolegovia v PwC sa už za tie roky naučili, že Slovensko a Slovinsko sú dve rôzne krajiny. Ľudia si tu zväčša s pomôckou na bývalé Československo spomenú na Bratislavu. V hosteli máme väčšinou cudzincov, nie Brazílčanov. Keďže sú to cestovatelia a radi pozerajú do mapy, vedia zväčša identifikovať Slovensko a Bratislavu. Izby v hosteli máme pomenované podľa miest. Máme aj izbu s názvom Bratislava a ľudia sa pýtajú oveľa menej, kde to je ako na niektoré iné. Pýtajú sa skôr, prečo sa tá izba tak volá, a to im vždy rád vysvetlím (smiech).“

Koľko stojí približne jedna noc v hosteli v Riu?

„To sa dramaticky mení podľa časti mesta, izby a aj dátumu v kalendári. Mimo hlavnej sezóny sú ceny od 35 po 75 realov (1 euro = 2,60 realu) na noc a osobu v spoločnej izbe, počas sviatkov, karnevalov, novoročných osláv to vyskočí. Možno na štvornásobok a v tomto je toto mesto trochu zvláštne.“

zabava_res.jpg

Karnevalová párty na Copacabane

FOTO – THORSTEN KESCHELIS

Aj v súvislosti s plánovanými veľkými športovými podujatiami sa veľa hovorí o bezpečnosti v Riu, o veľkej kriminalite. Aké s tým máte skúsenosti vy a vaši hostia?

„Banka mi nedávno oznámila, že si musím prehlásiť adresu na poštový styk z firemnej na domácu, vraj to tak musí byť. Spravil som, ako mi povedali a požiadal som ho doručenie šekov na novú, čiže domácu adresu. Po dvoch týždňoch som tam zavolal, že čo sa deje, no oznámili mi, že na moju domácu adresu mi nemôžu nič doručiť, lebo je to vraj riziková oblasť. Nakoniec sme si to však vysvetlili a doručili to. Je to možno aj príklad toho, ako sa tu veci menia, totiž pred piatimi alebo možno aj tromi rokmi to riziková oblasť rozhodne bola.“

Takže bezpečnosť je už lepšia a len sa to dramatizuje?

„Mesto aj štát sa začali seriózne venovať bezpečnosti, keď bolo treba zavolali špeciálne jednotky, kde nestačilo, povolali vrtuľníky, tanky a špeciálne námorné jednotky. Dostali pod kontrolu množstvo častí mesta, kam by pred tromi rokmi nešiel policajt v uniforme alebo radšej vôbec, nemusel by sa totiž vrátiť. Všetci dúfame, že časy, keď banditi zostrelili policajný vrtuľník alebo vypálili 50 autobusov za víkend, sú preč. Rio je oveľa bezpečnejšie, ako vtedy, keď som sem prišiel.“

Žiadne drámy ste teda nezažili?

„Niečo sa všade nájde. Napríklad som bol asi pred dvomi mesiacmi vonku s kamarátom, vystúpili sme z taxíka a prišli k nám dve dievčatá ponúknuť sa. Odmietol som, prešli ku kamarátovi, ktorý žije v Brazílii už desať rokov, vymenil si s nimi jednu vetu. Trvalo to tak sekundu a pol. Potom som mu povedal, nech si skontroluje peňaženku. Chýbalo mu 400 realov. Dievčatá sme chytili, policajtov tiež, tak ich zatkli a prehľadali. No našli u nich len dva nože, jeden penis, ale žiadne kamarátove peniaze. Sú dobre organizovaní, hneď peniaze posúvajú ďalej, pre prípad, že nastanú problémy.“

Vidno, že sa mesto chystá na olympiádu?

„Najdôležitejšie, čo priniesli plánované majstrovstvá a olympiáda, je dátum. Hranica, kedy mesto musí byť pripravené. S deadlinami majú Brazílčania odjakživa veľké problémy. Čo ale prináša skutočnú zmenu a veľa ľudí to ešte veľmi nepocítilo, prípadne tomu až tak nerozumejú, no je to ropa. Začína sa ťažiť pár sto kilometrov od pobrežia Ria.“

Ako tu mení ropa život?

„Ťažba ropy v otvorenom mori, alebo „pre-sal“, je relatívne nová vec, ale tiež záväzok na veľa rokov. Práve kvôli tomu sem prišlo množstvo firiem z odvetvia, subdodávatelia veľkých ťažobných firiem, ktoré sa teraz nemusia báť investovať tu veľké peniaze. Pred desiatimi rokmi tu boli cudzinci na dovolenke, alebo na úteku (smiech), no teraz tu sú, aby pracovali. Ľudia, ktorí o Brazílii vôbec nerozmýšľali, ju teraz považujú ako celkom reálnu alternatívu, kde sa dá hľadať a nájsť nejaká práca. V porovnaní s USA v kríze a s Európskou úniou v kríze, to často vyzerá ako celkom atraktívna možnosť.“

Povery chodia o takzvaných faveloch či slumoch v Riu. Sú tu naozaj vidieť pouličné gangy?

