BRATISLAVA. Bratislavský magistrát eviduje 779 výpovedí z nájmu od tých Bratislavčanov, ktorí bývajú v reštituovaných domoch. Vypovedať zmluvu mohli do konca marca. Z tohto počtu požiadalo mesto o náhradné bývanie k začiatku septembra 433 občanov. To dodnes žiadateľom priznalo 63 nárokov na náhradné byty.
"Toto číslo však nie je konečné, pretože jednotlivé žiadosti o bytovú náhradu môžu byť samospráve doručené do 30. septembra," poznamenal hovorca primátora Ľubomír Andrassy. V prípade, že žiadateľ do tohto termínu nepodá oficiálnu žiadosť o pridelenie bytu, stratí naň nárok a po uplynutí 12-mesačnej výpovednej lehoty ho môže vlastník reštituovaného domu vysťahovať. Tomu chce mesto zabrániť a žiada zvážiť novelu zákona.
Mesto chce zmenu zákona
Podľa slov Andrassyho sa už obrátilo na ministerstvo dopravy. "Napríklad po uplynutí lehoty by človek síce ešte nemal právoplatné rozhodnutie o tom, že nemá nárok na náhradné bývanie, mesto ho totiž z titulu zákona stále posudzuje, ale vlastník nehnuteľnosti by už takéhoto občana mohol poslať na ulicu," vysvetlil hovorca. Mesto tak chce dať ľuďom istotu, že už samotná žiadosť o získanie náhradného bývania sa považuje za dôvod, prečo nemôže byť občan vysťahovaný.
Zákon ukladá samosprávam povinnosť preskúmať, či žiadateľ disponuje dostatočným hnuteľným a nehnuteľným majetkom na to, aby si bytovú náhradu zaobstaral sám. Andrassy tvrdí, že v súčasnosti mesto naráža najmä na problémy spojené so znaleckými posudkami. "Máme tiež pochybnosti o tom, či bratislavská samospráva dokáže zrealizovať zákonné povinnosti a vydať právoplatné rozhodnutie do 90 dní od podania žiadosti," poznamenal Andrassy.
Náhradný byt do štyroch rokov
Samospráva má podľa zákona povinnosť preskúmať, či žiadateľ disponuje dostatočným hnuteľným a nehnuteľným majetkom na to, aby si bytovú náhradu zaobstaral sám. Ak mesto zistí, že obyvateľ reštituovaného domu si nemôže sám zaobstarať náhradné bývanie, do konca roka 2016 mu musí poskytnúť náhradný byt vo svoje pôsobnosti.
Bytová náhrada pre žiadateľa je limitovaná počtom osôb. Pre jednu osobu je to byt s maximálnou výmerou 45 m2, pre dve až tri osoby byt s rozlohou 60 m2, a pri rodine so štyrmi až piatimi členmi trojizbový byt o výmere do 75 m2. Podľa slov Ľubomíra Andrassyho, každá žiadosť musí byť posúdená samostatne, na proces rozhodovania má zásadný vplyv získanie znaleckých posudkov o hodnote majetku žiadateľa.
Mesto: musí pomôcť štát
Ako ďalej uviedol, slovenská metropola si uvedomuje zložitosť situácie pri riešení bytovej náhrady, a oprávnene nároky žiadateľov z reštituovaných domov budú naplnené len v prípade, že sa zosúladí bytová politika štátu s krokmi samosprávy. Podľa Andrassyho bude mesto musieť pristúpiť k výstavbe nových bytov, pričom štát negarantuje samospráve financie na výstavbu domov, ani na krytie nákladov pre sťahovanie oprávnených osôb.
Bratislavčania z reštituovaných domov môžu použiť manuál, v ktorom sú informácie o problematike a zjednodušené pravidlá prijímania jednotlivých žiadostí, podmienky posudzovania náhrady či legislatívne rámce upravujúce spôsob nároku na poskytnutie štátnej dotácie. Informácie dostanú občania aj na pracovisku Front Office/Služba občanom v budove magistrátu.
