Šibenica zblížila osudy mnohých zločincov, napríklad aj zlodejov Ruprechta Ennssera a Hansa Tischlera, ktorých obesili v Prešporku 13. decembra 1518.
Osud neraz dá dokopy ľudí, ktorí sa predtým nepoznali ani nevideli. Tak to bolo aj v prípade prešporského občana Ruprechta Ennssera a Hansa Tischlera, pochádzajúceho z rakúskeho Petronellu. Obidvaja boli zlodejmi. Nekradli síce spolu, no púť jedného i druhého po krivolakých chodníčkoch sa skončila v rovnakom čase v prešporskom žalári a potom na verejnom popravisku.
O posledných spoločných životných chvíľkach Ruprechta a Hansa svedčí v prvom rade záznam v mestskej komornej knihe z roku 1518.
Snaživý zlodej Ruprecht Ennsser
Vďaka dôslednosti komorného pisára sa dozvedáme, že „v piatok po Martinovi sa majstrovi katovi Matúšovi za výsluch Ruprechta Ennssera a Hansa Tischlera z Petronellu vyplatili 4 šilingy“.
Ani jeden zo zlodejov sa 12. novembra 1518 zrejme nepriznal, lebo v nedeľu po sviatku Barbory (čiže 5. decembra 1518) ich majster kat – opäť za bežnú taxu 2 šilingy za jedného vypočúvaného – vypočúval znova. Tentoraz, nepochybne aj vďaka metódam útrpného práva čiže mučenia, boli omnoho zhovorčivejší. V súdnej knihe zvanej Aechtbuch sa uvádza: „Najprv sa Ruprecht Ennsser priznal, že vo Viedni ukradol dve vrecia plné podošiev, jedno bolo uviazané na lane a druhé na reťazi, jedno vrece s podošvami potom predal za 1 libru denárov. Ďalej svojej pani, žene Merta Czapphlina, ukradol 4 šilingy denárov. Ďalej jej ukradol z truhlice raz v piatok 3 zlaté v hotovosti. Ďalej ju okradol o tri pecne chleba a niekoľko košov jabĺk a hrušiek z jej záhrady. Ďalej sa priznal, že Hanušovi Armbringerovi z Nového sídliska pri Dunaji ukradol zo zásuvky truhlice 4 uhorské v zlate, 2 rýnske zlaté a za 4 zlaté v grajciaroch a iných drobných minciach, ako aj strieborný pečatný prsteň, ktorý potom predal u Židov za 4 šilingy denárov. Ďalej mu ukradol aj niekoľko strieborných spon, ktoré taktiež predal u Židov spolu s niekoľkými svietnikmi.“
V súvislosti s výpočtom Ruprechtových krádeží uveďme, že spomínaný Hanuš Armbringer patril k zámožným občanom, býval na predmestí, ktoré sa nachádzalo na okolí dnešnej Dunajskej a Špitálskej ulice. Písomným testamentom z 2. mája 1525 odkázal svoj značný majetok (vinice, záhrady, dom, množstvo vína i peňazí v hotovosti) až medzi ôsmich individuálnych dedičov, ušlo sa však aj na vtedajšie prešporské kostoly, cirkevné rády a korporácie, ako aj mestský špitál.
Hans Tischler nezaostával
Výpoveď Hansa Tischlera je hneď na nasledujúcej strane súdneho protokolu. V mnohom sa podobá na priznanie spoluväzňa: „Najprv sa Hans Tischler doznal, že sa svojej gazdinej, manželke Kolomana Gumbachera, bývajúcej tu v Prešporku, vlámal do komory, kde ukradol všakovaké zásoby, pričom ho prichytili. Ďalej jej z truhlice ukradol 14 šilingov denárov. Ďalej, keď sa plavil pri Ostrihome, ukradol istému tovarišovi z mešca 7 libier denárov a 1 rýnsky zlatý.“
Konto jeho deliktov dopĺňalo ďalších šesť krádeží: v Grinzingu pri Viedni ukradol istému vinárnikovi 4 libry denárov, kupcovi zo Salzburgu ukradol 14 šilingov denárov, inému kupcovi v Hesselbachu ukradol 1 libru, ďalšiemu zasa 2 libry denárov. V Trautmannsdorfe na Leithe okradol tovariša o 1 libru denárov a napokon komusi v obci Svätý Peter ukradol 2 libry denárov.
Mimoriadny plat za dve popravy
Posledné vety v zápisoch súdnych výpovedí oboch obžalovaných sú úplne rovnaké: „Obesený bol v pondelok na Luciu pannu roku 1518.“
Majster kat Matúš dostal za dvojnásobnú popravu osobitnú odmenu vo výške 2 libry denárov. Bola to suma, ktorá viac než trojnásobne prevyšovala jeho pravidelný týždenný plat.
Autor: VLADIMÍR SEGEŠ(autor je historik)
