Kukuricu a hrozno nahradili zabudnuté šípky. Veľké plány sa skončili len ako ďalšie veľké sídlisko.
BRATISLAVA. Sídlisko ako z lega, ktoré bije do očí najmä z rakúskej strany. Pre Dlhé diely nemajú mnohí pochopenie, naopak časť jeho obyvateľov nedá na sídlisko dopustiť. Ako jedno z posledných postavených sídlisk boli Dlhé diely plánované ako jedinečné dielo pod vedením významných architektov pôvodne s názvom experimentálny obytný súbor Bratislava – Dlhé diely.
Pôvodne sa malo na sídlisko zmestiť 17tisíc ľudí, neskôr jeho kapacitu zväčšili na 22tisíc a po revolúcii na voľných plochách dostavali ďalšie byty. Dnes sa odhaduje, že počet obyvateľov zahusteného sídliska dosahuje 30tisíc.
„Dlhé diely mali byť ukážkou toho, že sa dá aj pomocou prefabrikácie urobiť atraktívne bývanie. Z tohto experimentu sa však neuskutočnilo nič, modifikovalo sa to do štandardného sídliska,“ povedala jedna z autoriek atlasu Henrieta Moravčíková.
Jedinečné malo byť urbanistické plánovanie aj architektonické stvárnenie domov. Jeho atraktívna poloha na kopci s výhľadom na Rakúsko v blízkosti Dunaja aj Devínskej Kobyly priťahovala investorov.
Aj namiesto parku domy
Dnes už na sídlisku takmer niet miesto na nové stavby. Aj na mieste pôvodne plánovaného centra s parkom vyrástli domy a z parku ostal trávnik, ktorý využívajú najmä psy, a zopár stromov a lavičiek.
„Súčasný stav je výsledkom privátnych záujmov vlastníkov parciálnych častí územia,“ napísala Dana Drobniaková z referátu územného plánovania magistrátu pre časopis Urbanita. Pôvodne plánovaný centrálny park sídliska zredukovali na vnútroblokový priestor, viac stavieb zvýšilo hustotu osídlenia na viac ako 300 obyvateľov na hektár.
Dlhé diely ešte donedávna nemali služby, chýbali najmä potraviny. Celé sídlisko zásobovali jedny veľké potraviny a zopár večierok. Zmenilo sa to až minulý rok postavením nového supermarketu, ktorý sa však nachádza len niekoľko metrov od prvých potravín. Tie spolu s rôznymi inými prevádzkami tvoria centrum sídliska, ktoré nedávno zrekonštruovali z financií získaných z eurofondov.
Centrum sídliska.
FOTO - SME
Farbičky a predzáhradky
Vysokú hustotu zástavby mala už od začiatku vynahrádzať členitosť fasád tamojších domov a ich rôznofarebnosť. Podľa atlasu sídlisk bola práve na tomto sídlisku prvýkrát použitá výrazná farebnosť panelákov. Dlhodielčania tak majú byty často s viacerými balkónmi, na prízemí aj s predzáhradkami.
Dlhé diely postavili na kopci nad bývalou dedinou Karlova Ves, pod ktorú administratívne patria. Pred príchodom bagrov pestovali Karlovovešťania na svahu hrozno, na lúke v lese, o ktorú bojovalo mesto s J&T, kukuricu.
Posledné z panelákov na Dlhých dieloch dostavali až v prvej polovici deväťdesiatych rokov a Dlhodielčania ešte dlho chodievali okolo nezastavaných plôch, na ktorých začali medzi zabudnutými panelmi rásť šípky.
„Dlhé diely sú do určitej miery obrazom kolapsu socialistickej hromadnej bytovej výstavby,“ uzavrela architektka Moravčíková.
