Stavebníci nemusia vysadiť náhradu za vyrúbané stromy. Stačí zaplatiť podľa vzorca.
BRATISLAVA. Pri roky sľubovanej výstavbe nového komplexu hlavnej stanice má padnúť šesťsto stromov, rúbať budú aj pri výstavbe pod Hradom, stromy miznú po celej Bratislave. A developeri ich nemusia ani nahradiť.
Keď staviteľ dostane výrubové povolenie a nemá priestor vysadiť náhradné stromy na vlastnom pozemku, môže ich sadiť inde v mestskej časti. V Starom Meste však na to už vôbec nie je miesto, v Novom Meste aj Ružinove sa hľadá čoraz ťažšie. Developeri majú tak aj inú možnosť. Za vyrúbané stromy zaplatiť.
171 tisíc eur dostali vlani úrady za vyrúbané stromy
Nový nenahradí starý
Suma sa určuje podľa vyhlášky. Napríklad lipa s obvodom kmeňa 70 centimetrov má štátom priznanú hodnotu zhruba päťsto eur. Tieto peniaze musí potom mestská časť použiť na údržbu existujúcich stromov.
Ochranárom sa to nepáči. „Výrubom sa nielen znižuje počet stromov v danej mestskej časti, ale znižuje sa aj vek stromov, respektíve plocha listov,“ vysvetľuje aktivistka Katarína Šimončičová.
Tenučký strom, ktorý zasadia namiesto vyrúbaného dospelého stromu, má len zlomok plochy listov z pôvodného. „Skutočnú náhradu môžeme očakávať až za niekoľko desiatok rokov,“ tvrdí Šimončičová.
Náhradná výsadba mimo pozemku developera podľa nej často nie je dostatočná. Tenké stromčeky sa mnohokrát neuchytia a uschnú, hoci staviteľ sa o ne má po vysadení starať ešte tri roky.
Peniaze za zeleň
„Pre firmy je náhradná výsadba nutné zlo. Znižovanie zisku,“ hovorí aj arborista Tomáš Fraňo, ktorý presádza aj dospelé stromy s hlbokými koreňmi. Firmy sa podľa neho o stromy nestarajú ani povinné tri roky. V Prahe to je až päť rokov a ak strom po tomto čase nie je zdravý, musí firma platiť pokutu a zasadiť nový.
Stavebníci podľa Fraňa radšej, ako by zasadili nový strom či premiestnili starý, zaplatia. Mesto a mestské časti dostali minulý rok od stavebníkov za vyrúbané stromy 171tisíc eur.
Majú ich vysadiť
Ak pri stavbe lietajú triesky, mal by stavebník vysadiť nové stromy. Keď už nie je miesto na stavenisku, čo sa stáva čoraz častejšie, môže to urobiť aj inde v mestskej časti. Vtedy treba počítať.
Ako vypočítať hodnotu stromu
Spoločenská hodnota stromu sa počíta na základe obvodu kmeňa a druhu:
-
napríklad lipa s obvodom kmeňa 70 centimetrov
má hodnotu 497,90 eura; -
keďže ide o dlhoveký druh, cena sa zvyšuje o index 1,1;
-
ak je strom poškodený,
cena sa násobí 0,4; -
ak je lipa v stromoradí,
cena sa zvyšuje o index 1,5; -
ak rastie na cintoríne,
stúpne cena o index 1,4; -
ak pôsobí ako vetrolam,
cena vzrastie o koeficient 1,3. Nový strom s obvodom
21-25 cm má hodnotu
asi 150 eur.
Foto: SME
Developer musí vysadiť toľko stromov, aby dosiahol hodnotu vyrúbaných. Cena mladého stromu s obvodom kmeňa 21 až 25 centrimetrov je stanovená na 150 eur, cenu vyrúbaného ovplyvňuje to, o aký druh išlo, ale aj kde stál a napríklad aj to, či chránil okolie pred vetrom. Jeden starý strom by tak teoreticky mali nahradiť tri a viac malých stromčekov. Druh nemusí byť totožný, je to na dohode s mestskou časťou.