„To, čo sme zažili s mojím kamarátom, nebolo v žiadnom slume, ale v celkom bežnej štvrti. Niektoré slumy sú teraz opäť po kontrolou polície a často sú preto ešte bezpečnejšie ako iné bežné štvrte. Sú tu však aj slumy, ktoré polícia nekontroluje a tam rád nechodím, no ani nemám prečo. Ak chcete vidieť gangy, netreba ísť do slumu. Keď moja priateľka ešte pracovala v jednom stánku na pláži, stávalo sa, že prišiel asi desaťročný chlapec a spýtal sa, čo stojí to a čo ono. Keď mu povedala, on jej odpovedal: „Dobre, idem ukradnúť, hneď som späť.“

Rio je mestom futbalu, karnevalov, no aj biedy. Vnímate to?

„Rio je v tomto iné ako veľa miest v Brazílii. Je tu veľa kopcov, no a väčšinou na kopci bývajú chudobnejší ľudia, tam sú slumy a dolu bývajú bohatší ľudia. Kopce a doliny sú vedľa seba a tým činom chudobnejší a bohatší tiež. V iných mestách to také nie je.“

Kde sa dnes cítite doma?

„Keď idem do Bratislavy, v Riu všetkým poviem, že idem domov, keď z Bratislavy odchádzam do Ria, poviem, že idem domov. Jasné nie? (smiech).“

Keď prídete na návštevu do Bratislavy, vnímate jej zmeny?

„Barcelona je krásna a Rio môže byť Zázračné mesto, ale Bratislava je niečo ako prvá láska, o nej teda len dobre (smiech). Z Bratislavy som neodišiel preto, lebo tam bolo zle, ale pre to, lebo som zvedavý a neposedný.“

Naše mesto sa ale zmenilo odkedy ste odišli. Čo vás pri návratoch najviac prekvapilo pozitívne a čo negatívne?

„Najskôr k negatívne, občas je smutné pozorovať, kam smeruje nočný život. Je to o cene, kto dá vodku zadarmo, ten naplní podnik. To snáď chodíme von iba vtedy, aby sme sa dobre naliali a zadarmo? Snáď nie. No a pozitívom je napríklad to, že porovnaní s Riom je Bratislava čistejšia a bezpečnejšia.“

nohy_res.jpg

Rio je aj mesto protikladov a chudoby.

FOTO – THORSTEN KESCHELIS

piesok_res.jpg

FOTO – THORSTEN KESCHELIS

rio_res.jpg

Pod bývalým akvaduktom sa cez deň spí, v noci je tu živo.

FOTO – THORSTEN KESCHELIS

zazracnemesto_res.jpg

FOTO – THORSTEN KESCHELIS

Najčítanejšie na SME Bratislava


Inzercia - Tlačové správy


  1. 5 tipov ako na zdravé nôžky v škole
  2. Ako sa developer prispôsobil nárokom kupujúceho
  3. 6 účinkov prírodného slovenského výrobku
  4. TAURIS výrobky na gril potešia gurmánov aj maškrtníkov
  5. Let s prestreleným srdcom: Samovraždy slovenských hercov
  6. Problémy s počatím? Čo vás čaká na ceste za dvomi čiarkami
  7. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť
  8. Lety do exotiky už aj z Bratislavy
  9. Nonstop banka vo vrecku - aplikácia Mobil Banking
  10. Ako sme jazdili v socializme
  1. Očarujúca Srí Lanka: malý ostrov plný prekvapení
  2. 5 tipov ako na zdravé nôžky v škole
  3. Ako sa developer prispôsobil nárokom kupujúceho
  4. Už aj seniori presadajú do SUV
  5. 6 účinkov prírodného slovenského výrobku
  6. Americká ambasáda zaberá pozemky už rok bez nájomnej zmluvy
  7. Bratislava gets a new public space and park
  8. TAURIS výrobky na gril potešia gurmánov aj maškrtníkov
  9. Let s prestreleným srdcom: Samovraždy slovenských hercov
  10. Daikin predĺžil záruku na klimatizácie so službou Stand By Me
  1. Let s prestreleným srdcom: Samovraždy slovenských hercov 7 934
  2. Ako sa developer prispôsobil nárokom kupujúceho 2 723
  3. Ako sme jazdili v socializme 2 674
  4. Očarujúca Srí Lanka: malý ostrov plný prekvapení 2 321
  5. 6 účinkov prírodného slovenského výrobku 1 984
  6. 5 tipov ako na zdravé nôžky v škole 1 617
  7. Problémy s počatím? Čo vás čaká na ceste za dvomi čiarkami 1 320
  8. Lety do exotiky už aj z Bratislavy 1 291
  9. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť 1 174
  10. TAURIS výrobky na gril potešia gurmánov aj maškrtníkov 894