Sad im berú, keď už rodí.
BÁHOŇ. Sedemnásť rokov trvalo, kým František Stojkovič s rodinou vybudovali ovocný sad na okraji Báhoňa. Keď po rokoch začína mať z tisícky ovocných stromov úžitok, o sad prichádza. Všetko sa deje podľa zákona.
Stromy vysadil Stojkovič na náhradných pozemkoch. Užíva ich od roku 1996, keď mu 150 árov pridelili namiesto pozemkov, o ktoré prišiel za komunizmu. Na tých už stáli budovy družstva.
Náhradné pozemky mohol užívať, kým nebude schválený projekt pozemkových úprav. Sadil a zveľaďoval zanedbanú pôdu, no celé roky mal obavy.
Užívanie sa skončilo
Pozemky
Dali a vzali
1994: F. Stojkovič požiadal o navrátenie pozemkov; 1996: dostal náhradné pozemky; máj 2012: obvodný pozemkový úrad schválil pozemkové úpravy, Stojkovič stráca náhradné pozemky; august 2012: projekt potvrdil krajský pozemkový úrad .
Pozemkové úpravy úradníci schválili tento rok v máji. Pozemky vrátia pôvodným vlastníkom. Na jednej časti môžu podľa územného plánu Báhoňa o dvadsať až tridsať rokov vyrásť rodinné domy.
Stojkovič sa pýta, prečo zrazu majú pôvodní vlastníci o pozemky záujem. Kým boli smetiskom, radšej si zobrali iné, náhradné pozemky. On teraz ako náhradu dostane pozemky neďaleko sadu, bez prístupu k vode.
Pomaly mu ťahá na sedemdesiat. Na výsadbu nových stromov nemajú so ženou už chuť ani sily. Proti rozhodnutiam úradov sa bránili aj s pomocou právničky.
„Dôveroval som jej ako vlastnej matke a nakoniec sme aj tak o všetko prišli,“ hovorí rozhorčený Stojkovič. Tvrdí, že advokátka naliehala, aby podpísal rozhodnutie o pridelení náhrady za sad.
Advokátka Eva Roskošová sa k prípadu odmietla vyjadriť. Je vraj klientom viazaná mlčanlivosťou.
Stojkovič podal trestné oznámenia, ale polícia, prokuratúra aj ministerstvá odpovedajú, že všetko prebehlo podľa zákona. „Len my sme zostali podvedení,“ myslí si.
Prednosta Krajského pozemkového úradu v Bratislave Filip Macháček upozorňuje, že Stojkovič vedel, že náhradné pozemky môže užívať len dočasne. „Náhradné pozemky sú na mieste pozemkov iných vlastníkov a vlastníctvo je prvoradé.“
Spochybňujú zákon
Urobiť zámenu tak, aby Stojkovičovi zostal sad a pôvodní vlastníci dostali náhradné pozemky, zákon nedovoľuje. Manželia podľa Macháčka mali vedieť, s akým rizikom sad sadia. Pozemkový úrad hovorí dokonca o nepovolenej výsadbe.
„Roky vedeli, že je tam sad. Prečo nás neupozornili, že porušujeme zákon,“ oponujú manželia.
Kritizujú zákon, ktorý umožnil urýchlene im prideliť náhradné pozemky. Umožňoval výsadbu trávnatých porastov, čo je záležitosť niekoľkých rokov, ale na druhej strane vlastníctvo náhradných pozemkov obmedzil ukončením pozemkových úprav. „Načo nám pozemky dali, keď sme ich nemohli užívať, ako sme chceli? Mali sme sa na ne len pozerať?“
Stojkovičovci ešte môžu napadnúť rozhodnutie úradu na súde, alebo sa dohodnúť s vlastníkmi pozemkov pod sadmi na prenájme, alebo ich kúpe. To však nechcú.
Ak o sad prídu, budú žiadať náhradu za stromy, ktoré vysadili, aj všetky investície. „Kto mi však nahradí tie roky života?“ pýta sa pán Stojkovič.
