Včelár: Med falšujú väčšinou veľké firmy

Pri pravom mede musíte mať chuť na ďalšiu lyžičku, tvrdí včelár DUŠAN DEDINSKÝ. Včelárstvo podľa neho môže zachrániť finančná kríza.

DUŠAN DEDINSKÝ je už treťou generáciou včelárov v rodine. Úle má v Devíne, med spracúva v Devínskej Novej Vsi. Včelárstvu ho naučil otec, ktorý vyšľachtil včeliu matku Devínčanku a zlepšoval včelárske patenty.(Zdroj: SME - GABRIEL KUCHTA)

Máme na Slovensku zatiaľ dosť včiel?

„Každý rok to klesá zhruba o desať percent. V zime nejaké včelstvá vypadnú, ale včelári časť z nich znova rozmnožia. Včelári vymierajú tým, že sú starí a mladí nezačínajú. Možno tomu však pomôže finančná kríza, ľudia nemajú prácu a majú dosť času. Na včelárstvo nie je treba nejaké špeciálne umenie, takže sa k nemu možno ľudia vrátia.“

Je včelárstvo výnosné aj ako hobby?

„Do troch včelstiev do toho musí dať určite viac ako z toho dostane, keď si ráta aj prácu. Keď si neráta aj prácu, tak je na tom ziskový a robí to v rámci relaxu, s potešením.“

Koľko času treba včelám venovať?

„To je minimum. Stačí sa raz do týždňa ísť pozrieť, čo je s nimi. Keď nie je problém, tak stačí počas celého roku vytáčať med. Keby sme včelám med nechali, tak by všetko naplnili a vyrojili sa niekam inam. Keď majú včely dostatok priestoru a zoberieme im len prebytočný med, ktorý sa im zobrať môže, tak v podstate počas celého roka nepotrebujú žiadnu starostlivosť. Keby však v úli bola napríklad mladá matka a stratila sa alebo by bola neproduktívna, včely by boli bodavé alebo nosili málo medu, tak sa matka zabije a nahradí novou. Taký je život.“

Čiže sa môže stať, že sa včely vyroja niekam mimo úľa?

„Ony sa rozdelia, keď majú úľ plný a je tam málo miesta. Včely zachraňujú v podstate celý svet, takže sa množia tak, aby ich bolo veľa. Rodina sa rozdelí na dve tretiny, jedna tretina odíde so starou kráľovnou založiť nový rod niekde inde a mladé ostávajú v úli.“

Prečo z úľa nevezmete všetok med?

„Ja včely nedokrmujem žiadnym cukrom. Nechám im radšej viac medu, sú potom zdravšie a lepšie aj med je potom lepší. To je ako s naším jedlom, môžeme jesť nejaké polotovary, naplníme sa, ale nie je to nikdy ono. Zdravý organizmus potrebuje zdravú výživu, keď mu dáme nejakú umelú, tak síce prežije, ale môže ochorieť.“

Majú o včelárstvo záujem aj mladí?

„Je ich veľmi málo. To je kameň úrazu, že nikomu sa do toho nechce. Pri včelárstve sa totiž môže stať, že človek dostane aj nejaké to žihadlo alebo nemôže odísť na dovolenku, keď treba stočiť med. Sú tam agrotechnické termíny, ktoré je treba dodržiavať.“

plast_res.jpg

FOTO SME - GABRIEL KUCHTA

Ľudia sa boja, že kúpia falšovaný med. Ako sa to dá rozpoznať a ako sa to robí?

„Poznám aj viac ako desať spôsobov, ako sa to robí. Celé to spôsobuje naša ekonomika, lebo každý chce mať lacnejšie a lacnejšie a keď chceme ísť pod určitú cenu, tak musíme na niečom ubrať. Väčšinou med nefalšujú malí včelári, ale veľké nadnárodné firmy. Všade sa píše izoglukóza, glukózový sirup, čo je taká číra tekutina, ktorá vyzerá presne ako med, je sladká, ale nemá chuť ani vôňu. Do toho sa pridá 15 až 20 percent normálneho medu, aby sa dosiahla peľová štruktúra a keď sa pozriete do mikroskopu, uvidíte peľové zrnká. Zákazník to veľmi ťažko spozná.“

Aký med teda môžeme podozrievať?

„Falšovaný med je väčšinou lacný, to je také jednoduché kritérium. Tak ako všade sú falšovatelia pred policajtmi, tak aj falšovatelia medu sú pred našimi kontrolórmi. Vedia sirup spraviť taký, že kým naša administratíva schváli nové predpisy, oni sú už zase o krok ďalej. Pokiaľ je med neutrálneho pôvodu z krajín ES a mimo ES, prípadne s prídavkom tropického nektáru, tak nevieme, čo je zač. Kedysi doňho dávali aj cukor, ale to už pri dnešnej cene cukru nevychádza. Zákazník sa musí orientovať podľa ceny, keď sa mu zdá príliš nízka, tak asi niečo nie je v poriadku. Falšovaný med vyzerá presne ako med, ale keď ho ochutnáte a nemáte chuť na ďalšiu lyžičku, tak to nie je dobré. Musíte mať chuť na ďalšiu lyžičku.“

Môžu med a medové produkty jesť aj alergici?

