Začnime komerčnou Magio plážou. Po ceste cez most zosadnete z bicykla pri výhľade na Hrad i plávajúce lode a usadíte sa na obrom pieskovisku plnom erárnych hračiek. Keď to unudí, ide sa na horolezecké šmykľavky či lano a lá Tarzan a variť do kuchynky.
K tomu čapované pivo alebo kofola. Pohodička.
Slabinou je, že pláž bez mora láka veľa ľudí a niekedy tam býva nedýchateľne. Vtedy sa dá utiahnuť do Sadu Janka Kráľa k blízkemu Leberfingeru (ak má otvorené) alebo Auparku (ak treba kúpiť zemiaky).
Na druhej strane Dunaja je to však intímnejšie. Napríklad taká „slubečka“ na Palisádach. Nebýva plná ako ihrisko na Jakubovom námestí (ktoré v čase špičky pripomína hustotou obyvateľstva pásmo Gazy) či Medická záhrada s novým pieskoviskom.
Po krátkom stúpaní, nebezpečne blízko pri Funuse (rodičia štamgasti by tam najradšej zostali) je horáreň, kde deti kŕmia poníka i zajacov. A aj tam je množstvo erárnych hračiek. A to všetko blízko Horského parku, kam sa dá utiecť pred mamičkovskou mafiou, ktorá občas horáreň obsadí.
Najslabšie je to paradoxne tam, kde by ste čakali najväčší luxus. Na Hrade sú síce pekné šmýkľavky, ale len pre väčšie deti.
Cenu o najošuntelejšie miesto vyhráva prezidentská záhrada. Park je stroho udržiavaný, fontána chátra a namiesto vody sa v nej dajú obdivovať iba „holé tety“.
Ale aj toto miesto má svoje čaro. Nebýva tam husto, je tam najdokonalejší chládok, voňajú lipy a padajú gaštany. Až sa divím, že sme tam prezidenta ešte nikdy nestretli. © SME
