Vo štvrtok večer 30. mája náš dedko v predajni BILLA na Farského 24 nakúpil potraviny, medzi nimi päť jogurtov v cene 72 korún. Do soboty sa viečka štyroch zduli, do pondelka boli ako lopta a 3. júna náš dedko s jogurtmi zašiel do predajne. Boli ešte tri dni v záruke. Tu sa od vedúceho zmeny dozvedel, že reklamáciu nemôže uznať, lebo ako chce dedko dokázať, či ich skladoval náležite – veď namiesto v chladničke ich mohol držať na slnku na okne, nie? Nepriestrelný, univerzálne použiteľný argument. Tak dedko stál pred dilemou – oželieť 72 korún a či z toho spraviť kauzu? Adrenalín vyburcovaný chrapúnskou argumentáciou zvíťazil nad pohodlnosťou, a tak sa začala anabáza, kde bolo vopred jasné, že polievka bude drahšia ako mäso a že to za to nestojí.
Nepredvídanou dodatočnou prekážkou na trati sa ukázala reorganizácia, lebo Slovenská poľnohospodárska a potravinárska inšpekcia sa práve sťahovala a jej kompetencie prechádzali na novú inštitúciu. Slovom, dedko odovzdával skazený tovar na ťažko vypátranom príslušnom mieste až o štvrtej popoludní.
Nasledovala séria telefonátov, urgencií, sledovania „kauzy“ na jej trati, lebo štátny orgán sa vydal po stope nielen do predajne, ale aj do výrobne, aby tam porobil poriadok, keďže chyba bola už tam. Po vyše dvoch mesiacoch mu došlo vyrozumenie datované 5. 8. 2002: „Po preverení považuje Regionálna veterinárna a potravinová správa Bratislava – mesto vašu sťažnosť za opodstatnenú a bude ju riešiť podľa zákona č. 71/1967 o správnom konaní.“
Riaditeľstvo BILLY odpovedalo ospravedlnením, sľubom prešetriť, ktorý pracovník sa to dopustil postupu „pre nás nepochopiteľného, nakoľko sú v tom smere pravidelne preškoľovaní a usmerňovaní. Ako protihodnotu zasielame 100-korunovú poukážku na nákup tovaru“.
Stálo to za to alebo nie? Ešte dôležitejšia je však otázka, keď sa vám stane niečo podobné, čo urobíte?
DANIEL TISOVSKÝ* * *
Som dôchodkyňa a keďže mám malý dôchodok, som nútená nakupovať v takých obchodoch, kde je tovar cenovo výhodný. Vyskúšala som nakupovať v Tescu v Petržalke, lebo sa hovorí, že je to tam lacné. Ale kým nájdete tovar, ktorý hľadáte, stratíte minimálne dve hodiny, a keď sa chcete niečo opýtať, predavačky neuvidíte. A potom musíte čakať v dlhom rade pri pokladni.
Taktiež som bola nakupovať v Carrefoure, ale tam som videla v regáli myš. Najlepšiu skúsenosť som zatiaľ mala vo veľkopredajni BILLA na Bajkalskej ulici. Keďže som nemala drobné mince na vozík, išla som si zameniť peniaze k pokladni. Predavačka mi ponúkla žlto-červený žetón s označením BILLA. V predajni som sa zastavila pri pulte, kde robili na počkanie čerstvé šťavy z ovocia. Zobrala som si veľmi lacnú mrkvovú šťavu – 14,90 za 3 dcl. V oddelení ovocia a zeleniny bolo ovocie od výmyslu sveta pekne uložené, čerstvé a za nízke ceny. Tovar vykladala milá a usmiata mladá žena. Keďže už dobre nevidím, išla som sa jej opýtať, koľko stoja slivky. Ochotne odpovedala a priniesla mi aj vrecko.
V uličke s pečivom a pekárenskými výrobkami bolo všade čisto, tovar bol pekne poukladaný. V mraziacich boxoch bol veľký výber mäsa, dve veľké morčacie stehná ma vyšli len na 51 korún.
Po predajni chodili predavačky v žltých tričkách, takže keby som sa chcela niečo opýtať, mala by som sa koho. Pri pokladni som spolu s čakaním a zaplatením bola asi osem minút. Pokladníčka mi poďakovala za nákup a dokonca mi povedala, aby som prišla zas. Je vidno, že v tejto predajni majú dobré vedenie a držia sa hesla náš zákazník – náš pán.
FRANTIŠKA NOVÁKOVÁ
