BRATISLAVA. Michael Kopanič žije v americkom Pittsburgu, na univerzite prednáša históriu. Jeho starí rodičia pochádzajú zo Slovenska. Emigrovali, keď starý otec prišiel o prácu.
Slovenčinu sa začal učiť v sedemdesiatych rokov minulého storočia. „Vtedy som zistil, že neviem veľa o vlastných ľuďoch,“ vysvetľuje takmer plynulo po slovensky.
Do Bratislavy sa prišiel toto leto zdokonaliť v jazyku svojich predkov. Letný kurz slovenského jazyka a kultúry robia tri augustové týždne na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského.
V Bratislave sa tento rok stretlo 161 ľudí z 38 krajín sveta: Taiwan, Južná Kórea, Fínsko, Moldavsko, Palestína...
Väčšinou to nie sú cudzinci s koreňmi na Slovensku, skôr študenti slavistiky či lektori cudzích jazykov. „Mám rád strednú Európu a rád sem cestujem,“ vysvetľuje Francúz Bernard Pull, ktorý študuje v Paríži slavistiku.
„Prečo sa učím slovenčinu? A prečo nie?“ smeje sa študent z Bukurešti. Slovenčina je preňho zaujímavá, v Rumunsku sa s ňou chce uplatniť ako tlmočník alebo diplomat.
Predsa prišli aj takí, ktorí vďaka slovenským rodičom rozprávať po slovensky trochu vedia. „Chcel som si zlepšiť gramatiku a naučiť sa písať,“ hovorí bezchybnou slovenčinou Saša Ravinger, ktorý žije so slovenskými rodičmi odmalička vo Švajčiarsku. „Som tu každý rok dva až trikrát, vždy na šibačku, na Vianoce a cez leto,“ hovorí.
Pokročilí už rozprávajú
„My žijeme na Slovensku,“ opakuje nahlas skupinka študentov uprene hľadiac na tabuľu, kde hľadajú nejakú oporu. Začiatočnícka skupina sa učí časovať slovesá žiť a bývať, lektorka pri nich kombinuje slovenčinu s angličtinou. Väčšinou vysvetľuje v angličtine.
Pokročilí sa už neboja rozprávať a preberajú aj zložitejšie témy. „Dnes sa budeme venovať stratifikácii národného jazyka,“ hovorí lektorka po slovensky a skupina uznanlivo prikyvuje. Téma sa im ťažká nezdá, vedia si s ňou poradiť.
„Kto ešte nebol slovnikár?“ nesie sa triedou a dievča z Bulharska si sadá k počítaču, ktorý premieta na stenu. Slovnikár vyhľadáva neznáme slová vo výkladovom či synonymickom slovníku.
Predpoludňajšie jazykové cvičenia striedajú popoludní odborné prednášky, konverzácie, večer nastupuje kultúrny program. Študenti majú voľné len nedele.
„Je to aj škola kultúry, a teda dbáme na to, aby sa jej dotkli nielen zvonku, ale aj zvnútra,“ vysvetľuje Jana Pekarovičová, riaditeľka Studia Academia Slovaca, ktorá letný kurz organizuje.
Udierajú do stehien
Posledný týždeň kurzu vyhradili poobedia workshopom – fotografii, divadlu, tancu či tvorivému písaniu.
Folklorista Vladimír Michaľko učí cudzincov tradičných folklórny tanec čapáš zo Zemplína. Rukami sa pri ňom plieska do stehien. „Keď dobre čapášuješ, máš na stehnách modriny,“ hovorí so smiechom tanečník z košického súboru Železiar.
Pri prvých tónoch hudby sa študenti rozosmejú, nastolený rytmus je rýchlejší, ako čakali. Po troch dňoch už vystupujú pred kolegami. Azda sa to zaobíde bez modrín.
