BRATISLAVA. Marek za posledné roky vyskúšal niekoľko kurzov angličtiny. Ako tínedžer bol na krátkom jazykovom pobyte vo Veľkej Británii, o pár rokov neskôr mal dva semestre angličtiny na vysokej a potom chodil do kurzu v jazykovej škole. Výsledok – slušná znalosť jazyka, ale pasívna.
Metódy výučby jazykov
Berlitzova metóda: Učí uvažovať v novom jazyku. Neprekladá sa z materského jazyka, je veľmi podobná Callanovej metóde.
Callanova metóda: Maximálny dôraz sa kladie na komunikáciu a hovorený prejav študenta, čo zaberá približne 70 percent z vyučovacej hodiny. Učí sa spôsobom krátka otázka – dlhá odpoveď.
Direct Method for English: Systém výučby je podobný ako pri predchádzajúcej metóde, je postavený na riadenej konverzácii, ktorá bráni prekladať si vety z rodného jazyka do angličtiny. Študenti odpovedajú na otázky v najdlhšej možnej forme.
Učenie v hladine alfa:Pri učení sa používa psychowalkman, ktorý preladí mozgovú aktivitu do hladiny alfa, v ktorej sa učí rýchlejšie.
E-learning: Vzdelávanie pomocou informačných technológií. Študent si sám určuje čas a tempo štúdia. Vhodné pre ľudí, ktorým vyhovuje študovať individuálne.
Ako sa učia cudzí jazyk deti
Metóda Helen Doron: Metóda je postavená na prirodzenej schopnosti dieťaťa absorbovať hovorený jazyk zo svojho okolia bez námahy tak ako materinský jazyk, zážitkovou formou. Výučba prebieha v skupinách do 8 detí .Učia sa ňou deti od 3 mesiacov do 14 rokov.
LCF Clubs: Ide o jazykové kluby pre deti od 2 do 14 rokov. Deti sa učia cudzí jazyk pri ručných prácach, spievaní, hraní divadla či hier.
Metoda Wattsenglish: Je určená pre deti predškolského a mladšieho školského veku, dieťa si osvojuje jazyk hrou a aktiváciou všetkých zmyslov.
Jazyk sa mu rozviazal vlani, keď dokončil základný kurz angličtiny Callanovou metódou. „To mi vyhovovalo zatiaľ najviac, prišiel som na koniec všeobecného kurzu, ďalej táto metóda pokračuje konverzáciami na odborné témy.“
Keby chcel pokračovať, zápis by mal v septembri tak ako na väčšine jazykových škôl. Presné termíny zápisov už majú na svojich internetových stránkach.
Intenzívne leto
Viaceré školy ponúkajú špeciálne kurzy aj počas leta, napríklad študenti Francúzskeho inštitútu sa mohli učiť jazyk a zároveň cvičiť jogu, seniorské týždňové kurzy angličtiny boli zadarmo v Starom Meste.
Najväčší záujem je tradične o angličtinu. Tú sa možno učiť rôznymi metódami vypracovanými pre rôzne vekové kategórie. Tie najmodernejšie sú zamerané v prvom rade na aktívne využívanie jazyka, teda rozprávanie.
Jazykovku si preverte
Asociácia jazykových škôl odporúča záujemcom vyberať si jazykovku podľa viacerých kritérií, v prvom rade podľa profesionality lektorov, podľa toho, či rešpektuje pri vytváraní študijných plánov Spoločný európsky referenčný rámec pre jazyky (CEFR), či má jazyková škola akreditáciu, alebo licenciu, ale napríklad aj podľa toho, ako si vaše znalosti z jazyka otestuje predtým, než vás zaradí do kurzu.
Najmä však odporúča premyslieť si, kam sa v jazyku chcete dostať – či sa len chcete lepšie dohovoriť na dovolenke, čítať Vergília v origináli, alebo žiť v cudzine.
Ulička jazykov
Ako speakujeme, sprechujeme či comprendujeme môžeme zistiť aj priamo na ulici a nemusí to byť iba stretnutie s cudzincami. Už roky sa 26. septembra, na Európsky deň jazykov koná akcia, kde sa prezentujú kultúrne a jazykové inštitúty európskych krajín.
„Deň jazykov má v Bratislave tradične podobu Uličky jazykov na Hviezdoslavovom námestí. Inštitúty a ambasády tam majú svoje stánky, konajú sa rôzne jazykové hry, súťaže a kvízy, v kine Mladosť sa premietajú krátke filmy v rôznych jazykoch,“ hovorí Rastislav Popelka z Generálneho riaditeľstva pre preklad pri Zastúpení Európskej komisie na Slovensku. Komisia spolu s partnermi chystá aj tohtoročné podujatie.
Zúčastnia sa ho Cervantesov inštitút, Rumunský kultúrny inštitút, Francúzsky inštitút, Bulharský kultúrny inštitút, Goetheho inštitút , Rakúsky inštitút Bratislava , Poľský inštitút Bratislava, Taliansky kultúrny inštitút, British Council, Veľvyslanectvo Srbskej republiky, Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku, Veľvyslanectvo Chorvátskej republiky v Slovenskej republike, Chorvátsky audiovizuálny fond, SAAIC - Národná agentúra Programu celoživotného vzdelávania. S
Potrénovať sa v konverzácii bude možné aj v neformálnom prostredí kultúrneho centra Dunaj, kde chystajú raz do mesiaca jazykovú kaviareň. Debatovať sa bude nielen vo svetových jazykoch, ale napríklad aj po chorvátsky, bulharsky či po poľsky.
Angličtina
Zo slovenskej časti prieskumu Eurobarometer vyplynulo, že pozícia angličtiny ako najdôležitejšieho cudzieho jazyka je stále neohrozená, druhá je nemčina a románske jazyky sa umiestnili až za ruštinou. Európa ako celok však prikladá nemčine približne rovnaký význam ako francúzštine a španielčine.
V Goetheho inštitúte a Rakúskom inštitúte odučia ročne dokopy okolo 14tisíc hodín nemeckého jazyka.
Románske jazyky
Vo Francúzskom inštitúte majú približne 400 študentov za semester, a hoci najväčší záujem je o všeobecné extenzívne kurzy, pripravujú aj na maturity a vzdelávajú aj deti. Kurzy angličtiny pre deti a mladých má aj British Council.
Kurzy v Talianskom inštitúte ročne absolvuje približne 700 študentov, záujemcov nasmerujú aj na jazykové školy v Taliansku.
Kultúrne inštitúty majú tiež kvalitne vybavené mediatéky, prístupné nielen pre účastníkov kurzov.
„Malé“ jazyky sa učia najmä tí, ktorí chcú v cudzine pracovať alebo je tam dostupnejšie bývanie, čo na počte frekventantov cíti napríklad kultúrny inštitút Maďarska.
Písmenká ukážu náročnosť
Certifikáty majú jednotné stupne. Naše maturity sú v strede
BRATISLAVA. Na posudzovanie úrovne znalosti cudzích jazykov v Európe vznikli pred viac ako desiatimi rokmi jednotné kritériá. Sú obsahom takzvaného Spoločného európskeho referenčného rámca pre jazyky (CEFR). Má šesť stupňov – A 1, A 2, B 1, B 2 a C 1, C 2. Každý stupeň znamená učitú jazykovú spôsobilosť od základnej A 1 po najvyššiu C 2.
Akreditované inštitúcie v jednotlivých krajinách vydávajú rôzne jazykové certifikáty, označenie refenčného rámca okamžite umožní zorientovať sa v nich – či už ide o angličtinu, ktorá má najširšiu škálu rôznych certifikátov, až po katalánčinu či škandinávske jazyky.
Maturitná skúška z cudzích jazykov sa u nás robí na dvoch úrovniach, a to B 1 a B 2. Gymnazisti robia skúšku na úrovni B 2, ostatní stredoškoláci si môžu vybrať. Jazykové certifikáty na rovnakej alebo vyššej úrovni môžu maturitu z cudzieho jazyka náhradiť.
Kvalitné kurzy v jazykových školách na skúšky pripravia a majú v ponuke aj prípravné kurzy na skúšku na získanie certifikátu.
(vju)
K Ázii ťahá pop kultúra a biznis
Tínedžerov priťahuje k japončine svet manga a anime, ku kórejčine zas pop hviezdy. Po čínsky sa učia obchodníci.
