Bývajú na nábreží neďaleko Eurovey. Od centra ich oddeľuje most.
BRATISLAVA. Keď vyjdú na terasu či do záhrady, duní im nad hlavami rušná premávka. Ak vystrčia ruku z okna svojho bytu, sú takmer na dosah konštrukcie Mosta Apollo.
V dome pod mostom bývajú štyri rodiny. V susedstve im vyrástol pred siedmimi rokmi.
„Ten most nenávidím,“ hovorí jedna z obyvateliek domu, ktorý bol ešte na začiatku deväťdesiatych rokov minulého storočia vodárenskou prečerpávacou stanicou. Teraz je z neho pamiatka. Nenávisť domácich vyprcháva. Rýchlo uznajú, že život pri moste majú radi.
„Museli sme sa naučiť zaťahovať závesy na oknách a stalo sa nám aj, že nám okoloidúci priali dobrú chuť k obedu,“ hovorí o bývaní v dome „pod mostom“ jeho obyvateľka Dagmar Blahová.
Predtým zeleň, dnes betón
Do dnes vyše storočného domu sa štyri rodiny prisťahovali približne naraz. Pred šestnástimi rokmi, keď sa ešte nábrežím od domu smerom k Starému mostu tiahli stromy tam, kde je dnes Eurovea.
„Nebolo tu nič, ani most, ani nákupné centrum a široko-ďaleko, vďaka bohu, žiadneho človeka,“ spomína ďalšia z obyvateliek Gabriela Borsanyiová.
Stavbou mosta sa obyvateľom skončili dobré časy a sami boli prekvapení, ako blízko domu sa začalo stavať.
„Žili sme na stavenisku a nebolo to bohviečo,“ spomína Blahová. „Boli obdobia, keď dvadsaťštyri hodín v kuse betónovali pod silnými reflektormi, hučalo to, nedalo sa spať,“ dodáva Borsanyiová.
Na otáčanie mosta cez Dunaj, ktoré sledovali z prvého radu, však všetci spomínajú s nadšením. „Na dvore a terase sme si urobili piknik, všetci známi to chceli vidieť,“ smeje sa ďalšia obyvateľka domu pod mostom Jarmila Pekaríková.
Skryté technické exponáty
Dom pod mostom nie je len obyčajným bytovým domom. Na jeho prízemí sú v hale s vysokým stropom staré vodárenské stroje. Dostanete sa k nim iba so špeciálnym povolením.
„Ide o prečerpávaciu kanalizačnú stanicu odpadových vôd, ktorá slúžila na prečerpávanie splaškov z celého mesta do Dunaja,“ vysvetlila Lenka Halásová z Vodárenského múzea.
V suteréne domu postaveného v roku 1904 sú pôvodné stroje a čerpadlá, stanica bola v prevádzke až do roku 1992. „Dom bol vždy rozdelený na prevádzkovú a obytnú časť, v minulosti v bytoch bývali obsluhujúci strojníci,“ vraví Halásová.
Plán vodární je budovu prerobiť, obnoviť a sprístupniť verejnosti ako múzeum, kedy to však bude, isté nie je.
„Múry počas celého roka nasávajú spodnú vodu a steny plesnivejú,“ hovorí majiteľka jedného z bytov pani Borsanyiová.
Pamiatka iba rok
Vyše storočný dom minulý rok vyhlásili za technickú pamiatku a každý zásah musí byť odobrený pamiatkovým úradom.
Napriek negatívam nedá väčšina obyvateľov na bývanie dopustiť, hoci sa zhodujú, že most by mohol stáť o pár desiatok metrov ďalej. „Máme to blízko do mesta, parkovanie je bez problémov, je tu relatívne ticho, voda,“ hovorí pani Pekaríková.
Aj Blahová hovorí, že hluk nie je taký, ako sa na začiatku obávali.
Obyvatelia domu sa obávajú aj plánovaného pokračovania stavby nákupného centra a najmä pešej zóny, ktorá by sa tiahla pod domom. „Už teraz je tu ľudí ako mravcov a niekedy sem do dvora niekto zablúdi,“ vraví so smiechom Borsanyiová.
Ich susedom je most.
Z okna, terasy aj zo záhrady majú výhľad na oblúk mosta.
Pod bytmi je už nepoužívaná vodárenská strojovňa.
FOTO SME – GABRIEL KUCHTA
Autor: map