Miesto na stromy sa však míňa. Preto môžu developeri za stromy jednoducho len zaplatiť. Nie všetky mestské časti vedia povedať, koľko za stromy dostali.
Mestské časti počítajú
„Staré Mesto nemá ďalšie pozemky na výsadbu, preto ju možno riešiť iba priebežne ako obnovu drevín,“ vraví hovorca mestskej časti Tomáš Halán. Štatistiku, koľko peňazí dostali ako spoločenskú hodnotu stromov, Staré Mesto nevedie.
V Petržalke v roku 2011 vysadili 26 stromov. „Tento rok developeri poukázali na účelovo viazaný účet mestskej časti Konto zelene šesťtisíc eur,“ vraví hovorkyňa mestskej časti Mária Grebeňová-Laczová.
„Priestory na výsadbu stromov sa hľadajú čoraz ťažšie,“ vraví zasa hovorca Nového Mesta Marek Tettinger. „Za rok 2011 sme dostali približne 68tisíc eur.“ Minulý rok vysadili asi 50 stromov.
Zachovať stromy na ich pôvodnom mieste sa snažia napríklad v Karlovej Vsi, napriek tomu, že majú pozemky na náhradnú výsadbu.
Ochranárka Katarína Šimončičová chváli za starostlivosť o vysadené stromy len Nové Mesto.
Aj v komplexe Vinohradis vysadili len mladé stromčeky.
FOTO SME - GABRIEL KUCHTA
Stromov ubúda
Spoločenskú cenu stromu určujú na základe dendrologického posudku, ktorý si objednáva staviteľ. Mestské časti ho podľa skúseností Šimončičovej nekontrolujú dostatočne. „Mnohokrát nesedí takmer nič. Dendrologický posudok je starý, medzitým stromy podrástli, zmenil sa ich zdravotný stav či žiadateľ uvedie nesprávne údaje.“
Úradníci často nekontrolujú stromy ani po náhradnej výsadbe. Stáva sa tak, že po troch rokoch dostanú do svojej správy už suché stromy. „Podľa toho, čo vidíme v meste, toto sa deje zrejme často,“ myslí si Šimončičová.
Muž, ktorý presádza aj veľké stromy
Arborista TOMÁŠ FRAŇO zachraňuje aj stromy s hlbokými koreňmi. Firmy ich radšej vytnú.
Vedia developeri v Bratislave o tom, že dospelý strom nemusia iba vyrúbať, ale môžu ho aj presadiť?
„Väčšina projektantov a investorov o tom vôbec nevie. Často stačí stromy posunúť o niekoľko metrov.“
Prečo by firmy mali presadiť dospelý strom namiesto vysadenia nového?
„Ekologická funkcia dospelého stromu sa len ťažko dá nahradiť výsadbou mladých. Listová plocha filtruje prach zo vzduchu, zvlhčuje ho, zatieňuje rozpálené mesto, ponúka útočisko tisícom ďalších organizmov. Na ekologické a estetické nahradenie dospelého stromu treba vysadiť stovky mladých.“
Prečo je lepšie posadiť náhradný strom na pôvodnom pozemku?
„Uvediem názorný príklad: obchodný reťazec stavia na zelenej lúke, kde rastú aj stromy. Povedzme sto kusov vyrúbu. Na asfaltové parkovisko vysadia 37 malých stromov. Za ostatné uhradí investor spoločenskú hodnotu, ktorú na Slovensku počítajú úplne zle a nízko. Strecha stavby je rovná bez zelene. Na parkovisku je v lete 60 stupňov. Výsadbové miesta sú čo najmenšie, aby sa na plochu zmestilo čo najviac parkovacích miest. Stromy živoria, plocha sa prehrieva, mikroklíma v danej lokalite je zničená. Priemerná teplota stúpla aj o niekoľko stupňov.“
A ako by to mohlo byť?
