SVÄTÝ JUR, BRATISLAVA. „Zviera ma počulo, natočilo smerom ku mne hlavu a zostalo tak niekoľko sekúnd, potom odišlo,“ rozpráva poľovník Marian Pavelek o svojom sobotnom stretnutí s medveďom v lese nad svätojurskými vinohradmi.
Po medveďovi zostalo len zopár stôp a zopár fám. Prvý naň uporoznil Nový čas.
Primátor Svätého Jura Alexander Achberger hovorí, že by sa oň mali postarať poľovníci. Povolenie na odstrel však musí vydať ministerstvo životného prostredia.
Ochranár Erik Baláž, ktorý roky pozoruje medvede v ich prirodzenom prostredí v Tatrách, je proti. „Mal by odísť sám. Možno nejaký čas ostane, keď tam našiel potravu, ale predpokladám, že si bude hľadať cestu späť,“ povedal Baláž.
Medvede podľa neho v nížinách v minulosti žili, až kým ich človek nevyhubil.
Videl ho iba poľovník
"Bol odo mňa zhruba dvesto metrov. Vyšiel som spoza zákruty a na ceste predo mnou stál maco,“ vraví člen poľovníckeho zväzu Jablonka Pavelek. „Najprv som si myslel, že je to nejaký veľký diviak. Potom som videl srsť. Zodvihol hlavu a otočil ju mojím smerom. Potom pokojným krokom zišiel z cesty.“
Poľovník hovorí, že nechcel ísť s medveďom do médií. Správu zverejnilo až mesto Svätý Jur. Poľovníci odhadli podľa stôp na lesnej ceste hmotnosť zvieraťa na 200 až 250 kilogramov.
„To už je veľký medveď,“ hovorí predseda poľovníckeho zväzu Jablonka Štefan Horváth. „V revíri sme mali pred pár rokmi rysa, ale medveďa sme nečakali.“ Môže ísť podľa neho o samca, ktorého nedávno videli aj na Záhorí.
V tejto oblasti podľa poľovníkov medvede žili naposledy okolo roku 1600.
Odplaší ho hluk
Ekológ a ochranca prírody Erik Baláž predpokladá, že ide o medveďa, ktorý sa dostal mimo svojho teritória, zablúdil a je dezorientovaný. Medveď nie je samotárske zviera, nezostáva tam, kde nie je stabilná populácia medveďov.
Odkiaľ mohlo zviera prísť do oblasti Malých Karpát, nevie Baláž odhadnúť. „Nejde však o teritórium, ktoré by bolo pre medvede nevhodné. V prípade, že by neodišiel sám, možno vyskúšať zviera odplašiť.
„Keď bude medveď počuť nejaké hlasy z dostatočnej diaľky, určite sa stiahne,“ hovorí aj poľovník Pavelek. „Útočí hlavne zo strachu.“
„Mali by sa urobiť rázne kroky a situáciu by mal riešiť Slovenský poľovnícky zväz,“ povedal primátor Svätého Jura Alexander Achberger.
Fámy vo vinohrade
Krátko po zverejnení informácie o medveďovi sa začali šíriť aj fámy.
„Medveďa videli dopoludnia vo vinohradoch nad obchodným domom v Jure, v lokalite Stoličiare, kŕmil sa hroznom,“ informovala prednostka svätojurského mestského úradu Mariana Fiamová.
Neskôr informáciu dementovala. „Vo vinohradoch nevideli medveďa, ale zlodeja hrozna,“ povedala.
Mesto zrejme nepochopilo vtipkárov na Facebooku.
Protikladné názory na medvede sa snaží zmierniť Brit
ROBIN RIGG pôvodom z Veľkej Británie, je ochranár a výskumník, ktorý žije na Slovensku od roku 1996. Prírodné vedy študoval na Univerzite v Cambridge a magisterský titul zo zoológie získal na Aberdeenskej univerzite. Venuje sa dlhodobej ochrane veľkých šeliem, najmä zlepšeniu spolužitia a redukovania konfliktov s miestnym obyvateľstvom. Na Slovensku inicioval a viedol niekoľko projektov,medzi nimi projekt BEARS, či Sčítanie vlkov na Slovensku. V roku 1988 založil Slovak Wildlife Society (Spoločnosť pre výskum, vzdelávanie a spolužitie s prírodou) a je tiež aktívnym členom Medzinárodnej asociácie pre výskum a manažment medveďov (IBA).
S názorom samosprávy sv. Jura, že územie Malých Karpát nie je prirodzeným domovom medveďov nesúhlasíte, prečo?
„Výskyt medveďa v Malých Karpatoch je v súčasnosti neobvyklý, ale ešte v 19. storočí tam žil, ľudia ho však vyhubili. Odvtedy sa v oblasti vyskytuje len sporadicky. Či sú ľudia ochotní tolerovať tam medveďa v 21. storočí, je samozrejme iná otázka.
Odkiaľ sa mohol do Sv. Jura zatúlať medveď?
„Ak je medveď udajne sa vyskytujúci pri Svätom Jure z prirody, teda neušiel napríklad zo ZOO, mohol by pochádzať napríklad z Bielych Karpát, kde sa bežne vyskytuje od 70. rokov 20. storočia, prípadne z Považského Inovca, ale aj z iných lokalít.“
Medveď má podľa odhadov 200 -250 kilogramov
"Videl som v médiách fotografiu stopy, nie je to veľmi jasna fotka, ale stopa môže byť medvedia. Ak však merali stopu tak, ako to vyplýva z fotografie, nemá tá stopa 30 centimetrov. Krivka medzi veľkosťou laby a hmotnosťou medveďa nie je presná, takže na základe stôp prísť k záveru, že to bol 250-kilogramový samec, nie je opodstatnené".
Ako postupovať, keď sa niekde nečakane objaví medveď?
„To, ako postupovať, keď sa nejaký jedinec objaví v "novej" lokalite, či tam bude alebo nebude tolerovaný výskyt medveďa, to by malo byť súčasťou Komplexného manažmentového plánu medveďa v SR, ktorý bohužiaľ stále neexistuje. Ďalšia časť plánu by mala byť, tak ako to majú napríklad v Chorvatsku, Rumunsku, Taliansku či v Poľsku, vznik pohotovostného tímu na riešenie urgentných konfliktných situácií medzi medveďmi a ľuďmi“
Čo vzniku takéhoto plánu bráni?
„Hlavnou prekážkou je, že na Slovensku je u poľovníkov silná tendencia vidieť každú situáciu ako dôkaz, že sú medvede premnožené, zatiaľ čo niektoré mimovládne ochranárske organizácie nechcú ani počuť o regulácii medveďej populácie. Naša organizácia sa snaží o dosiahnutie konsenzu medzi poľovníkmi a ochranármi prostredníctvom odborných seminárov, zameraných na pochopenie a vytýčenie kľúčových otázok týkajúcich sa medveďa hnedého a jeho manažmentu na Slovensku.
(vju)