„Ľudia hovoria, že nemôžu med, lebo majú alergiu. Väčšinou však ide o alergiu na peľ. Ríša rastlín má druhy, ktoré sú samoopelivé a iné sú hmyzomopelivé. Tie hmyzomopelivé opeľujú čmeliaci, osičky, včely a rôzne iné. Samoopelivé rastliny sú veľmi agresívne, ich peľové zrnká majú také háčiky, lebo sa musia zachytiť, aby mohli opeliť ďalšiu rastlinky. Tak isto sa zachytávajú aj na našich prieduškách. Tie hmyzomopelivé sa spoliehajú na včely, nemajú háčiky. Ľudia v 99 percentách nie sú alergickí na med, ale na tieto samoopelivé pele. Veľa takýchto peľov je práve v cudzokrajinných medoch, s ktorými sme sa zatiaľ nestretli. Alergická reakcia môže vzniknúť aj z tohto.“

Je lepší bio med ako obyčajný?

„Je to len o papieroch. Bol som na biovčelnici v Rakúsku, odkiaľ som videl na Slovnaft, ale mali papiere. Bio predajne berú med často odo mňa. V Čechách bola napríklad veľká aféra s biomedom, ktorý bol falšovaný a v našli sa v ňom pesticídy. Med by nemal obsahovať žiadne škodliviny, tak je jedno, či je bio. No v súčasnej dobe sme chorí my aj zvieratá, aj včely. Potom sa môže stať, že sa do medu dostanú nejaké cudzie látky z liekov.“

Ako bývajú choré včely? Čím ich liečite?

„Lieky sa im dávajú vo forme sirupu, ktorý včely vypijú. Najväčším nepriateľom včiel je klieštik. To je taká potvora, ktorá sedí na včele, ako keby ste vy mali korytnačku prisatú na chrbte a cicia jej krv, v podstate tie včely je. Bojuje sa proti nemu liekmi, ale aj kyselinou mravčiou, ktorá je prírodná a neškodí ani medu ani včelám. Výfukové plyny a znečistené prostredie spôsobuje, že včely sú stále slabšie. Sú tu aj nové vírusy, ktoré spôsobia, že zdravá včela lozí po zemi a nevie trafiť do úľa. To spôsobujú aj postreky, ktoré sa dnes používajú na všetko. Tým si škodíme sami.“

Máte kurz apiterapie. Dá sa medom liečiť?

„Je to alternatívna liečba. Používa sa napríklad na nehojace sa rany, často napadnuté zlatým stafylokokom. Lieči sa aj propolisom, keď napríklad nezaberajú antibiotiká.“

Čo je to propolis?

„Včeličky sú veľmi vnímavé a všimli si, že keď sa nareže kôra stromu, tak pustí živicu, ktorá tvorí akoby chrastičku. Tým sa chráni aj proti chorobe, infekcii. Včely to odpozorovali a túto živicu nosia do úľa a z toho vyrábajú propolis. Aj mladé púčiky na stromoch sú obalené niečím takým lepkavým. Všetky tieto veci z prírody nosia včely do úľa, my im to ukradneme a spravíme z toho prípravok zväčša lúhovaním v liehu.“

Aký ma propolis účinok?

„Funguje väčšinou na baktérie a vírusy. Keď sa niečo nehojí, tak sa natiera na rany, na bolestivé ďasná. Lieh, v ktorom sa propolis lúhuje, sa odparí a na rane sa spraví film, ktorý zabráni, aby sa infekcia šírila. Med obsahuje trošku vody, uvoľňuje sa tam peroxid vodíka a fruktóza, ktorá je v mede, podporuje rast tkaniva. Keď sa skĺbi propolis a med, tak sa dosahujú veľmi dobré výsledky.“

Na čo používajú propolis včely?

„Všetko v úli ním dezinfikujú, úplne všetko, každý chlp. Keď napríklad vojde do úľa myš, tak ony ju síce zabijú, dobodajú, ale nevedia ju vyniesť von, tak ju celú zabalia do propolisu, aby ich neohrozovali baktérie pri jej rozklade.“

kralovna2_res.jpg

Včely starajúce sa o kráľovnú Devínčanku.

FOTO SME - GABRIEL KUCHTA

Využíva sa apiterapia bežne?

