V úvodnom kole česko-slovenskej ligy v hádzanej žien bratislavský Inter privítal Olomouc, nad ktorým zvíťazil 24:22. Na snímke sa Zedníková snaží preniknúť za obranu olomouckých hráčok. ŠTARFOTO – PETER POSPÍŠIL
Počas úvodného zápasu 1. kola česko-slovenskej WHIL v hádzanej žien medzi bratislavským Interom a Olomoucom (24:22) sa do brány žlto-čiernych dostala 19-ročná odchovankyňa Interu MIROSLAVA SŮKALOVÁ, ktorej výkon bol základom pre víťazný vstup Interu do novej súťaže.
Postúpili ste v kariére z brankárskej trojky na dvojku a uviedli ste sa výborným výkonom. Ako ste s ním spokojná?
„Počas zápasu sa nemám čas zaoberať myšlienkou, aká pozícia v tíme mi patrí. Treba odviesť čo najlepší výkon. Chytalo sa mi dobre. Zásluhu na tom majú aj spoluhráčky, ktoré po mojom príchode do bránky, v rozbehnutom zápase, zlepšili obranu. Či svoju pozíciu udržím, bude záležať od mojich ďalších výkonov. Jeden zápas ešte nič neznamená. Pred sezónou bolo jasne povedané, že Jana Fabiánová je jednotkou a ja dvojkou.“
V Interi sú teraz tri kvalitné brankárky. Nie je o miesto v bráne veľký boj?
„Žiadna rivalita medzi nami nie je. Ani závisť. Nič také. Skôr naopak. Rady sa navzájom povzbudíme.“
O cieľoch sa pred ligou väčšinou vyjadrujú tréneri. Aký je však váš cieľ v tejto sezóne?
„Oficiálne je to pozícia do tretieho miesta, no každá z nás by najradšej neprehrala v lige ani jeden zápas. Čo bude skutočnou realitou, ukážu až zápasy počas sezóny.“
Za akých okolností si v duchu poviete, že ste so sebou po zápase spokojná?
„Jednoznačne po víťaznom stretnutí, na ktorom mám aj ja svoj podiel. Po prehre by ma netešilo ani vysoké percento mojich dobrých zákrokov. Tie potom pre družstvo neznamenajú prakticky nič.“
Pred pár týždňami bola v Interi sesterská dvojica Harišových. V súčasnosti ste ich vystriedali vy so sestrou Ľubicou. Bude z toho na Pasienkoch tradícia?
„So sestrou sme odchovankyne Interu a je to náhoda, že sme sa v A-tíme stretli práve pred touto sezónou. O tom však nerozhodujeme my, hráčky, ale tréneri. Ich sa treba spýtať, či zakladajú tradíciu.“
Vyčítate si navzájom chyby?
„So sestrou vychádzame veľmi dobre. Občas sa pohádame, no to je úplne normálne. Z pozície brankárky som zvyknutá, že dirigujem hráčky v obrane. Aj sestre občas niečo poviem. Berie to ako radu od staršieho. Ale ak je po prehratom zápase veľmi nervózna, nepáči sa jej to.“
Aký sen máte v súvislosti s vašou športovou kariérou?
„Chcem sa neustále zlepšovať a niekedy v budúcnosti by som chcela skúsiť legionársky chlebík. Zatiaľ som neuvažovala o konkrétnostiach, no zaujímavé by bolo zahrať si nemeckú Bundesligu.“
Ako ste sa k hádzanej dostali?
„Začala som ju hrávať na základnej škole v jednom športovom krúžku. Bola to najbližšia možnosť od domu, vyblázniť sa pod dohľadom. Rodičia boli radi, že sa so sestrou niečomu venujeme.“
Nemali ste niekedy chuť strieľať góly?
„V úplných začiatkoch som začala hrávať na spojke. Vtedy sme sa ešte len za loptou naháňali, no ja som sa veľmi bála strieľať na bránu. Na jednom tréningu som sa postavila do brány a už som v nej zostala.“
Hádzaná je tvrdý šport. Neobávate sa zranení?
„Utŕžila som už mnoho tvrdých rán loptou, ale zatiaľ sa mi nič vážne nestalo. Bolo však obdobie, počas ktorého ma v každom zápase nešťastne trafili do tváre. Je to nepríjemné, no človek musí veriť, že sa tá smola raz skončí.“
Sympatická slečna ako vy, by sa dokázala uplatniť aj v modelingu. Čo vy na to?
„Zaujímavá otázka. Možno by som pouvažovala aj nad takouto možnosťou. Povedala by som si, že nemám čo stratiť. A keby som nehrala hádzanú, tak by som skúsila basketbal.“
MIROSLAV HÝLEK