BRATISLAVA. „Najväčší záujem je u nás o japončinu, na druhom mieste je čínština a na treťom kórejčina,“ hovorí Marián Jakubis, zakladateľ Ázijského informačného centra v Bratislave. V ponuke majú aj kurz thajského jazyka. Celkovo má centrum okolo 120 žiakov ročne.
Po japonsky sa učia najmä tínedžeri, fanúšikovia komiksov manga a anime, záujem časti z nich sa časom presúva na kórejčinu. „Býva za tým hudba, pop speváci,“ hovorí Jakubis. Vekový priemer záujemcov o čínštinu je vyšší. „Sú to najmä ľudia z oblasti biznisu.“
Prostredníkom k štúdiu orientálnych jazykov je angličtina. Jazyky učia v centre lektori z Ázie. „Absolventi dostávajú naše interné certifikáty,“ hovorí Jakubis. Oficiálne skúšky na získanie certifikátov sa na Slovensku nerobia. Certifikát z japončiny možno získať napríklad vo Viedni či v Budapešti.
(vju)
Na sever sa chodí za prácou
Záujem o menej obvyklé jazyky súvisí najmä s pracovnými príležitosťami v cudzine.
BRATISLAVA. Ani jazyky, ktoré sa v jazykových školách nevyučujú, už nie sú nedostupné.
V podobe online kurzov sa dá dostať k mnohým – orientálnym či severským jazykom. Väčšinou je však na ich štúdium potrebná znalosť angličtiny ako sprostredkujúceho jazyka.
Netradičné
V bývalej Štátnej jazykovej škole (dnes Jazyková škola) učia naživo s lektorom aj hebrejčinu, arabčinu, latinčinu a švédčinu, z orientálnych jazykov japončinu, čínštinu a kórejčinu.
Na výučbu ázijských jazykov sa v Bratislave špecializuje napríklad jazyková škola Ázijského informačného centra. Okrem lekcií naživo s lektormi sa dá absolvovať kurz cez Skype.
Čínštinu a vietnamčinu navyše v Bratislave učia aj deti v školách – na Sibírskej čínštinu a a na Odborárskej vietnamčinu.
Na život vonku pripravia
Bratislavčan Róbert je jedným z približne stovky ľudí, ktorí sa v priebehu jedného roka učia v kurzoch spoločnosti Mynor nórčinu. V Nórsku už druhý rok pracuje ako lekár. Jazykový kurz, ktorý absolvoval, viedli slovenský lektor a lektorka, ktorá dlhodobo žila v Nórsku. „Kvalita prípravy bola veľmi dobrá a výborne nás pripravili na reálie,“ hovorí. V Nórsku potom pokračoval v miestnom kurze a vraví, že kurz doma bol kvalitnejší.
„Akreditáciu na nórsky jazyk nemáme, oficiálny test sa da robiť iba v Nórsku. Naši študenti sa môžu zaradiť do prípravných kurzov na test v Nórsku, prípadne sa prihlásiť priamo na test v Nórsku,“ hovorí konateľ spoločnosti Marek Batka.
Dnes majú v škole aj lektorku z Nórska. Vyučujú aj švédčinu a plánujú spustiť aj kurzy dánčiny.
Do budúcnosti sa chcú rozvinúť na väčšie kultúrno-jazykové severské centrum. Okrem jazykových kurzov organizujú aj rôzne poznávacie aktivity o Škandinávii, podporujú aj filmový festival severských filmov.
(vju)
Kultúrne a jazykové inštitúty v Bratislave
British Council zápis 3. – 14. 9.; od 12.30 do 17.30.
Rakúsky inštitút zápis od 3. 9. od 14.00 do 17.00
Goetheho inštitút Intenzívne kurzy. Zápis 20. – 22. 8. ; od 13.30 do 18.30.
Extenzívne kurzy – zápis 19. a 20.9. ; 24. a 25. 9. od 13.30 do 18.30.Francúzsky inštitút Intenzívne kurzy : zápis 3. – 6. 9. , od 11.00 do 17.30.
Extenzívne kurzy: zápis 17. – 27. 9. od 11.00 do 17.30Taliansky inštitút zápis: 3. - 20. 9.
Kultúrny inštitút Maďarskej republiky: september, kurzy sa začínajú 1. októbrový týždeň
Bulharský kultúrny inštitút: Zápis 24.9., kurzy sa začínajú v októbri
Ruské centrum: Zápis: september, kurzy sa začínajú 26.9.