„Nejaké stromy zachovajú. Tie vyrúbané nahradia na parkovisku s vodepriepustnou, napríklad zatrávňovacou dlažbou. Vysadia stromy s obvodom 40 – 50 cm s veľkou korunou. Celá rovná strecha budovy je zazelenená, napríklad kvitnúcou lúkou. Aspoň jeden takýto projekt by jednoducho preukázal prínos k mikroklíme, zvýšeniu biodiverzity a návštevnosti.“
khu
Suché pahýle vymenia
Nové stromčeky pri veži vysychajú. Po stavebnej firme je už zodpovedná Petržalka.
PETRŽALKA. Stromy ako obeť výstavby. Takto sa to javí napríklad aj v Petržalke na Námestí hraničiarov.
Z kedysi zelených stromčekov ostali len tmavé konáre bez listov, iné z nich mali už v polovici augusta oschnuté a zožltnuté listy, akoby bola jeseň.
Stromy sú pod oranžovobielym vežiakom nazvaným Dominant, ktorý stojí na Námestí hraničiarov od roku 2008. Mladé stromy tam vysadili ako náhradu za tie vyrúbané.
O mladé stromčeky sa zrejme nikto nestará a schnú.
Vážnejšie sú na tom stromy ďalej od veže, už na pozemku mestskej časti. Aj tie nechal vysadiť stavebník, no po troch rokoch od dokončenia stavby prešli pod správu mestskej časti. „Výsadba mladých stromov na Námestí hraničiarov už je zverená do údržby mestskej časti,“ potvrdzuje hovorkyňa Petržalky Mária Grebeňová-Laczová.
„O vyschnutí niekoľkých stromčekov vieme a ich výmenu máme naplánovanú v najbližšom agrotechnickom termíne, čiže v októbri alebo novemberi,“ povedala Grebeňová-Laczová.
So stavebníkom, firmou Slovenská investičná a obchodná spoločnosť sa nám nepodarilo spojiť. V košickom hoteli, kde má oficiálne sídlo, tvrdia, že sa s nimi nevedia spojiť a uvažujú o zrušení ich sídla.
Michal Durdovanský
V Petržalke nové stromčeky vysychajú.
FOTO SME - GABRIEL KUCHTA
Sadia aj na streche
Stromy tvoria strechy podzemných garáží. Nepôjdu do hĺbky.
BRATISLAVA. Po výrube stromov musia stavebníci nahradiť iba staršie stromy, teda tie, ktoré majú obvod kmeňa širší ako štyridsať centimetrov.
Len občas sa stane, že firmy idú nad rámec zákona. Napríklad pri rozširovaní obchodného domu IKEA posadili náhradu aj za menšie stromy.
Zákonnú hranicu v areáli Avionu, ktorý celý patrí firme IKEA, spĺňali iba štyri vyťaté kmene. Napokon vysadili strom za každý z 80 stromov, ale na piatich iných miestach Ružinova.
"V prípade, ak by niektorý zo stromov uschol, bude na jeho mieste vysadený nový strom,“ tvrdí PR manažérka IKEA Jana Hrubcová.
Na rozhraní Starého Mesta a Ružinova zasa vzniká obytný komplex Centrál aj ako pokus o oživenie pôvodných kúpeľov, kde vyrúbu 89 stromov. Developer ako čiastočnú náhradu sľubuje aj zelenú strechu so stromami.
Zeleň na strechách sa rozrastá, sľubujú ju aj stavitelia podzemných garáží. Zopár stromov napríklad vysadili na streche takejto garáže pri Hrade. Podobne majú byť stromy aj na streche podzemnej garáže na Kollárovom námestí, kde je dnes park, alebo na Uršulínskej pri Klariskách. Podložie, teda strecha garáží, kde rastú stromy, tam má hrúbku 1,5 až 3 metre.
Staviteľom garáží vyčítajú, že nenahradia pôvodné stromy. Ich korene mohli rásť neobmedzene.
Kristína Hudeková
Na streche Centrálu v Ružinove (vpravo hore) sľubujú stromy.