„Máme tu veľmi silné farmaceutické lobby, ktoré pretláča svoje metódy. Veľmi dobré výsledky dosahuje veľa včelárov napríklad včelím peľom perga. Peľ sú samčie pohlavné bunky rastlín, je to čistá bielkovina a obsahuje v podstate všetko, čo potrebuje ľudská bunka pre svoj rast a výživu. Peľ je uložený na zimu v bunkách úľa spolu s medom a prebehne tam mliečne kvasenie. Obsahuje vďaka tomu oveľa viac látok, ktoré sú potrebné pre zdravie organizmu. Tento peľ sa síce získava veľmi ťažko, ale ľudia sú s ním veľmi spokojní. Napríklad keď jete antibiotiká, ktoré vám ničia črevnú flóru, tak perga vám ju upraví.“

Med má na Slovensku silnú tradíciu, prečo?

„Na každej dedine bol pán farár, učiteľ a ešte nejakí dvaja vzdelanejší, ktorí chovali včely. Med býval teda vždy dostupný, aspoň v malom množstve. Cukor poznáme nejakých sto rokov, včely a med poznajú ľudia tisícročia. Náš organizmus je nastavený na glukózu a fruktózu, ktorá je mede. Cukor je len náhrada. Štatistiky hovoria, že ročne zjeme 25 kíl cukru. Keby sme zjedli toľko medu, tak by sme boli zdraví. Medu jedia ľudia tak málo, že nemôže nejako výrazne ovplyvniť naše zdravie. Nechcem sa nejako chváliť, ale ja nepoznám choroby. Včelári sa vždy dožívali vysokého veku v dobrom zdraví a pri rozume. Med teda netreba jesť len vtedy, keď už je problém, ale pravidelne. Je to istá forma prevencie.“

Cenný je medovicový med. Z čoho vzniká?

„Medovicový med sa vyskytuje v hlbokých nepoškodených lesoch na strednom a východnom Slovensku, kde sú veľké mraveniská. Mravce si tam chovajú vošky, ktoré si vynosia na stromy a starajú sa o ne. Vošky nahryznú ihličie alebo listy a produkujú sladkú šťavičku, ktorú si mravce nosia do mraveniska. Vošky sa však množia rýchlo a po čase produkujú viac šťavičky ako mravce potrebujú, tak im potom kvapká a tie kvapky zbierajú včely. Medovicový med má celkom iné zloženie ako kvetový, asi to bude tým, že pochádza z takých čistých oblastí.“

Ten je asi škoda používať do čaju.

„Áno, bola by ho škoda. Do pečenia, čaju sa dáva klasický kvetový med. Každý med má inú chuť, ale je to med. To je ako s vínom, aký je rozdiel medzi rizlingom a frankovkou? Z každého sa človek môže opiť, ale chutia trochu rozdielne.“

Ako často vás štípu včely pri práci?

„Nie nejako veľa, do mesiaca tak päť štipnutí. Nemajú dôvod zaútočiť, pokiaľ im nebuchoceme po úli alebo netvoríme prekážku vo výlete. Pri včelách sa netreba správať ako medveď (smiech), aj to žihadlo je vymyslené na to, aby ho to bolelo. Treba byť pokojný a nebudete mať problém.“

Žihadlá môžu aj liečiť?

„Väčšinou pôsobia včelie žihadlá na pohybové ústrojenstvo, na nefunkčné nervové zakončenia. Po štipnutí to miesto napuchne, teda rozšíria sa cievy a keď opuch ustúpi, tak sa niektoré z nich spriechodnia.“

Najčítanejšie na SME Bratislava


Inzercia - Tlačové správy


  1. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy
  2. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy?
  3. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie
  4. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne
  5. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz
  6. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family
  7. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji
  8. Inteligencia vo všetkom
  9. Volvo V90 Cross Country je pripravené na každé dobrodružstvo
  10. Continental spúšťa dlhodobý test pneumatík s vodičmi z Facebooku
  1. Ako efektívne využiť podlahové kúrenie?
  2. Samsung Galaxy S8: smartfón s výnimočným displejom
  3. Túžite byť matkou, ale nedarí sa? Poďme hľadať dôvody!
  4. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy
  5. Ako sa menila obľúbená bratislavská štvrť
  6. Nové investičné projekty v Schladmingu s výhľadom na zjazdovku
  7. Podľa M. Borguľu je práca mestskej polície slabá a nedôsledná
  8. Znížená sadzba pri pôžičke v mBank už len štyri dni
  9. Odborníci poradia, komu sa oplatí využívať obnoviteľné zdroje
  10. Katarína (28): Z bývania na Nobelovej mám dobrý pocit
  1. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy 9 657
  2. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie 8 494
  3. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne 7 705
  4. Šokujúce: ako sa každý Slovák dokáže ľahko naučiť po anglicky 7 395
  5. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji 5 993
  6. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy? 5 614
  7. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family 4 781
  8. Ako sa menila obľúbená bratislavská štvrť 3 094
  9. 5 krokov k vlastnému bývaniu 2 481
  10. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz 2 407

Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop